Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sviatok Troch kráľov zostáva voľný deň, vláda presúva zmenu na september

Koalícia navrhuje zmenu v zozname sviatkov, ktoré dočasne nebudú dňami pracovného pokoja. Namiesto pôvodne plánovaného 6. januára (Traja králi) by sa mal tento status vzťahovať na 15. september – sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

Pozmeňujúci návrh predstavil poslanec Smeru-SD Daniel Karas počas rozpravy k balíku konsolidačných opatrení. Zdôraznil, že cieľom je zachovať kultúrne a kresťanské tradície a zároveň vyhovieť pripomienkam rusínskej menšiny, pre ktorú sú 6. januára významné Vianoce.

Celkový počet „pracovných“ sviatkov sa nemení, mení sa iba ich rozloženie. Vláda pôvodne navrhovala dočasné zrušenie pracovného pokoja 1. januára a 8. mája a trvalé zrušenie 17. novembra.

Parlament o konečnej podobe návrhu rozhodne v skrátenom legislatívnom konaní v najbližších dňoch. Opatrenie je súčasťou konsolidačného balíčka, ktorým kabinet plánuje zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kyjev neočakáva nové zbrane, ale spolieha sa na USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s Donaldom Trumpom na Valnom zhromaždení OSN, kde apeloval na posilnenie sankcií proti Rusku a zastavenie nákupu jeho energií zo strany Európy.

Trump vo svojom prejave predtým varoval Moskvu pred ekonomickými opatreniami, no zdôraznil, že len spoločný postup spojencov môže mať účinok.

Zelenskyj označil stretnutie za dôležité a chcel diskutovať aj o americkej účasti na budúcich bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu.

Ukrajinská delegácia naznačila, že témou bude aj posilnenie protivzdušnej obrany a prípadné sprostredkovanie stretnutia medzi Zelenským a Vladimirom Putinom v rámci Trumpovej mierovej iniciatívy.

Kyjev síce neočakáva novú priamu vojenskú pomoc z USA, no spolieha sa na spravodajskú spoluprácu a mechanizmus umožňujúci Európe nakupovať americké zbrane. Stretnutie ukázalo pragmatickejší prístup Ukrajiny, ktorá sa napriek sklamaniam snaží udržať kľúčové väzby s Washingtonom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA vyzývajú Maďarsko, aby prestali blokovať odklon od ruskej ropy

Americký prezident Donald Trump oznámil, že plánuje zatelefonovať maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a vyzvať ho na zastavenie nákupov ruskej ropy. Podľa neho by Orbán na osobný apel reagoval, keďže ho považuje za priateľa.

Trumpove slová prišli krátko pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v New Yorku. Vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN predtým zdôraznil, že Európa musí okamžite zastaviť všetky energetické obchody s Moskvou, inak sa vojna na Ukrajine neskončí.

Kritizoval aj Čínu a Indiu, ktoré označil za hlavných financovateľov konfliktu prostredníctvom nákupov ruských surovín.

Svoje stanovisko podporila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá uviedla, že Európa pracuje na ukončení dovozu ruskej ropy do konca roka.

Trump opäť pohrozil Rusku novými sankciami, avšak zdôraznil, že ich účinnosť závisí od spoločného postupu NATO a európskych spojencov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán a EÚ pokračujú v rozhovoroch, hrozí však obnovenie sankcií OSN

Irán a európske mocnosti sa dohodli na pokračovaní rozhovorov o jadrovom programe Teheránu po stretnutí na Valnom zhromaždení OSN. Rokovania prišli v čase, keď Francúzsko, Británia a Nemecko spustili proces opätovného zavedenia sankcií OSN pre nedodržiavanie dohody z roku 2015.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul upozornil, že šance na diplomatické riešenie sú „veľmi nízke“.

Európske štáty ponúkajú Iránu šesťmesačný odklad sankcií výmenou za obnovenie prístupu pre inšpektorov, obmedzenie zásob obohateného uránu a dialóg s USA. Teherán však tvrdí, že jeho jadrový program je mierový, a žiada „spravodlivé“ návrhy.

Prezident USA Donald Trump na pôde OSN zdôraznil, že Irán nikdy nesmie získať jadrové zbrane. Krátko nato najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí odmietol rokovania s Washingtonom a vyhlásil, že krajina nemá v úmysle jadrové zbrane vyrábať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico volá po posilnení multilateralizmu a rozšírení Bezpečnostnej rady OSN

Premiér Robert Fico pri otvorení akademického roka Prešovskej univerzity zdôraznil potrebu strategickej dohody medzi svetovými mocnosťami a reformy OSN. Podľa neho súčasný svetový poriadok kolabuje a silné štáty čoraz častejšie presadzujú jednostranné rozhodnutia bez ohľadu na Chartu OSN či princípy medzinárodného práva.

Fico upozornil, že Európskej únii chýbajú lídri schopní čeliť ekonomickým a geopolitickým výzvam, pričom poukázal na dvojaký meter: EÚ rázne reaguje na vojnu na Ukrajine, no nedokáže jednotne vystúpiť k dianiu v Gaze.

Podľa premiéra existujú dve možné cesty – cesta konfliktov a prehlbovania rozdielov alebo cesta dialógu, rešpektu a kompromisov.

Riešením má byť posilnenie multilateralizmu, reforma Bezpečnostnej rady OSN a odmietnutie krokov, ktoré by oslabili EÚ, ako je napríklad návrh na zrušenie práva veta.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump: Rusi v priestore NATO nemajú čo hľadať, ich lietadlá treba zneškodniť

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že členské krajiny NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ak narušia vzdušný priestor aliancie. Reagoval tak na incident z 19. septembra, keď tri ruské stíhačky MiG-31 bez povolenia zotrvali približne 12 minút nad Estónskom, kým neboli prinútené odletieť.

NATO tento krok označilo za nebezpečné porušenie vzdušného priestoru. Trumpovo vyjadrenie zaznelo krátko pred jeho stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

Zelenskyj avizoval, že Trumpa oboznámi s aktuálnou situáciou na frontoch a bude žiadať väčší tlak na Rusko zo strany západných krajín.

Okrem bezpečnostných záruk pre Kyjev plánuje apelovať aj na zákaz nákupu ruskej ropy a plynu v Európe. Trumpov postoj tak prichádza v čase, keď NATO čelí rastúcemu riziku eskalácie na východnej hranici aliancie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.