Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jermak rokoval s Rubiom: Ukrajina potrebuje podporu a tvrdší tlak na Rusko

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v pondelok telefonicky rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o pokračujúcich ruských útokoch a potrebe ďalšej podpory Ukrajiny.

Vládnu budovu v Kyjeve, ktorú v nedeľu zasiahla raketa, zničila podľa Jermaka balistická strela typu Iskander – išlo o prvý priamy útok na objekt ukrajinskej vlády od začiatku vojny.

Podľa Jermaka sa počas rokovania riešila aj otázka vojenskej pomoci USA, bezpečnostných záruk a potreby väčšieho tlaku na Moskvu.

V samostatnom vyhlásení uviedol, že prostredníctvom videokonferencie rokoval aj s poradcami pre národnú bezpečnosť Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska. Diskusia nadviazala na minulotýždňové parížske stretnutie "Koalície ochotných".

Medzitým sa vo Washingtone konali konzultácie európskych expertov so zástupcami USA o prvých spoločných transatlantických sankciách proti Rusku od návratu Donalda Trumpa do prezidentského úradu.

Šéf Bieleho domu po nedeľňajšom masívnom leteckom útoku, pri ktorom horela vládna budova v Kyjeve, avizoval pripravenosť spustiť "druhú fázu obmedzení".

(reuters, max)

Minúta  |  

Streľba v Jeruzaleme je podľa Guterresa teroristickým činom

Európska komisia a Organizácia Spojených národov ostro odsúdili pondelkový útok vo východnom Jeruzaleme, pri ktorom dvaja palestínski ozbrojenci začali strieľať na autobusovej zastávke.

Incident si podľa aktuálnej bilancie vyžiadal najmenej šesť izraelských obetí. Útočníkov, ktorí pochádzali z dedín na okupovanom Západnom brehu Jordánu severne od Jeruzalema, na mieste zastrelili.

Hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Anouar El Anouni v Bruseli zdôraznil, že Únia odmieta akékoľvek násilie a straty na ľudských životoch. Podľa neho útok ukazuje, aké dôležité je dosiahnuť prímerie a deeskaláciu napätia.

Generálny tajomník OSN António Guterres útok označil za teroristický čin a vyjadril sústrasť rodinám obetí. Medzinárodné inštitúcie sa zhodujú, že pokračujúce násilie prehlbuje utrpenie civilistov a brzdí akékoľvek vyhliadky na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

(tasr, dpa, afp, max)

Minúta  |  

Macron vymenuje nového francúzskeho premiéra v najbližších dňoch

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra „v najbližších dňoch“, potvrdil v pondelok prezidentský palác po tom, čo francúzsky parlament v pondelok vyslovil nedôveru vláde kvôli jej plánom na zmiernenie rastúceho štátneho dlhu.

Z celkovo 558 poslancov sa vyslovilo 364 za nedôveru vláde a len 194 za, čo znamená pád už štvrtého francúzskeho premiéra za posledné dva roky.

Predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová následne oznámila, že Bayrou v súlade s ústavou musí podať demisiu, ktorú plánuje odovzdať prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v utorok ráno.

Bayrou ešte pred hlasovaním varoval, že odchod vlády nič nezmení na realite rastúcich výdavkov a zadlženia krajiny.

Jeho kabinet chcel získať podporu pre rozsiahle úsporné opatrenia v hodnote 43,8 miliardy eur, ktoré mali znížiť rozpočtový deficit na 4,6 percenta HDP. Plán zahŕňal aj kontroverzné zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Hlasovanie proti vláde vopred avizovali socialisti, zelení, komunisti, ľavicové Nepoddajné Francúzsko aj pravicové Národné združenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spor o dedičstvo sa skončil. Šéfa Ferrari čakajú verejnoprospešné práce

Predseda predstavenstva koncernu Stellantis a automobilky Ferrari, John Elkann, uzavrel dohodu v daňovom spore týkajúcom sa dedičstva svojej starej mamy.

Vnuk Gianiho Agnelliho, zakladateľa automobilky Fiat, zaplatia spolu so súrodencami Lapom a Ginevrou talianskym daňovým úradom 183 miliónov eur, čím sa končí vyšetrovanie údajných daňových únikov spojených s majetkom v hodnote približne 800 miliónov eur.

Elkann sa zároveň dohodol na roku verejnoprospešných prác. Podnikateľ si bude musieť vybrať inštitúciu, kde práce vykoná – môže ísť napríklad o centrum pre seniorov alebo organizáciu pomáhajúcu závislým.

Týmto sa ukončilo trestné stíhanie proti nemu. Prokurátori zdôraznili, že dohoda o vine a treste v Taliansku neznamená priznanie viny. Sudca teraz musí dohodu oficiálne potvrdiť.

Prípad je súčasťou širšieho rodinného konfliktu o dedičstvo po legendárnom šéfovi Fiatu Giannim Agnellim.

Jeho dcéra Margherita, ktorá zdedila 1,2 miliardy eur, sa snaží zvrátiť dohody z roku 2004, aby peniaze získalo aj jej päť detí z druhého manželstva. Spor tak stále pokračuje aj v občianskoprávnej rovine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prísne imigračné zásahy majú zelenú. Najvyšší súd opäť podporil Trumpa

Najvyšší súd USA opäť podporil prísnu imigračnú politiku Donalda Trumpa a povolil federálnym agentom vykonávať razie v južnej Kalifornii, ktoré sa môžu zameriavať na ľudí podľa ich rasy, etnického pôvodu či jazyka.

Tým súd vyhovel žiadosti ministerstva spravodlivosti, ktoré namietalo rozhodnutie okresnej sudkyne Maame Frimpongovej. Tá v júli označila praktiky hliadok za protiústavné, keďže podľa nej porušovali ochranu pred neprimeranými prehliadkami a zaisteniami.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo stručné a bez vysvetlenia, čo je pri urgentných prípadoch bežné, no vyvolalo ostrú kritiku liberálnych sudcov.

Sonia Sotomayorová vo svojom nesúhlase napísala: "Vláda takmer vyhlásila, že všetci Latinoameričania, či už sú občanmi USA alebo nie, ktorí pracujú s nízkymi mzdami, sú spravodlivou hrou, ktorú možno kedykoľvek zadržať, odobrať z práce a zadržiavať, kým nepredložia dôkaz o svojom právnom postavení k spokojnosti agentov."

Naopak, konzervatívny sudca Brett Kavanaugh zdôraznil, že etnický pôvod síce nemôže byť jediným dôvodom podozrenia, ale môže byť "relevantným faktorom" spolu s ďalšími okolnosťami.

Rozhodnutie generálna prokurátorka Pam Bondiová označila za "obrovské víťazstvo" a krok k pokračovaniu misií bez zásahu súdov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po zvrhnutí Asada čakajú Sýriu voľby, v kurdských provinciách sú neisté

Sýria sa pripravuje na prvé parlamentné voľby od pádu režimu Bašára Asada. Podľa predsedu ústrednej volebnej komisie Muhammada Ahmáda by sa mali uskutočniť v dňoch 25. až 27. septembra, no nie je vylúčené, že termíny sa ešte zmenia.

Konečné zoznamy kandidátov zverejnia 18. septembra. Pôvodne sa voľby mali konať už medzi 15. a 20. septembrom, no dôvody posunu oficiálne nik nevysvetlil.

Nie je dosiaľ jasné, či sa voľby uskutočnia aj vo väčšinovo drúzskej provincii Suwajdá a v provinciách Rakka a Hasaka, kontrolovaných kurdskými Sýrskymi demokratickými silami, ktoré majú so súčasnou vládou napäté vzťahy.

Volebná komisia už koncom augusta oznámila, že v týchto regiónoch sa hlasovanie z bezpečnostných dôvodov odkladá na neurčito, pričom doplňujúce voľby by sa mali uskutočniť podľa vývoja situácie.

Reforma má rozšíriť počet kresiel v parlamente zo 150 na 210. Z toho tretinu poslancov bude môcť vymenovať priamo prezident.

Dočasná hlava štátu Ahmad Šara, ktorý sa dostal k moci po zvrhnutí Asada v decembri minulého roka, má podporu regionálnych aj medzinárodných partnerov. Jeho vláda vznikla vďaka koalícii vedenou islamistickým hnutím Hajat Tahrír aš-Šám, ktoré sa postavilo proti dlhoročnému prezidentovi po takmer 14 rokoch občianskej vojny.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.