Preskočiť na obsah
  |  

Irán a EÚ pokračujú v rozhovoroch, hrozí však obnovenie sankcií OSN

Irán a európske mocnosti sa dohodli na pokračovaní rozhovorov o jadrovom programe Teheránu po stretnutí na Valnom zhromaždení OSN. Rokovania prišli v čase, keď Francúzsko, Británia a Nemecko spustili proces opätovného zavedenia sankcií OSN pre nedodržiavanie dohody z roku 2015.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul upozornil, že šance na diplomatické riešenie sú „veľmi nízke“.

Európske štáty ponúkajú Iránu šesťmesačný odklad sankcií výmenou za obnovenie prístupu pre inšpektorov, obmedzenie zásob obohateného uránu a dialóg s USA. Teherán však tvrdí, že jeho jadrový program je mierový, a žiada „spravodlivé“ návrhy.

Prezident USA Donald Trump na pôde OSN zdôraznil, že Irán nikdy nesmie získať jadrové zbrane. Krátko nato najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí odmietol rokovania s Washingtonom a vyhlásil, že krajina nemá v úmysle jadrové zbrane vyrábať.

(reuters, mja)

  |  

Fico volá po posilnení multilateralizmu a rozšírení Bezpečnostnej rady OSN

Premiér Robert Fico pri otvorení akademického roka Prešovskej univerzity zdôraznil potrebu strategickej dohody medzi svetovými mocnosťami a reformy OSN. Podľa neho súčasný svetový poriadok kolabuje a silné štáty čoraz častejšie presadzujú jednostranné rozhodnutia bez ohľadu na Chartu OSN či princípy medzinárodného práva.

Fico upozornil, že Európskej únii chýbajú lídri schopní čeliť ekonomickým a geopolitickým výzvam, pričom poukázal na dvojaký meter: EÚ rázne reaguje na vojnu na Ukrajine, no nedokáže jednotne vystúpiť k dianiu v Gaze.

Podľa premiéra existujú dve možné cesty – cesta konfliktov a prehlbovania rozdielov alebo cesta dialógu, rešpektu a kompromisov.

Riešením má byť posilnenie multilateralizmu, reforma Bezpečnostnej rady OSN a odmietnutie krokov, ktoré by oslabili EÚ, ako je napríklad návrh na zrušenie práva veta.

(tasr, mja)

  |  

Trump: Rusi v priestore NATO nemajú čo hľadať, ich lietadlá treba zneškodniť

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že členské krajiny NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ak narušia vzdušný priestor aliancie. Reagoval tak na incident z 19. septembra, keď tri ruské stíhačky MiG-31 bez povolenia zotrvali približne 12 minút nad Estónskom, kým neboli prinútené odletieť.

NATO tento krok označilo za nebezpečné porušenie vzdušného priestoru. Trumpovo vyjadrenie zaznelo krátko pred jeho stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

Zelenskyj avizoval, že Trumpa oboznámi s aktuálnou situáciou na frontoch a bude žiadať väčší tlak na Rusko zo strany západných krajín.

Okrem bezpečnostných záruk pre Kyjev plánuje apelovať aj na zákaz nákupu ruskej ropy a plynu v Európe. Trumpov postoj tak prichádza v čase, keď NATO čelí rastúcemu riziku eskalácie na východnej hranici aliancie.

(tasr, mja)

  |  

Pellegrini: Slovensko chce byť súčasťou obrany proti dronom

Prezident Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí Juraj Blanár počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ubezpečili, že Slovensko je plnohodnotným a konštruktívnym členom NATO. Reagovali tak na správy, že krajina by mala byť vynechaná z rokovaní o takzvanom „múre proti dronom“ na východnej hranici EÚ.

Pellegrini avizoval, že po návrate sa stretne s ministrom obrany a náčelníkom generálneho štábu, aby sa oboznámil s plánmi na ochranu vzdušného priestoru.

Zdôraznil, že východná hranica aliancie musí byť zabezpečená komplexne a Slovensko chce byť súčasťou projektu.

Blanár označil rozhovory o obrane proti dronom za úvodné a odmietol, že neprizvanie súvisí so zahraničnou politikou SR. Reagoval aj na kritiku Donalda Trumpa voči OSN a nákupom ruskej ropy – podľa neho si každá krajina určuje energetickú politiku sama.

Pellegrini zároveň pripomenul, že Slovensko potrebuje čas na diverzifikáciu dodávok a že dovoz ruskej ropy je už len marginálny. Prezident tiež zdôraznil trojkrokový plán pre Ukrajinu: prímerie, rokovania a bezpečnostné garancie.

(tasr, mja)

  |  

Trump vyčíta spojencom v NATO nedostatočné odhodlanie

Donald Trump adresoval otvorený list členským štátom NATO, v ktorom žiada jednotný postup voči Rusku. Vyhlásil, že je pripravený uvaliť tvrdé sankcie, ak sa všetky krajiny NATO zaviažu k rovnakému kroku a zároveň úplne zastavia nákupy ruskej ropy.

Vyčítal spojencom nedostatočné odhodlanie a varoval, že obchod s Moskvou oslabuje vyjednávaciu pozíciu Západu. Navrhol tiež zaviesť 50- až 100-percentné clá na Čínu, ktoré by trvali až do ukončenia vojny na Ukrajine, pričom tvrdí, že by tým oslabili čínsky vplyv na Rusko.

Trump súčasný konflikt označil za „Bidenovu a Zelenského vojnu“, ktorá by podľa neho nevznikla, ak by bol prezidentom. Tvrdí, že jeho návrhy by mohli vojnu rýchlo ukončiť a zachrániť tisíce životov.

Zároveň varuje, že ak NATO nebude konať, Spojené štáty len márne míňajú čas, peniaze a energiu.

(mja)

  |  

Taliansko sa odlíšilo od Francúzska a Británie, Palestínu zatiaľ neuzná

Talianska premiérka Giorgia Meloniová oznámila, že Rím uzná Palestínsky štát len za prísnych podmienok – musia byť prepustení všetci izraelskí rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy a Hamas nesmie byť súčasťou budúcej vlády.

Podľa nej sú tieto kroky nevyhnutné pre reálny mierový proces. Meloniová zdôraznila, že medzinárodný tlak by sa mal sústrediť na Hamas, ktorý podľa nej vojnu rozpútal a bráni jej ukončeniu. Talianska vláda pripraví parlamentný návrh s týmito podmienkami a premiérka dúfa, že ho podporí aj opozícia.

Taliansko sa tak zreteľne odlišuje od Británie, Francúzska či Kanady, ktoré už tento mesiac pristúpili k uznaniu palestínskej štátnosti.

Rím dlhodobo patrí medzi najbližších spojencov Izraela v Európskej únii, pričom Meloniovej kabinet vedie konzervatívnu a proizraelskú líniu zahraničnej politiky.

(tasr, mja)