Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Uznanie Palestíny ohrozí prímerie a zvýši napätie, varoval Rubio

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio varoval, že jednostranné uznanie palestínskeho štátu zo strany iných krajín môže priniesť viac problémov než riešení.

Podľa neho by tento krok nielenže neprispel k mieru, ale dokonca by mohol skomplikovať rokovania o prímerí medzi Izraelom a Palestínčanmi a vyvolať nové napätie.

Rubio sa takto vyjadril počas návštevy Ekvádoru, kde rokoval s prezidentom Danielom Noboom. Zdôraznil, že Spojené štáty dali jasne najavo svoj postoj všetkým partnerom, ktorí zvažujú takýto krok, a upozornili na jeho riziká.

Minister zároveň odmietol komentovať debatu v Izraeli o možnej anexii častí Západného brehu Jordánu s tým, že nejde o finálne rozhodnutie.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa'ar medzičasom počas telefonátu s francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom vyzval Francúzsko, aby prehodnotilo svoj plán uznať Palestínsky štát. Dovtedy "nie je priestor" pre návštevu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok volá po zmene kurzu Únie: Potrebný je návrat k pragmatizmu

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyzval na zásadné prehodnotenie európskeho smerovania.

Podľa neho sa svet po druhej svetovej vojne mení a mocenský vplyv preberajú krajiny ako Čína či India, zatiaľ čo Európa namiesto pragmatickej politiky prijíma ideologické regulácie.

Výsledkom je podľa ministra slabnúca ekonomika, vyššie ceny a strata konkurencieschopnosti. Zdôraznil, že Slovensko nemá inú alternatívu ako členstvo v Európskej únii a NATO.

"Sme krajinou s najviac otvorenou ekonomikou a malou armádou. No zároveň nemôžeme mlčať, keď vidíme, že sa Európa uberá cestou sebapoškodzovania. Chceme silnú, sebavedomú a konkurencieschopnú Európu. No pokiaľ si európski lídri budú ďalej zakrývať oči pred realitou, pchať hlavy do piesku a predstierať, že sa nič nedeje, celému kontinentu hrozí vážny problém," skonštatoval.

Európa podľa neho potrebuje návrat k "zdravému rozumu". "Musí opustiť ideologické obmedzenia, ktoré ju priviedli do slepej uličky, a začať robiť pragmatickú politiku," dodal s dôvetkom, že musí nájsť odvahu na zmenu, aby sa mohla vrátiť na pozíciu globálnej sily. Inak jej miesto podľa neho prevezmú iní hráči.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: Európa musí zastaviť nákup ruskej ropy a pritvrdiť voči Číne

Americký prezident Donald Trump počas rozhovoru s lídrami koalície ochotných vyzval Európu, aby zastavila nákupy ruskej ropy, ktoré podľa neho financujú vojnu na Ukrajine.

Zároveň podľa zdroja agentúry Reuters apeloval, aby európske štáty vyvíjali ekonomický tlak na Čínu, ktorú viní z podpory Moskvy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaniach oznámil, že USA a európski spojenci posilnia spoluprácu na príprave nových sankcií, najmä voči ruskému energetickému sektoru a čínskym firmám. Tiež potvrdil, že Washington sa aktívne zapája do plánovania bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ku ktorým sa prihlásilo 26 krajín.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dodala, že Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, ktorý bude schopný odolať akémukoľvek agresorovi.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) sa v piatok v Užhorode stretne so Zelenským aj ukrajinskou premiérkou Julijou Svyrydenkovou. Jednou z hlavných tém bude energetická infraštruktúra.

(reuters, max)

Minúta  |  

Etiópskeho migranta uznal britský súd vinným zo zneužitia tínedžerky

V Spojenom kráľovstve sa opäť rozprúdila debata o imigrácii po tom, čo súd uznal vo štvrtok vinným 38-ročného etiópskeho žiadateľa o azyl Hadusha Gerberslasieho Kebatua.

Muža odsúdili za sexuálne napadnutie 14-ročného dievčaťa a ženy, pokus o sexuálne napadnutie dievčaťa, podnecovanie k sexuálnej aktivite a jeden prípad obťažovania.

Prípad vyvolal širokú pozornosť už v júli, keď jeho zatknutie rozpútalo protesty pred hotelom Bell v Eppingu, kde bol spolu s ďalšími migrantmi ubytovaný.

Demonštrácie sa neskôr rozšírili aj do ďalších častí krajiny, čím zosilnili napätie v spoločnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pápež sa stretol s Herzogom, vyzval na vyriešenie vojny s Hamasom

Pápež Lev XIV. sa vo štvrtok stretol s izraelským prezidentom Isaacom Herzogom. Hlavným bodom ich rozhovoru bola pretrvávajúca kríza v Pásme Gazy.

Vatikán v neobvykle dlhom vyhlásení informoval, že obaja lídri vyzvali na trvalé prímerie, okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a zabezpečenie humanitárnej pomoci pre najviac postihnuté oblasti.

Lev zopakoval podporu Vatikánu pri riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu založeného na princípe dvoch štátov. Zároveň však zachoval miernejší tón než jeho predchodca František, ktorý sa voči Izraelu vyjadroval kritickejšie.

Herzog sa poďakoval za vrelé prijatie vo Vatikáne a vyzval náboženských lídrov k spoločnému hlasu za mier. Hoci Vatikán neposkytol detailné informácie o stretnutí, zverejnil fotografie zachytávajúce rezervovanú atmosféru.

Lev, ktorý sa stal pápežom len nedávno, postupne zintenzívňuje svoje verejné výzvy na ukončenie vojny v Gaze.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Koalícia ochotných diskutuje o misiách na Ukrajine, a to aj za účasti USA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaniach takzvanej "Koalície ochotných" potvrdil, že Spojené štáty sú pripravené podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Dovedna sa k tomu zaviazalo 26 krajín.

Podľa neho sa Washington aktívne zapája do prípravných prác, čo potvrdili aj verejné vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyslovila, že Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, nestráviteľným pre súčasných aj budúcich agresorov.

Nemecký kancelár Friedrich Merz už skôr vo štvrtok predstavil návrh záruk, ktoré vylučujú priamu účasť Bundeswehru. Berlín chce prispieť Ukrajine dodávkami moderných zbraní, stovkami obrnených vozidiel a výcvikom ukrajinských vojakov, pričom prítomnosť nemeckých jednotiek podmieňuje prímerím.

Minister obrany Boris Pistorius pritom predtým kritizoval Leyenovú za predčasné vyjadrenia o možnom nasadení mierových síl.

Dovedna Koalícia ochotných diskutuje o troch variantách misií – od pozorovacej cez výcvikovú až po robustnú obrannú, pričom najpravdepodobnejšia je stredná cesta.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.