Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová ostáva na čele Za ľudí, snem odmietol spoluprácu so Smerom

Predsedníčkou strany Za ľudí zostáva naďalej Veronika Remišová. Novými podpredsedami strany sa stali Ján Magušin a Peter Huba. Rozhodli o tom na nedeľňajšom sneme Za ľudí v Trenčíne.

Delegáti snemu zároveň uznesením odmietli spoluprácu so stranami Smer, Hlas, SNS, Republika a Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko. Vyzvali takisto na spájanie síl naprieč opozičným politickým spektrom.

„Slovensko bude potrebovať reštart ekonomiky, obnovu právneho štátu a napravenie súčasnej devastačnej politiky Roberta Fica (Smer), aby sme Slovensku vrátili prosperitu a proeurópsku orientáciu. Na to budeme potrebovať úzku spoluprácu opozičných strán,“ dodala Remišová.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský útok zasiahol kľúčovú tepláreň v Kyjeve, Syrskyj zrátal protiútoky Ukrajiny

Ruské sily zaútočili v noci na pondelok na kľúčovú tepláreň v Kyjevskej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky. Na mieste zasahujú záchranári a energetickí špecialisti, aby obnovili dodávky energií a odstránili následky útoku.

Cieľom útoku je podľa ukrajinského ministerstva demoralizácia obyvateľov tým, že im znemožnia prístup k elektrine a teplu v domoch, nemocniciach, škôlkach a školách.

Ruské ministerstvo tento útok zatiaľ nekomentovalo.

Ukrajinské ozbrojené sily zverejnili súčasne s tým štatistiku, že v auguste zaútočili na 60 cieľov energetickej a vojenskej infraštruktúry na ruskom území.

Ich cieľom malo byť oslabenie kapacity Ruska v produkcii palív a iných ropných produktov pre mechanizované jednotky, rakety, bezpilotné lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Podľa veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského bola narušená aj funkčnosť ruského dopravného systému, čo podľa jeho slov oslabilo jeho schopnosť pokračovať vo vojne.

Predstavitelia ruského vojenského velenia sa k týmto slovám zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Strana libertariána Mileiho tvrdo prehrala v argentínskych provinčných voľbách

Argentínska politická strana La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) prezidenta Javiera Mileiho utrpela výraznú porážku v provinčných voľbách v Buenos Aires, kde získala necelých 34 percent hlasov.

Naopak, stredoľavicová koalícia Fuerza Patria (predtým Únia za vlasť) získala približne 46 percent hlasov, čo predstavuje jasné víťazstvo opozičného bloku v najľudnatejšej a ekonomicky najvýznamnejšej provincii Argentíny, s približne 40 percentami voličov a podielom viac ako 30 percent na HDP krajiny.

Porážka úzko súvisela s nespokojnosťou voličov s drastickými úspornými opatreniami prezidenta Mileiho, ktoré priniesli prvý rozpočtový prebytok za 14 rokov, ale zároveň spôsobili pokles ekonomickej výkonnosti, stratu pracovných miest a škrty v sociálnych systémoch.

Ďalším faktorom negatívneho vnímania bola korupčná aféra spojená s Mileiho sestrou Karinou, ako aj prelomenie prezidentovho veta v parlamente, ktorý nakoniec presadil zvýšenie príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím.

Milei krátko po sčítaní hlasov priznal „jasnú porážku“ a deklaroval, že jeho vláda bude pokračovať v reformách s väčšou intenzitou.

(reuters, euronews, sie)

Minúta  |  

Izrael predložil nový návrh dohody o rukojemníkoch a ukončení vojny v Gaze

Vláda Izraela podľa zdrojov The Times of Israel predložila stranám zúčastneným v rokovaniach o mieri v Gaze návrh dohody o výmene rukojemníkov a ukončení vojny. Ten sa údajne odchyľuje od podmienok premiéra Benjamina Netanjahua, ktoré boli doteraz verejne deklarované.

Zdroje oboznámené s ponukou hovoria o tom, že Izrael plánuje vyhlásiť začiatok šesťmesačného procesu „ukončenia vojny“ a postupne prepustiť rukojemníkov do 48 hodín od začatia prímeria, a to v pomere 10 rukojemníkov Hamasu za 130 väzňov Izraela.

Hamas by mal podľa návrhu začať postupne odzbrojovať. V prvej fáze od ťažkých zbraní, neskôr aj ľahkých.

Ponuka nerieši postavenie Palestínskej samosprávy, no ani ju neodmieta, čo je v súlade s politikou Netanjahua. Izrael by sa podľa návrhu stiahol do bezpečného pásma okolo Gazy a zachoval by si právo na vojenský zásah v sebaobrane.

Mediátori z Egypta a Kataru návrh stále zvažujú, pričom Netanjahu uvažuje aj o alternatívnej dohode vypracovanej Washingtonom.

Výsledky rokovaní a uzavretie prímeria sú očakávané čoskoro.

(sie)

Minúta  |  

Náboženské skupiny žalujú Trumpovu administratívu za porušovanie práva na vieru

Súčasná imigračná politika Spojených štátov, iniciovaná administratívou Donalda Trumpa, ktorá ukončila ochranu kostolov ako „citlivých lokalít“ pred zásahmi migračných úradov, narušila náboženský život mnohých prisťahovalcov.

Tieto zmeny údajne vyvolali strach a prudký pokles návštevnosti bohoslužieb v mnohých amerických kostoloch, najmä v komunitách s veľkým podielom prisťahovalcov, ako je Los Angeles či Chicago.

Pre zadržiavaných veriacich, ako napríklad Doris Aguirre zo štvrte Cicero v Chicagu, sa tradičné spoločenstvo premenilo na virtuálnu realitu, pričom mnohí nemajú možnosť ísť na sväté prijímanie. Páry, rodiny a celé komunity sú rozbité, keďže mnohí sa boja prísť do kostola kvôli možnému zatknutiu.

Mnohé cirkvi reagujú na tieto výzvy rozšírením domácich služieb, bezpečnostných opatrení a právnej pomoci.

Proti politike administratívy Trumpa prišlo niekoľko žalôb od náboženských organizácií, ktoré tvrdia, že táto zmena porušuje ústavné právo na slobodu náboženstva a praktikovanie viery bez strachu zo zatknutia počas bohoslužieb.

Súdne spory však stále prebiehajú a vláda argumentuje, že zvýšená kontrola migrácie je dôležitá pre bezpečnosť krajiny.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kríza vo Francúzsku: očakáva sa pád vlády a hrozí „blokovanie všetkého“

Francúzsky premiér François Bayrou čelí v pondelok takmer istej porážke vo vysoko sledovanom hlasovaní o dôvere, keďže opozícia naprieč spektrom odmieta podporiť jeho plán na konsolidáciu verejných financií. Ten spojil práve s hlasovaním o dôvere.

Jeho vláda je štvrtou za posledné tri roky a jej pravdepodobný pád Francúzsko ešte väčšmi politicky destabilizuje.

V dôsledku patovej situácie po predčasných voľbách v roku 2024 nemá žiadna politická strana v parlamente väčšinu; Macronova centristická aliancia je oslabená, najväčším klubom sa stal Národný front Marine Le Penovej.

Očakáva sa, že prezident Macron bude nútený hľadať nového premiéra, pričom analytici predpokladajú sklon k ľavicovému kandidátovi zo Socialistickej strany.

Začiatkom týždňa krajinu pravdepodobne paralyzujú plánované rozsiahle štrajky a protesty, vrátane už ohlásenehého „blokovania všetkého“ naprieč sektormi od dopravy až po vzdelávanie.

Macron zatiaľ odmieta rozpustiť parlament či vyhlásiť ďalšie voľby, uprednostňuje snahu o vytvorenie provizórnej vlády schopnej presadiť rozpočtovú politiku.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.