Preskočiť na obsah
  |  

PS zvoláva protesty proti konsolidácii, Šimečka hovorí o „vojne proti pracujúcim“

Progresívne Slovensko označilo vládne konsolidačné opatrenia za „vyhlásenie vojny pracujúcim ľuďom“. Podľa Michala Šimečku majú zamestnanci aj živnostníci prísť o stovky eur ročne, čo môže ešte viac ohroziť mnohé domácnosti.

Opozičné hnutie preto zvolalo na utorok 16. septembra protestné zhromaždenia v Bratislave aj ďalších mestách. Na pódiu sa majú objaviť nielen politickí partneri ako SaS, KDH či Demokrati, ale aj zástupcovia občianskeho sektora a pracujúcich.

Šimečka tvrdí, že vláda by mala šetriť v prvom rade na sebe, nie na ľuďoch.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naopak argumentuje, že konsolidačný balík vo výške 2,7 miliardy eur je nevyhnutný na zníženie deficitu a stabilizáciu verejného dlhu. Zhruba polovica úspor má prísť zo škrtov vo výdavkoch štátu.

Za súčasný zlý stav verejných financií podľa neho nesie zodpovednosť práve opozícia, ktorá vládla v rokoch 2020 až 2023.

(tasr, lup)

  |  

Protesty v Nepále: mladí presadzujú sudkyňu ako líderku vlády

Mladí Nepálčania, známi ako „Gen Z“, požadujú, aby sa dočasnou premiérkou krajiny stala bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Sušílá Karkí.

Táto požiadavka zaznela krátko po tom, čo premiér Khadga Prasád Šarma Oli odstúpil v dôsledku dvoch dní krvavých nepokojov.

Podľa demonštrantov by na čele dočasnej vlády nemal stáť ďalší straník, ale rešpektovaná sudkyňa s povesťou nezávislosti.

Protesty vypukli po tom, čo vláda minulý týždeň zakázala sociálne siete – v snahe utlmiť verejnú kritiku. Tento krok však namiesto upokojenia podnietil výbuch občianskych nepokojov.

V uliciach hlavného mesta Káthmándú sa rozhorčenie mladých premenilo na otvorený hnev. Zúfalstvo z korupcie, nedostatku pracovných príležitostí a dlhodobej politickej stagnácie eskalovalo do násilia.

Počas zásahov polície, ktorá použila slzný plyn aj gumové projektily, zahynulo najmenej 25 ľudí a ďalších 600 utrpelo zranenia.

Situácia prinútila armádu prevziať kontrolu nad ulicami. Vyhlásili zákaz vychádzania a parlament, ktorý protestujúci podpálili, teraz strážia obrnené vozidlá. Zhoreli aj ďalšie vládne budovy vrátane premiérovho súkromného sídla.

(reuters, red)

  |  

Hvizdák sa vzdáva vedenia Téryho chaty pre "nečisté hry a tlak"

Tomáš Hvizdák vo videu na sociálnych sieťach oznámil, že sa vzdáva pozície nájomcu Téryho chaty ešte predtým, ako ju oficiálne prevzal. Hoci mal nastúpiť 1. novembra, po sérii komplikovaných rokovaní a nečakaných požiadaviek sa rozhodol z projektu odstúpiť.

Hvizdák pôvodne chcel zaviesť transparentné fungovanie chaty a pravidelne informovať o finančných tokoch. Podľa jeho slov však druhá strana začala zvyšovať nároky, až prišla s návrhom, ktorý by z neho spravil len formálneho nájomcu bez reálnej prítomnosti na chate.

Zmluvné podmienky mali navyše zostať v tajnosti, čo považoval za neprijateľné. Tvrdí, že komunikáciu už odovzdal polícii. Svoju žiadosť o neschválenie zmluvy adresoval valnému zhromaždeniu.

Ako sám uviedol, mediálny tlak a zákulisné praktiky zničili jeho počiatočný entuziazmus, pričom zdôraznil, že si váži svoje meno a rodinu viac než akúkoľvek horskú chatu.

(lup)

  |  

Ústavný súd preverí zákon o mimovládkach, podania spojil do jedného konania

Ústavný súd SR sa plánuje zaoberať ústavnosťou novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Jeho podanie spojil súd s návrhom skupiny opozičných poslancov. Ombudsman varuje, že novela výrazne zasahuje do práv mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti – podľa neho zavádza štátne zásahy, ktoré môžu viesť až k „špicľovaniu“.

Kritiku sústreďuje na päť oblastí vrátane povinnosti zverejňovať údaje darcov, obmedzenia medzinárodného financovania či zvýšenej byrokracie. Upozorňuje aj na slabú ochranu osobných údajov a kontroverznú formuláciu o kumulácii príjmov medzi organizáciami.

Novela je v platnosti od júna a zavádza nové povinnosti pre organizácie, napríklad výkaz transparentnosti. Skupina poslancov z hnutia PS ju označila za hrozbu pre demokraciu a ľudské práva, no Ústavný súd im zatiaľ nevyhovel.

Dobrovodský verí, že rozhodnutie súdu môže ochrániť združovacie práva a otvorenosť občianskeho sektora.

(tasr, lup)

  |  

Rusko tvrdí, že pri útoku dronmi nezasiahlo Poľsko, ponúka konzultácie

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo rozsiahly útok svojich dronov na vojenské objekty na západe Ukrajiny. Tvrdí, že všetky ciele boli splnené a že útok nebol mierený na Poľsko.

V reakcii na správy, že niektoré drony mohli narušiť poľský vzdušný priestor, Moskva zdôraznila, že ich dosah nepresahuje 700 kilometrov. Zároveň obvinila Varšavu zo šírenia „mýtov“ a tvrdí, že Poľsko neposkytlo dôkazy o ruskom pôvode dronov.

Zároveň ponúkla Poľsku konzultácie na objasnenie situácie.

Vyjadrenia prichádzajú v čase zvýšenej citlivosti na akékoľvek narušenie vzdušného priestoru členských štátov NATO, čo môže vyvolať diplomatické napätie.

Hoci Rusko odmieta úmyselné prekročenie hraníc, otvorená ponuka na rozhovory s Varšavou naznačuje snahu o zmiernenie napätia a zabránenie eskalácii.

(reuters, red)

  |  

Fico označil incident s dronmi za vážny, skritizoval bývalú vládu

Premiér Robert Fico (Smer) označil narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi za vážny incident s možnými vážnymi dôsledkami. Vyzdvihol potrebu presne určiť, či šlo o úmysel alebo náhodu a kto drony ovládal.

Slovensku podľa neho záleží na objektívnom vyšetrovaní a Poľsku vyjadril solidaritu aj ochotu spolupracovať.

Fico zároveň kritizoval médiá za údajné politické hry a zopakoval, že jeho stanoviská vychádzajú výlučne z relevantných zdrojov. Využil tiež príležitosť skritizovať bývalú vládu za darovanie zbraní Ukrajine, čo označil za vojenskú sabotáž.

Incident sa odohral počas nočného útoku na Ukrajinu, pričom trosky dronov dopadli na územie Poľska.

Premiér Poľska Donald Tusk potvrdil, že išlo o prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad členským štátom NATO, pričom bezpečnostné mechanizmy krajiny podľa neho fungovali správne.

(tasr, lup)