Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský šéf diplomacie presadzuje bezletovú zónu na Ukrajine

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski otvoril debatu o možnosti bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Ako píše Tagesschau, v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung vyslovil, že po opakovaných narušeniach poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi by NATO a Európska únia mali zvážiť zachytávanie ruských dronov a rakiet priamo nad Ukrajinou.

Podľa neho je technicky možné, aby Aliancia takúto misiu uskutočnila, no rozhodnutie môže padnúť, iba ak sa na tom zhodnú spojenci.

Sikorski zároveň upozornil na hrozbu takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorá preváža ropu v starnúcich a technicky nespôsobilých tankeroch. "Nemecko alebo NATO by mohli zriadiť námornú kontrolnú zónu v Severnom mori a tak kontrolovať vstup týchto starých lodí do Baltského mora," povedal.

Ak by sa čo i len jedna z týchto ruských lodí, z ktorých sa podľa neho už dve potopili v Azovskom mori, skončila na dne Baltského mora, "čelili by sme environmentálnej katastrofe nevídaných rozmerov".

(max)

Minúta  |  

Exkrementami poškodil židovskú škôlku aj synagógy, polícia ho obvinila

Londýnski policajti riešili sériu útokov na židovské objekty, ktoré označili za "odporné a otrasné". V priebehu desiatich dní niekto poškodil sedem židovských objektov, z toho štyri synagógy.

Útočník na budovy a vozidlá vylieval telesné tekutiny, čo vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti aj obavy v židovskej komunite. Na sociálnej sieti X polícia zverejnila fotografie dverí židovskej škôlky, ktoré poškodil exkrementami.

Vyšetrovatelia napokon obvinili 37-ročného Ionuta-Cristiana Boldu bez trvalého bydliska zo šiestich prípadov rasovo či nábožensky motivovaného ublíženia na zdraví, troch prípadov poškodenia majetku a ďalších skutkov.

Úroveň antisemitizmu v Británii vzrástla po útokoch Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 a následnej vojne v Gaze. Vlaňajšok je druhým z najhorších rokov z hľadiska antisemitizmu, keď riešili viac ako 3 500 incidentov, uviedla vo februári židovská organizácia, ktorá komunitám poskytuje poradenstvo v oblasti bezpečnosti.

Polícia zdôraznila, že takéto činy berie absolútne vážne a venovala ich vyšetrovaniu špeciálny tím.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusi otestovali hypersonickú raketu, podľa Putina letí násobne rýchlejšie ako zvuk

Rusko demonštrovalo svoju vojenskú silu v rámci cvičenia "Západ 2025" s Bieloruskom, keď v Barentsovom mori odpálilo hypersonickú raketu Zirkon. Podľa ministerstva obrany cieľ zasiahla priamo, čo potvrdili monitorovacie systémy v reálnom čase.

Do cvičenia v Bielorusku, ktoré sa začalo v piatok, sa zapojili aj stíhacie bombardéry Sukoi Su-34, ktoré nacvičovali údery na pozemné ciele, a protiponorkové lietadlá zmiešaného leteckého zboru Severnej flotily.

Moskva tvrdí, že cvičenia sú výlučne obranné a zamerané na zlepšenie koordinácie s Minskom v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko. Operácie však prichádzajú v čase rastúceho napätia s NATO, ktoré v piatok spustilo vlastnú misiu "Eastern Sentry" po narušení poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

Hypersonický Zirkon, ktorý podľa slov Vladimira Putina z roku 2019 dokáže letieť deväťnásobne rýchlejšie než zvuk a zasiahnuť ciele vzdialené viac ako tisíc kilometrov, je považovaný za jednu z najpokročilejších zbraní ruského arzenálu.

Ruské médiá uvádzajú, že raketa má dolet štyristo až tisíc kilometrov a hmotnosť jej hlavice je približne tristo až štyristo kilogramov .

(reuters, max)

Minúta  |  

Česko posiela do Poľska vojakov aj vrtuľníky, reaguje na prítomnosť dronov

Do Poľska poslalo Česko tri vojenské vrtuľníky Mi-171Š a 150 vojakov, ktorí tam budú pôsobiť najviac tri mesiace. Ministerka obrany Jana Černochová v relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca potvrdila, že stroje dorazia už v nedeľu a do niekoľkých dní začnú operovať.

Vyslanie vrtuľníkovej jednotky podľa nej vychádza z rozhodnutia Poslaneckej snemovne, ktoré platí do roku 2026 a ide o súčasť posilnenia východného krídla NATO v rámci predsunutej prítomnosti.

Rozhodnutie je reakciou na incident zo stredy, keď počas ruského náletu na Ukrajinu narušilo poľský vzdušný priestor 19 dronov. Časť z nich zostrelili, no prípad vyvolal silnú odozvu v NATO.

Genrálny tajomník Aliancie Mark Rutte v piatok potvrdil začatie misie "Eastern Sentry" na posilnenie východného krídla.

Napätie v regióne zvýšilo aj sobotné narušenie rumunského vzdušného priestoru ruskými dronmi. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský označil udalosti za pokračujúce provokácie Moskvy. "Ako spojenci v NATO zostávame v strehu. Rusko musí za provokácie voči NATO zaplatiť konkrétnu cenu. Česko preto podporuje ďalšie sankcie," napísal na sociálnej sieti X.

(tasr, max)

Minúta  |  

Musk vyzval na zmenu vlády v Británii počas protestu. Starmer odsúdil násilie

Premiér Keir Starmer reagoval na sobotňajší protiimigračný protest v Londýne a vyslovil, že právo na pokojný protest je základnou hodnotou krajiny, no násilie a zastrašovanie nebudú tolerované.

Podľa neho Británia stojí na tolerancii, rozmanitosti a vzájomnom rešpekte, a tieto princípy nesmú byť zneužívané ako zástava extrémistov.

Imigrácia je v Spojenom kráľovstve ústrednou politickou témou – tento rok prišlo cez Lamanšský prieliv viac ako 28-tisíc migrantov. Pochod mal podľa Starmera ukázať rozdiel medzi demokratickým právom vyjadriť názor a extrémistickým násilím.

Pod vedením aktivistu Tommyho Robinsona sa v sobotu do ulíc vydalo asi 110-tisíc ľudí. Polícia priznala, že takúto účasť nečakala. So zranením skončilo 26 jej príslušníkov a zadržali najmenej 25 osôb.

Prostredníctvom videoodkazu sa na zhromaždení vyjadril aj Elon Musk. "Naozaj si myslím, že v Británii musí dôjsť k zmene vlády. Nemáme ďalšie štyri roky, je to príliš dlho. Musí dôjsť k rozpusteniu parlamentu a uskutočneniu nových volieb," vyzval. Skritizoval zároveň obmedzovanie slobody prejavu v Spojenom kráľovstve.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že bude potrebovať na obranu 120 miliárd dolárov

Ukrajina v sobotu (13. 9.) oznámila, že v budúcom roku bude potrebovať najmenej 120 miliárd USD (102,41 miliardy eur) na boj proti ruskej invázii. A podobnú sumu by potrebovala na udržanie svojej armády, aj keby sa vojna skončila, aby udržala svoju armádu v dobrej forme pre „prípad sekundárnej agresie z ruskej strany".

Ukrajina vynakladá približne tretinu svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Na udržanie svojej ekonomiky nad vodou potrebuje desiatky miliárd dolárov finančnej pomoci od západných spojencov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ na konferencii v Kyjeve povedal, že jeho krajina riskuje stratu ďalšieho územia v prospech Ruska, ak nebude ďalej zvyšovať výdavky na bojisku.

Navrhol konfiškáciu ruských aktív zmrazených na Západe na úhradu výdavkov na obranu s tým, že Ukrajinci za tri a pol roka vojny znášajú veľké daňové zaťaženie. Rusko tvrdí, že akýkoľvek pokus o zabavenie jeho aktív sa rovná krádeži a bude mať následky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu (10. 9.) navrhla použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu, ale uviedla, že 27-členný blok aktíva nezhabe.

(tasr, afp, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.