Preskočiť na obsah
  |  

Macron menoval ministra obrany Lecornua za nového premiéra

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval v utorok za premiéra Sébastiena Lecornua, 39-ročného ministra obrany a dlhoročného spojenca.

Nahrádza Françoisa Bayroua, ktorého parlament odvolal po deviatich mesiacoch pre zlyhanie pri zostavovaní rozpočtu.

Lecornu má za úlohu pripraviť rozpočet na rok 2026. Francúzsky deficit dosahuje takmer šesť percent HDP, čo je dvojnásobok povoleného limitu EÚ.

Macron tak signalizuje pokračovanie v prorozvojových reformách, vrátane zníženia daní a zvýšenia dôchodkového veku.

Ako píše agentúra Reuters, nominácia môže skomplikovať spoluprácu so socialistami a priniesť závislosť od podpory krajne pravicového Národného zhromaždenia.

(reuters, lud)

  |  

Maďarsko podpísalo desaťročnú zmluvu na plyn s firmou Shell

Maďarsko uzavrelo desaťročnú dohodu o dodávkach zemného plynu s britskou spoločnosťou Shell. Nový kontrakt počíta s dodávkou dvoch miliárd kubických metrov plynu od roku 2026 a rozširuje predchádzajúcu dohodu o ročných dodávkach 250 miliónov kubických metrov.

Minister zahraničia Péter Szijjártó označil dohodu za najvýznamnejšiu s partnerom zo Západu – čo sa týka objemu aj dĺžky trvania. Napriek tomu zdôraznil, že cieľom nie je nahradiť ruský plyn, ale rozšíriť spektrum zdrojov.

Maďarsko zostáva výrazne závislé od ruského Gazpromu, s ktorým má kontrakt až do roku 2036 na ročný objem 4,5 miliardy kubických metrov.

Budapešť dlhodobo vzdoruje výzvam EÚ na zníženie energetickej závislosti od Ruska a využíva výnimku zo sankcií týkajúcich sa ropy.

(tasr, lup)

  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje konsolidačný balík

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) kritizuje tretí konsolidačný balík, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer), za nedostatok konkrétnosti najmä na strane výdavkov.

Podľa rady síce objem balíka predbežne zodpovedá cieľu znížiť deficit na 4,1 percenta HDP, no bez jasných výdavkových opatrení nie je možné posúdiť jeho realistickosť.

Ministerstvo tvrdí, že chce ušetriť 1,3 miliardy eur, no bez energodotácií má byť efekt len 860 miliónov. Viaceré opatrenia sú jednorazové či dočasné, čo podľa rady neprispieva k dlhodobej stabilite.

Navyše až polovica príjmových krokov priamo zaťažuje ekonomiku – zvýšením odvodov či novými sadzbami dane z príjmov. Slovensko tak podľa RRZ zdaňuje prácu najviac v regióne.

Inštitúcia zároveň upozorňuje, že vláda ignoruje možné úspory v sociálnych transferoch a energodotáciách.

Balík na rok 2026 má podľa Kamenického obsahovať 22 opatrení v celkovom objeme 2,7 miliardy eur.

(tasr, lup)

  |  

Putin chce obsadiť Donbas do štyroch mesiacov, vyhlásil Zelenskyj

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre ABC News upozornil, že ruský prezident Vladimir Putin plánuje obsadiť Donbas do štyroch mesiacov – tento zámer mal oznámiť Bielemu domu i emisárovi prezidenta USA Donalda Trumpa.

Zelenskyj varuje, že urýchlenie ruskej ofenzívy by mohlo stáť až milióny životov. Ukrajina zároveň odmieta návrh Moskvy, podľa ktorého by sa Kyjev mal vzdať Doneckej a Luhanskej oblasti výmenou za obmedzené stiahnutie Ruska zo Sumskej a Charkovskej oblasti.

Zelenskyj pripomína, že ruský postup by sa tým neskončil a Moskva podľa neho stále túži po Charkove. V rozhovore reagoval aj na Putinovu výzvu rokovať v Moskve. Do mesta, ktoré označuje za zdroj teroru, odmieta pricestovať.

(lup)

  |  

Opozícia viní vládu: Ďalšie šetrenie opäť zaplatia bežní ľudia

Opozičné strany SaS a Hnutie Slovensko kritizujú tretí konsolidačný balíček, ktorý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) predstavil v utorok.

Podľa SaS vláda naďalej prenáša bremeno šetrenia na bežných ľudí a firmy, namiesto toho, aby začala šetriť sama na sebe. Z celkových opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur má viac ako polovica zaťažiť verejnosť.

SaS tiež upozorňuje na plánované zvýšenie zdravotných odvodov a dane z poistenia. Hnutie Slovensko hovorí o „oračke na chrbtoch obyčajných ľudí“ a upozorňuje, že porazení budú dôchodcovia, živnostníci či ľudia bez domova.

Naopak, za víťazov označuje členov vlády, hazardný biznis a daňových podvodníkov. Kritizuje aj to, že vláda nesiaha na vlastné mzdy ani financovanie politických strán.

Kamenický obhajuje opatrenia ako nutné na zníženie deficitu a stabilizáciu dlhu.

(tasr, lup)

  |  

Etiópia spustila najväčšiu priehradu Afriky, Egypt varuje pred krízou

Etiópia oficiálne spustila prevádzku najväčšej vodnej elektrárne v Afrike, ktorá má zásobovať elektrinou milióny ľudí a zároveň vyvoláva obavy v Egypte.

S výkonom 5 150 megawattov sa radí medzi 20 najväčších hydroelektrární na svete.

Premiér Abiy Ahmed označil priehradu za symbol rozvoja a jednoty, pričom uistil Egypt a Sudán, že projekt nemá za cieľ im škodiť.

Egypt sa však obáva, že priehrada môže znížiť prietok Nílu, od ktorého závisí až 90 percent jeho pitnej vody.

Káhira tvrdí, že projekt porušuje historické vodné dohody a vyhradzuje si právo brániť svoje záujmy. Napriek napätiu zatiaľ nezvolila priame kroky proti Etiópii.

Pre Etiópčanov sa priehrada stala zdrojom národnej hrdosti, pričom až 91 percent nákladov pokryl štát a občania.

Priehrada má zlepšiť prístup k elektrine – ešte v roku 2022 nemala polovica populácie žiadne napojenie.

Vidiecke oblasti však stále zápasia so slabou infraštruktúrou, čo spomaľuje rovnomerný prístup k energiám.

(reuters, red)