Preskočiť na obsah
  |  

Mestá a obce proti vláde: krátenie podielových daní ohrozí služby občanom

Združenie miest a obcí Slovenska odmieta plán vlády na konsolidáciu verejných financií. Argumentuje, že opatrenia pripravila vláda bez diskusie so samosprávami a nespravodlivo prenáša bremeno štátneho dlhu na miestne rozpočty.

Predseda združenia Jozef Božik pripomenul, že obce sa na celkovom dlhu 84,3 miliardy eur podieľajú len dvoma percentami, no vláda im znižuje garantovaný podiel na dani z príjmov z 55,1 percenta na 53 percent.

Aj keď kabinet tvrdí, že samosprávy budú mať vyšší výnos, mestá a obce upozorňujú, že keby podiel ostal nezmenený, získali by o 234 miliónov eur viac. Peniaze si podľa Božika ponecháva štát – či už priamym krátením, cez progresívne zdaňovanie alebo na pokrytie dohodnutej valorizácie platov učiteľov.

Varuje, že spolu s rastom minimálnej mzdy a infláciou budú rozpočty miest a obcí pod ešte väčším tlakom, čo sa premietne do služieb pre občanov.

Samosprávy preto očakávajú, že vláda jasne a zákonne zadefinuje dočasnosť prijímaných opatrení iba na roky 2026 a 2027 s automatickým návratom na pôvodnú úroveň podielu 55,1 percenta od roku 2028.

(tasr, max)

  |  

Východné krídlo Európy posilní misia NATO, podporili ju Dánsko i Nemecko

Aliancia vyšle misiu "Východná stráž" na posilnenie obrany východného krídla Európy, povedal v piatok generálny tajomník NATO Mark Rutte. Dodal, že bezohľadnosť Ruska vo vzduchu sa čoraz častejšie prejavuje.

Misia sa začne v piatok večer a bude zahŕňať celý rad prostriedkov od spojencov vrátane Dánska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nemecka a ďalších.

Incident, ktorý vyvolal bezpečnostné obavy v regióne, nastal v noci z utorka na stredu počas rozsiahleho ruského náletu na západnú Ukrajinu.

Poľské radary totiž zachytili niekoľko desiatok objektov, pričom niektoré z nich boli zostrelené ako potenciálna hrozba. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski oznámil, že Bezpečnostná rada OSN sa k tejto téme zíde na mimoriadnom zasadnutí už v piatok večer.

(reuters, max)

  |  

Trump: Moja trpezlivosť s Putinom sa míňa, vojna na Ukrajine je problém Európy

Donald Trump vyhlásil, že jeho trpezlivosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom „sa míňa veľmi rýchlo“, no zatiaľ sa zdržal ohlásenia nových sankcií voči Rusku.

V rozhovore pre Fox & Friends vyjadril frustráciu z toho, že Putin neurobil kroky k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Americký prezident zároveň naznačil možné ďalšie opatrenia – od sankcií na banky a ropný sektor až po nové clá – avšak zdôraznil, že bez aktívnej účasti Európy budú len obmedzene účinné.

Ako príklad vlastných krokov spomenul 50-percentné clo na indický export do USA, čo podľa neho ukazuje pripravenosť konať aj za cenu zhoršenia vzťahov s významným obchodným partnerom.

Trump tak poslal jasný odkaz, že aj keď sa dlhé roky snažil udržiavať s Putinom „dobrý vzťah“, jeho ochota čakať na výsledky má svoje hranice.

(reuters, red)

  |  

Slovensko bude "palčekom" preplácať liek na genetické ochorenie kostí

Pacienti s achondropláziou na Slovensku sa konečne dočkajú dostupnej modernej liečby. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) rozhodol, že liek Voxzogo bude od decembra plne hradený zo zdravotného poistenia.

Rozhodnutie nadväzuje na odporúčanie Kategorizačnej komisie a predchádzalo mu uzavretie zmluvy s držiteľom registrácie lieku. Minister ocenil konštruktívny prístup firmy počas rokovaní.

Achondroplázia je genetické ochorenie, ktoré ovplyvňuje rast kostí a spôsobuje výraznú disproporciu postavy, najmä kratšie končatiny a charakteristické črty tváre.

Podľa dostupných klinických štúdií má liek Voxzogo potenciál nielen podporiť rast, ale aj zmierniť viaceré súvisiace zdravotné komplikácie.

(tasr, max)

  |  

EÚ v stredu predstaví 19. balík sankcií proti Rusku, cieľom sú tankery aj banky

Európska komisia má v stredu predstaviť už 19. balík sankcií proti Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu.

Podľa diplomatov EÚ sa tentoraz Brusel zameria najmä na takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ktorá umožňuje Moskve obchádzať obmedzenia pri predaji ropy.

Hlavná vyjednávačka estónska politička Kaja Kallasová zdôraznila, že cieľom je obmedziť ruské príjmy z energetického exportu a zároveň sťažiť financovanie vojny.

Balík by mal obsahovať aj nové reštrikcie voči ruským bankám a predajom ropy. Zároveň sa zvažuje zaradenie niekoľkých bánk v strednej Ázii na čiernu listinu, keďže sú podozrivé z napomáhania Moskve pri obchádzaní opatrení.

Pozornosť sa má upriamiť aj na nezávislé čínske rafinérie, ktoré podľa EÚ nakupujú ruskú ropu mimo oficiálnych kanálov.

Ak sa členské štáty dohodnú, pôjde o ďalší pokus sprísniť tlak na Kremeľ a zároveň ukázať jednotu Únie voči ruským praktikám.

V súvislosti s týmto balíkom protiruských sankcií si kladie svoje podmienky slovenský premiér Robert Fico.

„Ako predseda slovenskej vlády nebudem podporovať prijímanie ďalšieho balíka dovtedy, kým Európska komisia nepredloží na stôl realistické návrhy, ako zosúladiť náročné klimatické ciele, ktoré máme, s potrebami výroby automobilov – nielen na Slovensku, ale v celej Európe – a s potrebami ťažkého priemyslu,“ avizoval Fico.

(reuters, red)

  |  

PS žiada transparentnosť pri výstavbe jadrovej elektrárne v Bohuniciach

Progresívne Slovensko (PS) kritizuje tajný postup vlády pri schvaľovaní spolupráce s USA na výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Podľa Michala Šimečku a Ivana Štefunka ide o obrovskú investíciu za 15 miliárd eur, ktorá si vyžaduje verejnú súťaž a transparentné rokovania.

PS tvrdí, že vláda zavádzala, keď tvrdila, že francúzska firma EDF nemá záujem o projekt – pritom sa jej predstavitelia údajne stretli s premiérom Robertom Ficom a ministerkou Denisou Sakovou.

Strana zdôrazňuje, že nie je proti jadrovej energii ani proti americkej firme Westinghouse, ale proti pokútnej forme dohody. Varuje tiež, že bez riadneho tendra hrozí predraženie výstavby a následne aj cien elektriny.

Opozícia by podľa PS mala byť zapojená do rozhodovania, keďže projekt presiahne aktuálne volebné obdobie.

(tasr, lup)