Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina mladých chce ísť na vysokú, v zahraničí stojí desaťtisíce

Len malá časť mladých Slovákov nechce ísť na vysokú školu, väčšina však vníma obmedzenú kvalitu domácich univerzít a pozerá sa do zahraničia.

Nový prieskum pre platformu Portu upozorňuje, že aj keď štúdium mimo Slovenska môže znamenať prestíž a lepšie podmienky, je spojené s oveľa vyššími nákladmi.

Kým doma sa mesačné výdavky študentov pohybujú od 300 do 600 eur, pri päťročnom štúdiu to vyjde približne na 13 500 eur. V zahraničí môžu náklady presiahnuť tisíc eur mesačne, nehovoriac o školnom, ktoré sa v platených programoch počíta na desaťtisíce ročne.

Podľa výpočtov Mareka Malinu z Portu by pri priemernom zhodnotení finančných trhov na úrovni 8,5 percenta stačilo na našetrenie v hodnote 15-tisíc eur odkladať 29,50 eura mesačne po dobu 18 rokov.

"S klesajúcim investičným horizontom potrebná suma výrazne stúpa. Dôvodom je efekt zloženého úročenia, vďaka ktorému zarábajú nielen vklady, ale aj predchádzajúce výnosy. S predlžujúcim sa časom vplyv efektu radikálne stúpa," doplnila analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brit si v Thajsku objednal spoločnosť dvoch žien, prišli transgenderové osoby

Dráma v thajskej Pattayi skončila vážnym zranením 65-ročného britského občana. Toho našli v hotelovej izbe s tržnými zraneniami na hlave po útoku, ktorý mal spustiť spor o peniaze. Píše Bangkok Post.

Muž si podľa vlastných slov na izbu objednal spoločnosť dvoch mladých žien. Na dvere mu však zazvonili štyri transexuálne osoby, ktoré odmietol. Tie od neho napriek tomu údajne požadovali poplatok 10-tisíc bahtov (270 eur) na osobu. Keď odmietol zaplatiť, konflikt prerástol do násilia.

Dôchodcu mali napadnúť mačetou, podarilo sa mu však uniknúť a zalarmovať pomoc. Záchranári ho následne previezli do nemocnice, kde je momentálne hospitalizovaný.

Polícia už začala vyšetrovanie, prezerá kamerové záznamy a pátra po štyroch podozrivých, ktorí z miesta činu ušli.

(max)

Minúta  |  

Budúcnosť značky Armani otvoril testament, v tom sa píše o postupnom predaji

Giorgio Armani, 91-ročný zakladateľ a ikona talianskeho dizajnu, vo svojom závete naznačil, že jeho módny dom by sa mal postupne predať strategickému partnerovi. Preferovanými kupcami sú konzorcium LVMH, L'Oréal alebo EssilorLuxottica.

V poslednej vôli stanovuje, že dedičia musia v priebehu 18 mesiacov predať prvých 15 percent akcií a neskôr ďalších 30 až 54,9 percenta.

Francúzsky koncern LVMH, ktorý vlastní značky ako Louis Vuitton či Dior, okamžite reagoval a označil zaradenie medzi potenciálnych partnerov za poctu. Generálny riaditeľ Bernard Arnault vyhlásil, že ak by nadviazali spoluprácu, LVMH by sa zaviazala ďalej posilňovať globálne postavenie značky Armani.

Armani zomrel 4. septembra 2025. Preslávil sa najmä v 70. rokoch, keď pretransformoval klasickú pánsku bundu na ľahký, pružný odev – a tým naštartoval éru minimalistickej elegancie.

Veril, že skutočný štýl spočíva v jednoduchosti, nie vo veľkoleposti. Vďaka spolupráci s Hollywoodom a dôrazu na detaily sa jeho značka stala synonymom sofistikovanosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia odkladá klimatický cieľ do roku 2040, spor brzdia Francúzsko a Taliansko

Plán Európskej únie na schválenie ambiciózneho klimatického cieľa do roku 2040 narazil na odpor a odložili ho. Pôvodne mali ministri prijať dohodu 18. septembra, no veľvyslanci krajín návrh stiahli z programu.

Ministri budú podľa troch diplomatov, ktorí chcú ostať v anonymite, o cieli do roku 2040 diskutovať budúci týždeň, ale rozhovory sa potom pred dosiahnutím akejkoľvek dohody presunú na úroveň lídrov vlád Únie. Tí sa stretnú v októbri.

Ak sa dohoda nedosiahne budúci týždeň, Európska únia by mohla zmeškať termín v polovici septembra, kedy musia všetky krajiny predložiť OSN nové klimatické plány, aby sa pripravili na novembrový samit COP30.

Cieľ počíta s redukciou čistých emisií o 90 percent oproti roku 1990, pričom časť by sa kryla uhlíkovými kreditmi zo zahraničia. Zatiaľ čo Dánsko, Španielsko či Holandsko podporujú rýchle prijatie, Francúzsko, Poľsko a Taliansko sú proti a žiadajú rozhodnutie až na najvyššej politickej úrovni.

Európska komisia tvrdí, že stanovenie jasného cieľa dá investorom istotu a udrží Úniu na ceste k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj núka Kelloggovi byt. Tvrdí, že počas jeho návštev Rusko neútočí

Volodymyr Zelenskyj v piatok ponúkol americkému vyslancovi Keithovi Kelloggovi ukrajinské občianstvo a dokonca byt v Kyjeve. Zdôvodnil to tým, že počas jeho návštev vraj ruské rakety metropolu obchádzajú.

"Keď je Keith Kellogg v Kyjeve, obyvatelia môžu pokojne spať," vyhlásil prezident a prirovnal Kellogga k systému Patriot. "Môžeme mu dať aj byt - čokoľvek, čo potrebuje, ak to povedie k zastaveniu ruskej paľby."

Zároveň však upozornil, že Vladimir Putin sa stále usiluje o okupáciu celej Ukrajiny a vojnu nezastaví, kým nebude prinútený zmeniť svoje ciele. Podľa ukrajinského lídra slabne ochota Washingtonu tlačiť na Moskvu, čo zvyšuje význam európskych spojencov.

Spojenci by mali podľa Zelenského podporiť aj Čínu vo vytvorení tlaku na Rusko. Doplnil, že ukončenie vojny "vo veľkej miere záleží na Európanoch, Američanoch a skupine G7".

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Mestá a obce proti vláde: krátenie podielových daní ohrozí služby občanom

Združenie miest a obcí Slovenska odmieta plán vlády na konsolidáciu verejných financií. Argumentuje, že opatrenia pripravila vláda bez diskusie so samosprávami a nespravodlivo prenáša bremeno štátneho dlhu na miestne rozpočty.

Predseda združenia Jozef Božik pripomenul, že obce sa na celkovom dlhu 84,3 miliardy eur podieľajú len dvoma percentami, no vláda im znižuje garantovaný podiel na dani z príjmov z 55,1 percenta na 53 percent.

Aj keď kabinet tvrdí, že samosprávy budú mať vyšší výnos, mestá a obce upozorňujú, že keby podiel ostal nezmenený, získali by o 234 miliónov eur viac. Peniaze si podľa Božika ponecháva štát – či už priamym krátením, cez progresívne zdaňovanie alebo na pokrytie dohodnutej valorizácie platov učiteľov.

Varuje, že spolu s rastom minimálnej mzdy a infláciou budú rozpočty miest a obcí pod ešte väčším tlakom, čo sa premietne do služieb pre občanov.

Samosprávy preto očakávajú, že vláda jasne a zákonne zadefinuje dočasnosť prijímaných opatrení iba na roky 2026 a 2027 s automatickým návratom na pôvodnú úroveň podielu 55,1 percenta od roku 2028.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.