Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump prehral súdny spor so spisovateľkou, musí jej zaplatiť miliónové odškodné

Federálny odvolací súd v USA zamietol odvolanie Donalda Trumpa voči rozsudku, ktorý mu uložil zaplatiť 83,3 milióna dolárov spisovateľke E. Jean Carrollovej za poškodenie jej reputácie.

Trump v roku 2019 poprel obvinenia zo znásilnenia z polovice 90. rokov, ktoré mu kládla za vinu, a označil ich za výmysel. Trojčlenný senát aktuálne jednomyseľne rozhodol, že priznané odškodné bolo primerané vzhľadom na závažnosť prípadu.

Náhrada zahŕňa 18,3 milióna dolárov za emocionálnu a reputačnú ujmu a 65 miliónov ako represívne odškodné. Trump sa bránil tvrdením, že slová vyslovil počas výkonu prezidentskej funkcie, a preto by mal požívať imunitu.

Odvolací súd však tento argument odmietol, podobne ako aj jeho námietky voči vedeniu procesu okresným sudcom Lewisom Kaplanom.

Ide už o druhý neúspešný pokus Trumpa spochybniť rozhodnutie v spore s Carrollovou. V júni tohto roka odvolací súd potvrdil aj starší verdikt, podľa ktorého jej musí zaplatiť päť miliónov dolárov za ohováranie a sexuálne napadnutie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bieloruská KGB budovala sieť v Európe, odhalila ju aj česká kontrarozviedka

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) spolu s partnermi z Rumunska a Maďarska rozbila spravodajskú sieť, ktorú v Európe budovala bieloruská KGB. České ministerstvo zahraničných vecí následne vyhostilo bieloruského spravodajského dôstojníka, ktorý pôsobil pod krytím diplomata.

Podľa riaditeľa BIS Michala Koudelku je nevyhnutné obmedziť voľný pohyb akreditovaných diplomatov Ruska a Bieloruska v schengenskom priestore, keďže práve diplomatické krytie im umožňuje viesť tajné operácie.

Spoločný tím spravodajských služieb identifikoval viacerých príslušníkov a spolupracovníkov KGB pôsobiacich v rôznych krajinách. Medzi nimi bol aj bývalý námestník moldavskej spravodajskej služby, ktorý mal bieloruskej strane odovzdávať citlivé a utajené informácie.

Podľa BIS sa Bielorusom darilo budovať agentúrnu sieť najmä preto, že ich operatívci mali možnosť voľne cestovať po Európe.

Koudelka zdôraznil, že ide o ďalší príklad rastúcej spravodajskej aktivity Ruska a Bieloruska, ktorá ohrozuje bezpečnosť celej Európskej únie. Medzinárodná spolupráca tajných služieb je preto podľa neho zásadná. Na operáciu dohliada európska agentúra Eurojust.

(tasr, max)

Minúta  |  

Le Penová má šancu kandidovať vo voľbách, súd určil termín procesu

Parížsky odvolací súd v pondelok rozhodol, že proces s Marine Le Penovou a ďalšími predstaviteľmi Národného zhromaždenia (RN) za spreneveru finančných prostriedkov Európskej únie sa začne 13. januára 2026.

Prokurátor navrhoval začiatok procesu ešte pred komunálnymi voľbami v marci 2026, aby sa predišlo ovplyvňovaniu kampane. Súd sa k jeho návrhu priklonil.

Proces by mal trvať približne päť týždňov, pričom verdikt by mal padnúť ešte pred letom. Termín je kľúčový, keďže pôvodný marcový rozsudok Le Penovej udelil päťročný zákaz kandidovať, čo by jej znemožnilo účasť v prezidentských voľbách v roku 2027.

Le Penová bola odsúdená na štyri roky väzenia, z toho dva podmienečne, a dostala aj pokutu 100-tisíc eur.

Rozhodnutie o odvolacom procese prišlo v čase, keď francúzsky premiér François Bayrou čelí v pondelok takmer istej porážke vo vysoko sledovanom hlasovaní o dôvere. Opozícia odmieta podporiť jeho plán na konsolidáciu verejných financií. Ten spojil práve s hlasovaním o dôvere.

(reuters, max)

Minúta  |  

Začiatok školy v Rumunsku sprevádzajú masové protesty učiteľov

Rumunsko odštartovalo nový školský rok vo vypätej atmosfére. V Bukurešti pochodovali tisíce učiteľov a v celej krajine prerušili vyučovanie na protest proti vládnym škrtom v školstve.

Podľa odhadov polície sa do ulíc hlavného mesta vydalo vyše 10-tisíc ľudí, medzi nimi aj študenti.

Demonštranti žiadali odstúpenie ministra školstva a zrušenie opatrení, ktoré zahŕňajú zvýšenie priemernej týždennej záťaže učiteľov z 18 na 20 hodín, väčší počet žiakov v triedach či rušenie malých škôl.

Kabinet premiéra Ilieho Bolojana, ktorý prevzal moc v júni, argumentuje, že bez úspor v štátnom sektore nie je možné znížiť rozpočtový deficit – najvyšší v celej EÚ.

Vláda preto kombinuje zvýšenie daní s drastickými škrtmi v školstve, zdravotníctve či vo verejnej správe.

Učitelia však namietajú, že kroky šetria len minimálne prostriedky a bez skutočnej reformy môžu kvalitu vzdelávania vážne poškodiť. Minister školstva Daniel David reagoval, že zrušenie prijatých opatrení je nereálne.

Vláda si stanovila cieľ znížiť deficit z minuloročných 9,3 percenta HDP na niečo vyše šesť percent do roku 2026, aby si zabezpečila prístup k miliardám eur z európskych fondov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Čierny trh s cigaretami sa na Slovensku rozmáha, štát prichádza o milióny

Na Slovensku rastie spotreba pašovaných a falšovaných cigariet. Ich podiel toto leto dosiahol 7,7 percenta. Podľa Slovenského združenia pre značkové výrobky to predstavuje výpadok približne 95 miliónov eur ročne na spotrebnej dani a DPH.

Prieskum Empty Packs Survey ukázal, že v priemere každá trinásta škatuľka cigariet na trhu nemá slovenskú kontrolnú známku.

Nezdanené cigarety pochádzajú z rôznych zdrojov. Časť sú legitímne dovozy, keď si ľudia nosia výrobky zo zahraničia. Väčší problém však predstavujú organizované skupiny pašujúce cigarety určené pre iné trhy.

Kým pred pandémiou a vojnou na Ukrajine pochádzali najmä z postsovietskych krajín, v uplynulých rokoch prudko rastie podiel falzifikátov. Tie vyrábajú v nelegálnych fabrikách, niekedy dokonca priamo na Slovensku, a napodobňujú známe značky.

Združenie zároveň upozorňuje na pripravovaný zákaz príchutí elektronických cigariet a nikotínových vrecúško. Aj keď ich cieľom je chrániť mladistvých, v krajinách ako Estónsko či Dánsko zákaz len posilnil čierny trh. Tam ochutené výrobky tvoria až 60 percent spotreby, no bez akéhokoľvek prínosu pre štát.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael hrozí masívnymi útokmi na Gazu, Hamas dostal poslednú šancu

Izrael avizoval masívne letecké útoky na Gazu, ktoré označil za „mocný hurikán“.

Minister obrany Israel Katz vyhlásil, že ide o posledné varovanie Hamasu – ak neprepustí všetkých rukojemníkov a nevzdá sa, mesto aj celé územie zničia.

Oznámenie prišlo v čase, keď izraelská armáda bombardovala mesto Gaza a vyhodila do vzduchu staré obrnené vozidlá naložené výbušninami, čím zničila viaceré obytné štvrte.

Medzi najmenej 40 Palestínčanmi zabitými v pondelok bol aj novinár Osama Balousha, čím počet mŕtvych žurnalistov počas vojny presiahol 250.

Hamas oznámil, že posudzuje nový americký návrh na prímerie. Podľa neho by hnutie muselo už v prvý deň prepustiť všetkých 48 zostávajúcich rukojemníkov výmenou za začiatok rokovaní o ukončení konfliktu.

Prezident Donald Trump varoval, že ide o „poslednú šancu“. Izrael pripustil, že návrh zvažuje.

Hamas však trvá na tom, že rukojemníkov uvoľní až po jasnom konci vojny a stiahnutí izraelských jednotiek.

Od začiatku konfliktu v roku 2023 zahynulo podľa palestínskych úradov viac než 64-tisíc ľudí.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.