Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Holokaust je varovaním, že nenávisť sa začína slovami, hovorí Dobrovodský

Slovensko si 9. septembra pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý je mementom tragických udalostí spojených s prijatím takzvaného Židovského kódexu v roku 1941.

Tento právny rámec počas vojnovej Slovenskej republiky zásadne obmedzil občianske, spoločenské a náboženské práva Židov a pripravil pôdu pre ich prenasledovanie a deportácie.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský pri tejto príležitosti na sociálnej sieti zdôraznil, že holokaust a rasové násilie sú jasným varovaním pred tým, kam môže viesť nenávisť, ľahostajnosť a popieranie ľudskej dôstojnosti. Podľa neho nesmieme zabudnúť na milióny obetí, ktoré stratili život len preto, že patrili k menšine alebo ich označili za "iných".

Pripomenul, že demokracia a právny štát môžu fungovať len vtedy, ak chránia dôstojnosť každého človeka bez rozdielu. Varoval, že nenávisť a antisemitizmus sa začínajú slovami, no končia utrpením a nespravodlivosťou.

"Uctiť si obete holokaustu a rasového násilia znamená byť bdelý dnes. Znamená to brániť ľudské práva, zastávať sa slabších a postaviť sa proti nenávisti v akejkoľvek podobe. Len tak si zaslúžime spoločnosť, ktorá je spravodlivá, dôstojná, slobodná a ľudskoprávna pre všetkých," zhrnul.

(tasr, max)

Minúta  |  

Firma šéfa tajných Gašpara porušuje zákon, úrad začal správne konanie

Finančný úrad v Prahe začal správne konanie voči spoločnosti Colbey Company, v ktorej 90 percent akcií vlastní riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar. Dôvodom je porušenie zákona, informoval Denník N.

Firma napriek povinnosti zo zákona nezverejňuje svoje účtovné závierky. Úrad pre citovaný denník potvrdil, že na základe podnetu redakcie preveril situáciu a následne začal konanie, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty. Jej výška bude závisieť od závažnosti previnenia.

Podľa pražského úradu samotný fakt, že začal konanie, znamená, že spoločnosť zákon porušila. Gašpar sa doteraz nevyjadril, prečo jeho firma so sídlom v susednej republike účtovníctvo utajuje.

Neodpovedal ani na otázky, prečo akcie Colbey Company neuviedol v majetkovom priznaní a prečo sa vzdal členstva v správnej rade až po uplynutí zákonnej lehoty. Avizoval len, že na konkrétne otázky odpovie na parlamentnom výbore na kontrolu činnosti SIS.

Denník N zároveň upozornil, že na policajnom facebookovom profile sa už nedajú prečítať príspevky o nehode, ktorú mal Gašpar 30. augusta v Nitre. Pri tej utrpela zranenie maloletá osoba z auta, do ktorého vrazil. So športiakom, ktoré neprešlo STK, sa pravdepodobne rozhodol auto idúce pred ním predísť. Podľa svedkov šiel v úseku s plnou čiarou rýchlo.

(max)

Minúta  |  

Po protestoch padol nepálsky premiér, prezident vymenuje nového

Masové protivládne protesty, ktoré spustil zákaz sociálnych sietí, viedli v Nepále k pádu premiéra Khadgu Prasáda Sharmu Oliho.

Demonštrácie, vedené mladými ľuďmi nespokojnými s korupciou a biednymi vyhliadkami na budúcnosť, vyústili do násilností, pri ktorých zahynulo 19 osôb a zranenia utrpelo viac než sto ďalších.

Aj po vyhlásení zákazu vychádzania sa protesty stupňovali. V Káthmandu horeli pneumatiky, uzavreli letisko a politici museli čeliť hnevu davu.

Oliho (73) vlani v júli vymenovali za premiéra po štvrtý raz, stal sa tak 14. predsedom vlády od roku 2008.

Dvaja členovia jeho kabinetu odstúpili ešte v pondelok večer, keď vyhlásili, že za týchto okolností už nemôžu pokračovať „z morálnych dôvodov“.

Oli napokon podal demisiu s tým, že chce upokojiť situáciu. Prezident Rám Čandra Poudel jeho rezignáciu prijal a začal hľadať nového lídra. 

(reuters, red)

Minúta  |  

Rusko zasiahlo civilistov počas výplaty dôchodkov, zomrelo viac ako 20 ľudí

Viac ako 20 civilistov zahynulo pri ruskom leteckom útoku na dedinu Jarova v Doneckej oblasti, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tragédia sa odohrala v čase, keď si miestni vyzdvihovali dôchodky.

Podľa záberov z miesta nešťastia, ktoré prezident zverejnil, telá obetí ležali medzi troskami. Ďalších 21 ľudí utrpelo zranenia.

Zelenskyj vyzval spojencov Ukrajiny, aby zvýšili tlak na Moskvu, keďže diplomatické snahy o ukončenie vojny, ktorá trvá už tri a pol roka, viaznu. „Svet nesmie zostať ticho. Svet nesmie zostať nečinný,“ apeloval. Kremeľ sa k incidentu zatiaľ nevyjadril.

Rusko dlhodobo popiera útoky na civilistov, no od začiatku invázie vo februári 2022 prišli o život desaťtisíce ľudí.

Ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec označil nálet za ďalší dôkaz systematického teroru voči civilnému obyvateľstvu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Richard Duda: Židovská komunita nechce byť terčom strachu a konšpirácií

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia zdôraznil, že slovenskí židia sa aj dnes stretávajú s nevraživosťou, osočovaním a vyhrážkami.

Komunita nechce byť podľa Richarda Dudu predmetom strachu či konšpirácií, ale prirodzenou súčasťou spoločnosti - ako susedia, priatelia či partneri. Podľa neho by synagógy mali byť miestom pokojného stretnutia, nie objektom pod policajným dozorom.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) označil holokaust za jedno z najtemnejších období dejín. Zdôraznil, že spoločnosť, najmä jej politickí predstavitelia, nesmie nikdy dopustiť opakovanie podobného stavu.

Podľa Rašiho je potrebné neustále pripomínať, kam až môže zájsť ľudská nenávisť a ideologická zaslepenosť. Vyzval na jasné odmietanie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu a intolerancie. Práve tie predstavujú predvoj neslobody a ohrozujú demokratické princípy.

"Musíme rozhodne pochopiť našu minulosť a musíme aj vnímať príčiny neľudského zaobchádzania. Musíme im povedať zásadné nie," zdôraznil s dôvetkom, že Slovensko by malo byť spoločenstvom, ktoré stavia mosty porozumenia a zastáva sa slabších a utláčaných.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci veria v silný štát, kultúrne ostávajú konzervatívni

Väčšina obyvateľov Slovenska zastáva tradičné kultúrne hodnoty. Zároveň však očakáva, že štát bude aktívne zasahovať do ekonomiky z dôvodu zmiernenia sociálnej a majetkovej nerovnosti. Ukázal to prieskum agentúry NMS Market Research pre denník SME.

Výskum mapoval postoje Slovákov na takzvanom politickom kompase, ktorý sleduje názory v dvoch dimenziách – ekonomickej a kultúrnej.

Ekonomická os znázorňuje prístup k zásahom štátu do voľného trhu, daňovej politike či sociálnemu systému. Kultúrna zasa postoje k európskej integrácii, migrácii, právam menšín či ku klimatickým otázkam.

Výsledky ukázali, že spoločnosť je hodnotovo viac naľavo. Pod tradicionalistickú ľavicu sa prihlásilo 44 percent respondentov, pod liberálnu ľavicu 18. Dovedna osem percent opýtaných uznáva tradicionalistickú pravicu, o polovicu menej liberálnu pravicu, v strede je 17 percent.

Polovica opýtaných nemá jednoznačný názor, či preferuje vyššie dane výmenou za kvalitnejšie verejné služby alebo, naopak, nižšie dane aj za cenu slabších služieb.

Z hľadiska kultúrnych hodnôt väčšina respondentov inklinuje k tradičnejším postojom, čo podľa výskumníkov ovplyvňuje globalizácia aj témy ako migrácia či klimatické zmeny.

Prieskum realizovala agentúra na vzorke 1 009 respondentov od 2. do 7. júla 2025.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.