Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zasiahlo civilistov počas výplaty dôchodkov, zomrelo viac ako 20 ľudí

Viac ako 20 civilistov zahynulo pri ruskom leteckom útoku na dedinu Jarova v Doneckej oblasti, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tragédia sa odohrala v čase, keď si miestni vyzdvihovali dôchodky.

Podľa záberov z miesta nešťastia, ktoré prezident zverejnil, telá obetí ležali medzi troskami. Ďalších 21 ľudí utrpelo zranenia.

Zelenskyj vyzval spojencov Ukrajiny, aby zvýšili tlak na Moskvu, keďže diplomatické snahy o ukončenie vojny, ktorá trvá už tri a pol roka, viaznu. „Svet nesmie zostať ticho. Svet nesmie zostať nečinný,“ apeloval. Kremeľ sa k incidentu zatiaľ nevyjadril.

Rusko dlhodobo popiera útoky na civilistov, no od začiatku invázie vo februári 2022 prišli o život desaťtisíce ľudí.

Ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec označil nálet za ďalší dôkaz systematického teroru voči civilnému obyvateľstvu.

(reuters, red)

  |  

Richard Duda: Židovská komunita nechce byť terčom strachu a konšpirácií

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia zdôraznil, že slovenskí židia sa aj dnes stretávajú s nevraživosťou, osočovaním a vyhrážkami.

Komunita nechce byť podľa Richarda Dudu predmetom strachu či konšpirácií, ale prirodzenou súčasťou spoločnosti - ako susedia, priatelia či partneri. Podľa neho by synagógy mali byť miestom pokojného stretnutia, nie objektom pod policajným dozorom.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) označil holokaust za jedno z najtemnejších období dejín. Zdôraznil, že spoločnosť, najmä jej politickí predstavitelia, nesmie nikdy dopustiť opakovanie podobného stavu.

Podľa Rašiho je potrebné neustále pripomínať, kam až môže zájsť ľudská nenávisť a ideologická zaslepenosť. Vyzval na jasné odmietanie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu a intolerancie. Práve tie predstavujú predvoj neslobody a ohrozujú demokratické princípy.

"Musíme rozhodne pochopiť našu minulosť a musíme aj vnímať príčiny neľudského zaobchádzania. Musíme im povedať zásadné nie," zdôraznil s dôvetkom, že Slovensko by malo byť spoločenstvom, ktoré stavia mosty porozumenia a zastáva sa slabších a utláčaných.

(tasr, max)

  |  

Prieskum: Slováci veria v silný štát, kultúrne ostávajú konzervatívni

Väčšina obyvateľov Slovenska zastáva tradičné kultúrne hodnoty. Zároveň však očakáva, že štát bude aktívne zasahovať do ekonomiky z dôvodu zmiernenia sociálnej a majetkovej nerovnosti. Ukázal to prieskum agentúry NMS Market Research pre denník SME.

Výskum mapoval postoje Slovákov na takzvanom politickom kompase, ktorý sleduje názory v dvoch dimenziách – ekonomickej a kultúrnej.

Ekonomická os znázorňuje prístup k zásahom štátu do voľného trhu, daňovej politike či sociálnemu systému. Kultúrna zasa postoje k európskej integrácii, migrácii, právam menšín či ku klimatickým otázkam.

Výsledky ukázali, že spoločnosť je hodnotovo viac naľavo. Pod tradicionalistickú ľavicu sa prihlásilo 44 percent respondentov, pod liberálnu ľavicu 18. Dovedna osem percent opýtaných uznáva tradicionalistickú pravicu, o polovicu menej liberálnu pravicu, v strede je 17 percent.

Polovica opýtaných nemá jednoznačný názor, či preferuje vyššie dane výmenou za kvalitnejšie verejné služby alebo, naopak, nižšie dane aj za cenu slabších služieb.

Z hľadiska kultúrnych hodnôt väčšina respondentov inklinuje k tradičnejším postojom, čo podľa výskumníkov ovplyvňuje globalizácia aj témy ako migrácia či klimatické zmeny.

Prieskum realizovala agentúra na vzorke 1 009 respondentov od 2. do 7. júla 2025.

(max)

  |  

Nórsko bude ďalej ťažiť ropu a plyn, Støre sľubuje spoľahlivé dodávky

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre vyhlásil po znovuzvolení, že krajina bude aj naďalej skúmať nové ložiská ropy a plynu a ostane spoľahlivým dodávateľom energie pre Európu.

Nórsko aktuálne pokrýva približne tretinu európskych dodávok zemného plynu.

Strana práce obhájila mandát vo voľbách, ktorým dominovali rastúce životné náklady a konflikty na Ukrajine a v Gaze.

Napriek silnému výsledku pravice sa centristicko-ľavicový blok piatich strán – prezývaný „tutti frutti koalícia“ – udrží pri moci.

Podľa Støreho výsledky dokazujú, že sociálna demokracia má stále podporu aj v náročných časoch.

Premiér zároveň pripomenul, že Nórsko sa chce popri rozvoji energetiky zamerať aj na technologické inovácie, znižovanie emisií a plnenie klimatických cieľov.

Dôležitým faktorom pri vládnutí bude aj správa štátneho investičného fondu, ktorý dosahuje hodnotu približne 1,87 bilióna eur.

(reuters, red)

  |  

Leteckú bombu nájdenú v centre Bratislavy už pyrotechnici znefunkčnili

Pyrotechnici Policajného pohotovostného útvaru a Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Bratislave úspešne deaktivovali leteckú bombu z druhej svetovej vojny, ktorú v pondelok večer našli pri výkopových prácach v centre Bratislavy.

Po znefunkčnení 500-librovej bomby v utorok pár minút pred jedenástou hodinou dopoludnia ju zaistili a pripravili na prevoz na určené miesto, kde ju definitívne zlikvidujú.

Polícia oznámila, že v evakuovanej oblasti už nehrozí žiadne nebezpečenstvo a obyvatelia sa môžu bezpečne vrátiť do svojich bytov a pracovísk.

Pyrotechnické práce si vyžiadali dočasné obmedzenia v doprave vrátane uzavretia Mosta Apollo a viacerých hlavných ulíc. Dopravný podnik Bratislavy musel odkloniť viacero liniek MHD.

(max)

  |  

Richter: Platy ústavných činiteľov môžu byť súčasťou konsolidácie

Koaličná SNS stiahne z programu parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou chcela zvýšiť hranicu prednostných hlasov z troch na sedem percent.

Podľa šéfa poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera tak národniari akceptovali požiadavku ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby návrhy s následkami pre verejné financie riešila vláda.

Je podľa neho možné, že plat prezidenta i ďalších ústavných činiteľov bude súčasťou konsolidačného balíka. Novelu o znížení platu prezidenta na polovicu by mohli stiahnuť. "Plat prezidenta bude podľa všetkého podliehať najväčšej daňovej skupine a aj tak odovzdá jednu tretinu platu štátu," naznačil. Vládny návrh by mal nahradiť aj zmeny v oblasti hazardu.

Diskusia s SNS podľa neho ešte pokračuje o návrhu oslobodiť živnostníkov a malé firmy do obratu 100-tisíc eur od transakčnej dane.

Richter oznámil, že o vládnej novele ústavy majú hlasovať 25. septembra. Ak nenájdu dohodu s KDH či nezaradeným poslancom Richardom Vašečkom, nevylučuje odklad hlasovania na ďalšiu schôdzu.

Odmietol podmieniť podporu návrhom Jána Ferenčáka (Hlas) na zvýšenie kvóra pre ústavné zmeny z 90 na 100 poslancov.

V prípade zákona o covidových amnestiách, ktorý vrátil parlamentu prezident Peter Pellegrini, trvá Smer na pôvodnom znení a nechce podporiť veto.

(tasr, max)