Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini pozýva japonské firmy na Slovensko, chce prilákať nové investície

Prezident Peter Pellegrini počas oficiálnej návštevy Japonska rokoval v Tokiu s premiérom Šigeru Išibom. Hlavnými témami boli budúca deklarácia o strategickej spolupráci, ekonomické vzťahy a osud košického závodu U. S. Steel.

Pellegrini zdôraznil, že Slovensko a Japonsko finalizujú prípravu dokumentu o strategickej spolupráci, ktorý by mohli podpísať budúci rok. Podľa neho pôjde o významný krok k posilneniu bilaterálnych vzťahov.

Pripomenul, že u nás pôsobí viac ako 70 japonských firiem zamestnávajúcich tisíce ľudí. Chce preto, aby Slovensko zostalo atraktívnou destináciou pre investorov a bránou na trh EÚ.

Diskusia sa sústredila aj na budúcnosť U. S. Steel Košice. Po tom, čo Nippon Steel kúpil americkú spoločnosť U. S. Steel za zhruba 13 miliárd eur, bude podľa slovenskej hlavy štátu potrebné rozhodnúť o ďalšom smerovaní fabriky.

Premiér Išiba potvrdil, že rozhodnutie padne na manažérskej úrovni v Nippon Steel, pričom modernizácia a dekarbonizácia košického závodu si vyžiada investície presahujúce miliardu eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Støre ostáva v Nórsku pri moci, Stranu pokroku posilnil rekordný zisk

Nórske parlamentné voľby priniesli druhé funkčné obdobie pre menšinovú vládu premiéra Jonasa Gahra Støreho z Labouristickej strany, ktorá spolu so štyrmi menšími ľavicovými partnermi získala 87 kresiel – o dve viac, než je potrebné na väčšinu.

Støre tak zostáva závislý od podpory menších strán, čo naznačuje náročné rokovania o kľúčových otázkach, ako sú vyššie dane pre bohatých či budúcnosť ropného priemyslu.

Voľby ukázali aj výrazný posun doprava. Protiimigračná Strana pokroku dosiahla historicky najlepší výsledok – 48 kresiel, čo je viac než dvojnásobok oproti minulým voľbám pred štyrmi rokmi.

Hlasovanie výrazne ovplyvnili obavy z vojny na Ukrajine i konfliktu v Gaze. Ľavicu posilnil vstup bývalého šéfa NATO Jensa Stoltenberga do vlády, čo voliči vnímali ako bezpečnostnú poistku voči Rusku.

Výsledky pokračujúci predseda vlády privítal a bagatelizoval akýkoľvek posun doprava: "Toto je signál aj mimo Nórska, že sociálna demokracia môže zvíťaziť napriek pravicovej vlne."

(reuters, max)

Minúta  |  

Bratislavčanov vo veľkom evakuujú, dôvodom je nález leteckej bomby

Časť centra Bratislavy v utorok ráno od 06.00 h museli evakuovať pre nález nevybuchnutej munície. Opatrenie sa týka priľahlých budov v perimetri ulíc Mlynské Nivy, Košická, Landererova, Pribinova, Dostojevského rad a Karadžičova.

"Evakuácia obyvateľov dotknutých ulíc musí byť vykonaná najneskôr do 09.00 h, keď sa začne s pyrotechnickými prácami. Predpokladaný čas ukončenia prác je o 12.00 h," spresnila polícia.

Obyvateľov muži zákona ubezpečili, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Na miesto nálezu v pondelok večer okamžite vyslali policajnú hliadku, ktorá miesto zaistila. 

Slovenská pošta tiež dočasne uzatvorí dve pobočky, a to v obchodnom centre na Pribinovej ulici (Bratislava 18) a na Stanici Nivy (Bratislava 24). Ani poštoví doručovatelia nebudú doručovať zásielky na uliciach, ktoré sú zahrnuté do bezpečnostného perimetra.

Muníciu - leteckú 500-librovú bombu z druhej svetovej vojny -, našli pri výkopových prácach v areáli staveniska v blízkosti križovatky ulíc Landererova –  Čulenova.

(tasr, max)

Minúta  |  

Humanitárna flotila pre Gazu hlási útok dronom, Tunisko to popiera

Medzinárodná iniciatíva Globálna flotila Sumud pre Gazu (GSF) oznámila, že jej hlavné plavidlo v tuniských vodách zasiahol dron. Na palube sa nachádzalo šesť cestujúcich a posádka, všetci vyviazli bez zranení.

Loď plaviaca sa pod portugalskou vlajkou utrpela poškodenia na hlavnej palube a v podpalubných skladovacích priestoroch. Tuniské úrady však útok dronom popreli – podľa Národnej gardy explózia nastala vo vnútri lode.

Flotila, ktorú podporujú delegácie zo 44 krajín vrátane aktivistky Grety Thunbergovej a portugalskej političky Mariany Mortáguaovej, má za cieľ dopraviť humanitárnu pomoc do Gazy napriek izraelskej blokáde.

Po incidente sa pred prístavom Sidi Bou Said zhromaždili desiatky ľudí so sloganmi "Slobodu za Palestínu".

Izrael uvalil námornú blokádu na pobrežnú enklávu odkedy Hamas v roku 2007 prevzal kontrolu nad Gazou s odôvodnením, že jej cieľom je zabrániť dodávkam zbraní k militantnej skupine. Blokáda pretrváva počas konfliktov vrátane súčasnej vojny, ktorá sa začala útokom Hamasu na južný Izrael v októbri 2023.

(reuters, max)

Minúta  |  

K víťazstvu v parlamentných voľbách v Nórsku smeruje Strana práce

Parlamentné voľby v Nórsku podľa odhadov televíznych staníc NRK a TV2 tesne vyhrala vládnuca Strana práce (DNA) premiéra Jonasa Gahra Störeho.

Ľavicové strany podľa projekcií získali v 169-člennom parlamente (Storting) 87 kresiel, čo je o dve viac ako minimálna väčšina, ale zároveň menej ako doterajších 100 kresiel z volieb v roku 2021. Ak sa projekcie médií potvrdia, premiér Störe naďalej povedie menšinový kabinet, ktorý je pri schvaľovaní zákonov závislý od podpory menších strán.

Pravicové strany na čele so Stranou pokroku (FrP) a Konzervatívnou stranou (H) bývalej premiérky Erny Solbergovej podľa odhadov získajú zvyšných 82 kresiel.

V Nórsku voliči na štvorročné obdobie volia 150 poslancov na úrovni krajov a 19 kompenzačných poslaneckých kresiel (jedno za každý kraj) sa rozdeľuje podľa celoštátnej úspešnosti strany po prekročení štvorpercentného kvóra.

Störe vládne od roku 2021 s podporou agrárnej Strany stredu (SP) a Socialistickej ľavicovej strany (SV). Prieskumy verejnej mienky však dlhodobo naznačujú, že bude potrebovať aj podporu komunistov a Zelených (MDG).

Požiadavky Zelených a komunistov môžu zahŕňať prísnejšie obmedzenia pre prieskum a ťažbu ložísk ropy a zemného plynu, vyššie dane pre bohatých a ľudí s vysokými príjmami a vyššie celkové výdavky z nórskeho štátneho investičného fondu, ktorý je najväčší na svete.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Nový balík sankcií Únie: Nemecko a Francúzsko majú údajne v hľadáčiku Lukoil

Nemecko a Francúzsko presadzujú, aby sa pripravovaný 19. balík sankcií Európskej únie voči Rusku vzťahoval aj na ropný gigant Lukoil a jeho obchodnú dcérsku spoločnosť Litasco.

Podľa diplomatov, ktorí nechceli byť menovaní, Berlín a Paríž žiadajú, aby sa nové opatrenia zamerali aj na rafinérie v tretích krajinách podieľajúce sa na vývoze ruskej ropy do Únie a na firmy, ktoré obchodujú s ruskou ropou.

Súčasťou návrhu je rovnako sprísnenie obmedzení voči subjektom mimo Ruska, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankčný režim, vrátane rozšírenia zoznamu sankcionovaných bánk. Rokovania sú však len v počiatočnej fáze a nie je jasné, ktoré opatrenia sa dostanú do finálnej verzie. Sankcie musí zároveň schváliť všetkých 27 členských krajín.

O sprísnení sankcií rokoval v pondelok vyslanec Európskej únie pre sankcie David O’Sullivan aj so Spojenými štátmi. Washington podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta deklaruje ochotu "zvýšiť tlak" na Moskvu, no zdôrazňuje, že k reálnemu efektu musí prispieť aj Európa.

Prezident Donald Trump pohrozil sankciami krajinám, ktoré nakupujú ruskú ropu, zatiaľ však zaviedol sekundárne opatrenia len voči Indii.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.