Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zintenzívňuje pozemnú operáciu v Gaze, povoláva 60-tisíc záložníkov

Izraelský náčelník generálneho štábu Ejal Zamir oznámil, že armáda rozširuje pozemné operácie v Pásme Gazy a vstupuje na územia, kde dosiaľ nepôsobila. Podľa jeho slov Hamas už nemá kam ustúpiť a vojna bude pokračovať, až kým nebude nepriateľ porazený.

Izrael zároveň povoláva približne 60-tisíc záložníkov na pripravovanú operáciu v meste Gaza. Napriek tomu skupina okolo 400 rezervistov verejne deklarovala, že povolávacie rozkazy neuposlúchne.

Odmietajú sa zúčastniť na „nezákonnej vojne premiéra Netanjahua“ a tvrdia, že operácia ohrozuje nielen izraelských vojakov, ale aj rukojemníkov, ktorých Hamas stále zadržiava. Tento odpor vyvoláva diskusiu v izraelskej spoločnosti o legitimite a dôsledkoch vojenskej stratégie.

Izrael nemôže zastaviť snahy o uznanie Palestínskeho štátu rozšírenou ofenzívou v Gaze ani anexiou okupovaného palestínskeho územia, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Žiadna ofenzíva, žiadny pokus o anexiu alebo násilné vysídľovanie obyvateľov nezastaví tento rozbehnutý proces“ smerom k dvojštátnemu riešeniu, uviedol Macron na sociálnej sieti X po rozhovore so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Brusel chystá zákaz ruského plynu, importéri budú musieť dokazovať jeho pôvod

Európska únia pripravuje prísnejšie pravidlá, aby zabránila vstupu ruského plynu na svoj trh po plánovanom zákaze, ktorý má platiť najneskôr od konca roka 2027. Podľa návrhu Dánska, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ, budú importéri musieť predložiť dôkazy, že dovezený plyn nepochádza z Ruska, informuje agentúra Bloomberg.

Osobitná pozornosť sa venuje plynovodu TurkStream, ktorý spája Rusko s juhovýchodnou Európou a ktorého dodávky by sa automaticky považovali za ruské, pokiaľ nebude predložený jasný dôkaz o inom pôvode.

Návrh má zabrániť takzvaným swapovým obchodom, pri ktorých sa ruský plyn maskuje ako iný zdroj. Kratšie kontrakty sa majú skončiť do júna roka 2026, dlhodobé do konca roka 2027, s výnimkami pre vnútrozemské štáty ako Maďarsko či Slovensko.

Cieľom Dánska je dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi už v októbri a následne vyrokovať konečný kompromis s Európskym parlamentom.

(mja)

Minúta  |  

USA odmietajú jednostranné uznanie Palestíny, nechcú odmeniť Hamas

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v telefonáte s francúzskym rezortným partnerom Jeanom-Noëlom Barrotom ostro postavil proti plánom viacerých západných krajín jednostranne uznať Palestínsky štát.

Podľa Washingtonu by takýto krok znamenal odmenu pre hnutie Hamas za útoky zo 7. októbra 2023 a zároveň by skomplikoval snahy o oslobodenie izraelských rukojemníkov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však už v júli oznámil, že Paríž Palestínu uzná na pôde Valného zhromaždenia OSN v septembri, a rovnaký zámer deklarovali aj Británia, Kanada, Austrália, Malta a Belgicko.

Spojené štáty zároveň pokračujú v diplomatických aktivitách súvisiacich s vojnou na Ukrajine – prezident Donald Trump sa snaží o vyjednané riešenie a stretol sa už s Vladimirom Putinom aj Volodymyrom Zelenským.

Rubio okrem toho zrušil palestínskym predstaviteľom víza na zasadnutie OSN, čím znemožnil účasť prezidenta Mahmúda Abbása. Obaja ministri rokovali aj o situácii v Iráne, Sudáne a Konžskej demokratickej republike.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Raketový program Iránu je nedotknuteľný, no chcú rokovať o jadrovom

Iránsky predstaviteľ Alí Larídžání vyhlásil, že Teherán je pripravený rokovať so Spojenými štátmi o jadrovom programe, avšak odmieta diskusiu o obmedzení raketového vývoja. Podľa neho Washington síce deklaruje ochotu k dialógu, no nepristupuje k rokovaniam a nespravodlivo obviňuje Irán z neochoty.

Rokovania, ktoré sa začali v apríli, stroskotali v júni po izraelskom útoku na iránske jadrové zariadenia. Irán následne pozastavil spoluprácu s MAAE a žiada záruky, že podobné útoky sa nebudú opakovať.

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, čo európske štáty Francúzsko, Nemecko a Británia aktivovali mechanizmus „snapback“, ktorý môže viesť k obnoveniu sankcií v rámci dohody z roku 2015.

Západné krajiny sa obávajú, že iránsky obohacovací program by mohol viesť k výrobe jadrových zbraní. Teherán tieto obavy odmieta a tvrdí, že jeho aktivity sú čisto civilné.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko zvyšuje tlak na fronte, Ukrajina sľubuje odpoveď na útoky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom prejave upozornil na nový presun a zoskupovanie ruských síl na niektorých úsekoch frontovej línie. Podľa neho Moskva odmieta akékoľvek snahy o mier a naďalej útočí na ukrajinské ciele.

Zelenskyj síce neposkytol bližšie detaily o konkrétnych lokalitách, zdôraznil však, že Kyjev na pokračujúce útoky odpovie.

Varovanie prichádza v čase, keď sa na fronte vedú intenzívne boje a Rusko stupňuje tlak s cieľom získať teritoriálne výhody pred potenciálnymi rokovaniami o prímerí.

Ukrajina medzitým posilňuje svoje obranné kapacity a apeluje na partnerov o ďalšiu vojenskú podporu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kyjev odmieta ruské návrhy, jediným riešením je návrat Záporožia Ukrajine

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyhlásilo, že Kyjev nikdy nepristúpi na legalizáciu ruskej okupácie Záporožskej jadrovej elektrárne.

Zdôraznilo, že zariadenie zostáva neoddeliteľnou súčasťou ukrajinského územia a akékoľvek pokusy Moskvy spochybniť tento fakt sú právne neplatné a politicky bezvýznamné. Ministerstvo zároveň upozornilo, že jediným spôsobom, ako obnoviť jadrovú bezpečnosť v regióne, je okamžité a úplné stiahnutie ruských vojakov a personálu z areálu elektrárne.

Reakcia prišla krátko po tom, čo Vladimir Putin počas návštevy Číny naznačil pripravenosť Ruska spolupracovať so Spojenými štátmi pri riešení situácie v elektrárni.

Kyjev však trvá na tom, že skutočnú bezpečnosť môže garantovať len návrat zariadenia pod ukrajinskú kontrolu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.