Preskočiť na obsah
  |  

Bezpečnostné odbory nesúhlasia s konsolidačným balíčkom vlády

Bezpečnostné odbory na Slovensku vyjadrujú vážne obavy z pripravovaného tretieho konsolidačného balíčka vlády. Ten podľa nich môže ešte viac ohroziť už teraz oslabené fungovanie Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru, ktoré dlhodobo zápasia s nedostatkom personálu.

Odborári upozorňujú, že vnútorná bezpečnosť by nemala byť otázkou úspor, ale prioritou štátu. Vyzývajú vládu, aby bezodkladne predstavila jasnú stratégiu stabilizácie a náboru nových príslušníkov, garantovala adekvátne financovanie a začala so zástupcami viesť vecný dialóg.

Ak sa prístup vlády nezmení, sú pripravení pristúpiť k protestným akciám. Za kľúčové považujú nielen ochranu práv zamestnancov, ale predovšetkým zachovanie bezpečnosti obyvateľov Slovenska.

Kritiku odborov podnietil aj návrh na zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

(tasr, lup)

  |  

IPčko oslovilo viac ako šesťtisíc osôb s myšlienkami samovraždy

Železničná spoločnosť Slovensko a IPčko odštartovali preventívnu kampaň "Pomoc prichádza vlakom". Tá má prispieť k znižovaniu počtu samovrážd na železnici. Oznámili ju symbolicky na stanici v Trnave, kde dlhodobo evidujú najviac pokusov o samovraždu.

Riaditeľ železníc Peter Helexa upozornil, že tragédie na tratiach nemajú klesajúci trend. Preto 42 regionálnych vlakov dostalo špeciálne nálepky s odkazom, že pomoc je nablízku – priamo na nich je uvedený kontakt na krízovú linku IPčko.

Upozornil, že každý takýto incident ovplyvňuje nielen rodinu, ale aj zamestnancov a cestujúcich. Vlani zaznamenali železnice dovedna 71 samovrážd a 15 ďalších pokusov.

Podľa riaditeľa IPčka Mareka Madra je cieľom spolupráce nielen predchádzať samovraždám, ale aj podporiť železničiarov, ktorí sa s nimi stretávajú. Len od začiatku roka sa na linku obrátilo 57 pracovníkov železníc a desiatky rodinných príslušníkov. Celkovo IPčko oslovilo 83-tisíc osôb, z toho niečo viac ako 6 200 chcelo so životom skončiť.

Kampaň má dve fázy – internú, zameranú na podporu zamestnancov železníc, a externú, ktorá má upozorniť verejnosť, že duševné zdravie je téma, o ktorej treba hovoriť. Madro dodal, že Slovensko chce vyslať jasný signál: "Ľudia s bolesťou duše nemusia zostať sami."

(tasr, max)

  |  

PS zvoláva protesty proti konsolidácii, Šimečka hovorí o „vojne proti pracujúcim“

Progresívne Slovensko označilo vládne konsolidačné opatrenia za „vyhlásenie vojny pracujúcim ľuďom“. Podľa Michala Šimečku majú zamestnanci aj živnostníci prísť o stovky eur ročne, čo môže ešte viac ohroziť mnohé domácnosti.

Opozičné hnutie preto zvolalo na utorok 16. septembra protestné zhromaždenia v Bratislave aj ďalších mestách. Na pódiu sa majú objaviť nielen politickí partneri ako SaS, KDH či Demokrati, ale aj zástupcovia občianskeho sektora a pracujúcich.

Šimečka tvrdí, že vláda by mala šetriť v prvom rade na sebe, nie na ľuďoch.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naopak argumentuje, že konsolidačný balík vo výške 2,7 miliardy eur je nevyhnutný na zníženie deficitu a stabilizáciu verejného dlhu. Zhruba polovica úspor má prísť zo škrtov vo výdavkoch štátu.

Za súčasný zlý stav verejných financií podľa neho nesie zodpovednosť práve opozícia, ktorá vládla v rokoch 2020 až 2023.

(tasr, lup)

  |  

Protesty v Nepále: mladí presadzujú sudkyňu ako líderku vlády

Mladí Nepálčania, známi ako „Gen Z“, požadujú, aby sa dočasnou premiérkou krajiny stala bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Sušílá Karkí.

Táto požiadavka zaznela krátko po tom, čo premiér Khadga Prasád Šarma Oli odstúpil v dôsledku dvoch dní krvavých nepokojov.

Podľa demonštrantov by na čele dočasnej vlády nemal stáť ďalší straník, ale rešpektovaná sudkyňa s povesťou nezávislosti.

Protesty vypukli po tom, čo vláda minulý týždeň zakázala sociálne siete – v snahe utlmiť verejnú kritiku. Tento krok však namiesto upokojenia podnietil výbuch občianskych nepokojov.

V uliciach hlavného mesta Káthmándú sa rozhorčenie mladých premenilo na otvorený hnev. Zúfalstvo z korupcie, nedostatku pracovných príležitostí a dlhodobej politickej stagnácie eskalovalo do násilia.

Počas zásahov polície, ktorá použila slzný plyn aj gumové projektily, zahynulo najmenej 25 ľudí a ďalších 600 utrpelo zranenia.

Situácia prinútila armádu prevziať kontrolu nad ulicami. Vyhlásili zákaz vychádzania a parlament, ktorý protestujúci podpálili, teraz strážia obrnené vozidlá. Zhoreli aj ďalšie vládne budovy vrátane premiérovho súkromného sídla.

(reuters, red)

  |  

Hvizdák sa vzdáva vedenia Téryho chaty pre "nečisté hry a tlak"

Tomáš Hvizdák vo videu na sociálnych sieťach oznámil, že sa vzdáva pozície nájomcu Téryho chaty ešte predtým, ako ju oficiálne prevzal. Hoci mal nastúpiť 1. novembra, po sérii komplikovaných rokovaní a nečakaných požiadaviek sa rozhodol z projektu odstúpiť.

Hvizdák pôvodne chcel zaviesť transparentné fungovanie chaty a pravidelne informovať o finančných tokoch. Podľa jeho slov však druhá strana začala zvyšovať nároky, až prišla s návrhom, ktorý by z neho spravil len formálneho nájomcu bez reálnej prítomnosti na chate.

Zmluvné podmienky mali navyše zostať v tajnosti, čo považoval za neprijateľné. Tvrdí, že komunikáciu už odovzdal polícii. Svoju žiadosť o neschválenie zmluvy adresoval valnému zhromaždeniu.

Ako sám uviedol, mediálny tlak a zákulisné praktiky zničili jeho počiatočný entuziazmus, pričom zdôraznil, že si váži svoje meno a rodinu viac než akúkoľvek horskú chatu.

(lup)

  |  

Ústavný súd preverí zákon o mimovládkach, podania spojil do jedného konania

Ústavný súd SR sa plánuje zaoberať ústavnosťou novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Jeho podanie spojil súd s návrhom skupiny opozičných poslancov. Ombudsman varuje, že novela výrazne zasahuje do práv mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti – podľa neho zavádza štátne zásahy, ktoré môžu viesť až k „špicľovaniu“.

Kritiku sústreďuje na päť oblastí vrátane povinnosti zverejňovať údaje darcov, obmedzenia medzinárodného financovania či zvýšenej byrokracie. Upozorňuje aj na slabú ochranu osobných údajov a kontroverznú formuláciu o kumulácii príjmov medzi organizáciami.

Novela je v platnosti od júna a zavádza nové povinnosti pre organizácie, napríklad výkaz transparentnosti. Skupina poslancov z hnutia PS ju označila za hrozbu pre demokraciu a ľudské práva, no Ústavný súd im zatiaľ nevyhovel.

Dobrovodský verí, že rozhodnutie súdu môže ochrániť združovacie práva a otvorenosť občianskeho sektora.

(tasr, lup)