Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku chcú zaviesť celoročnú brannú povinnosť, návrh prešiel v prvom čítaní

Ruská Štátna duma schválila v prvom čítaní návrh zákona, ktorý zavádza celoročnú brannú povinnosť. Iniciatívu podporilo 386 poslancov. Ak prejde aj ďalšími čítaniami, odvodné obdobie sa už nebude obmedzovať na jar a jeseň. Píše RBC.

Podľa platnej legislatívy sa odvody konajú dvakrát ročne – od 1. apríla do 15. júla a od 1. októbra do 31. decembra. Nový návrh zahŕňa nielen predvolania na vojenské registračné úrady, ale aj lekárske prehliadky, psychologické testy a zasadnutia odvodných komisií.

Autormi zákona sú predseda výboru pre obranu Andrej Kartapolov a jeho zástupca Andrej Krasov. Tvrdia, že celoročný odvod umožní rovnomerne rozložiť pracovnú záťaž medzi náborové centrá a zvýšiť kvalitu samotného procesu.

Kartapolov zhodnotil, že nový systém eliminuje zhon a preťaženie náborových staníc počas tradičných odvodných období.

Zároveň ubezpečil, že nejde o plán na rozsiahlejšie odvody, ale o technické zefektívnenie.

(max)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko nechce vyššie dane pre ľudí, viac má platiť zbrojársky biznis

Opozičné Hnutie Slovensko odmietlo konsolidačné opatrenia, ktoré sa dotýkajú zamestnancov, živnostníkov alebo rastu dane z pridanej hodnoty na niektoré potraviny. Tie chce pozmeňovacím návrhom k zákonu o konsolidácii v parlamente zrušiť.

Naopak, podľa hnutia by mali viac zdaniť zisky z vojenskej výroby, ale napríklad aj zisky firiem poverených ďalším prevádzkovaním záchraniek či paušálne náhrady ústavných činiteľov, uviedli poslanci za Hnutie Slovensko na tlačovej konferencii.

Navrhujú odstrániť návrh na zrušenie niektorých dní pracovného pokoja, ale aj na krátenie dávky v nezamestnanosti, zmenu vymeriavacieho základu pre živnostníkov či skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov.

Zvýšením licenčných poplatkov a daní pre zbrojárske firmy by sa podľa opozičných poslancov dalo získať 300 až 400 miliónov eur. Ďalšie príjmy by mal štát získať zdanením paušálnych náhrad poslancov a vlády.

Poslanec Marek Krajčí (Hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) plánuje predložiť aj návrh na zdanenie ziskov zdravotných poisťovní až do výšky 50 percent a podobne navrhuje zdaniť i firmy, ktoré budú pre zrušený záchrankový tender pokračovať na základe poverenia v tejto činnosti.

Dôvodom podľa neho je, že odpisy majetku týchto spoločností boli už zaplatené štátom v riadnom období poskytovania záchrankových služieb a budú sa im preto navyšovať zisky.

Ďalší poslanec z klubu Hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ Roman Mikulec chce predložiť návrh na dočasné zníženie príspevkov politickým stranám o 30 percent.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ropný koncern Exxon má záujem o návrat na ruský trh, potvrdil hovorca Kremľa

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu naznačil, že o návrat na ruský trh sa nezaujíma len americká spoločnosť Exxon Mobil, ale aj ďalšie západné firmy. Povedal to pre rozhlasovú stanicu RBC.

Ropný koncern Exxon podobne ako mnoho iných firiem oznámil odchod z Ruska krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Spoločnosť vtedy odpísala približne 4,6 miliardy dolárov súvisiacich s ruskými aktívami.

Podľa dvoch zdrojov oboznámených s rokovaniami podpísali Exxon Mobil a ruský štátny gigant Rosnefť nezáväznú dohodu, ktorá by mohla otvoriť cestu k získaniu tejto straty späť. Exxon sa k informáciám odmietol vyjadriť.

Aj keď dohoda naznačuje určitý posun, odborníci upozorňujú, že skutočný návrat zahraničných spoločností bude podmienený uvoľnením sankcií zo strany USA a Európskej únie, čo je možné len v prípade pokroku v mierových rokovaniach o Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane deklaruje, že Rusko privíta späť firmy, ktoré odišli pod politickým tlakom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinské drony v noci zasiahli petrochemický závod v Rusku

Ukrajinská domáca bezpečnostná služba v noci uskutočnila dronový útok na petrochemický závod Gazprom Neftekhim Salavat v ruskom regióne Baškirsko. Podľa zdroja agentúry Reuters útok spôsobil požiar.

Ide už o druhý útok na veľký priemyselný objekt v tomto regióne počas jedného týždňa.

Prvým útokom bol dronový zásah na rafinériu Bashneft – Novoil v Ufe, hlavnom meste Baškirska, dňa 12. septembra, pri ktorom došlo k výbuchom a rozsiahlemu požiaru.

(lud)

Minúta  |  

Na Slovensko priletia ďalšie stíhačky F-16, o kúpe tankov ešte nerozhodli

Ďalšie stíhačky F-16 by mali prísť na Slovensko na budúci týždeň. Slovenské nebo naďalej chránia spojenci. Jeho obranu by SR mohla prevziať na budúci rok. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

„Ďalšie stíhačky by mali prísť, tuším, v priebehu budúceho týždňa. To sú asi dve a do konca roka by mala prísť tiež ešte minimálne dvojica,“ uviedol Kaliňák s tým, že rezort ešte musí rozhodnúť, kedy na Slovensko priletia stíhačky, ktoré sa aktuálne zúčastňujú na výcviku pilotov v americkej Arizone.

Nasadzovať by ich mohli podľa Kaliňáka od začiatku budúceho roka. Plnú spôsobilosť by následne mohli dosiahnuť počas niekoľkých mesiacov. „Máme to trošku posunuté. Ja s tým nie som spokojný, to poviem úprimne,“ uznal minister a dodal, že situácia je komplikovaná.

Kontrakt na 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby uzavrelo Slovensko koncom roka 2018. Dodanie lietadiel sa pre pandémiu oneskorilo. Prvé stroje prileteli na vojenské letisko v Kuchyni pri Malackách v lete minulého roka.

Neopomenul, že rezort obrany ešte nerozhodol o nákupe nových tankov, o ktorom hovoril vlani v decembri. Potvrdil však dve alternatívy – britsko-švédsky stroj CV90120 a tank tureckej výhody. Obe by mali byť „o 40 percent lacnejšie, možno o polovičku“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Štát začal obstarávanie dokumentácie pre vodnú elektráreň Málinec

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba pokračuje v prípravách projektu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Momentálne sa koná obstarávanie dokumentácie stavebného zámeru, pričom predpokladaná hodnota zákazky je 1,3 milióna eur bez DPH. 

Záujemcovia môžu svoje ponuky predkladať do 21. októbra a hlavným kritériom výberu bude cena. Súčasťou dokumentácie majú byť aj podklady potrebné na vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou Slovenskej republiky.

Projekt má podporu viacerých samospráv. Ministerstvo životného prostredia podpísalo dohodu so starostami Málinca, Látok a ďalších 15 obcí z regiónu Podpoľania. Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) by elektráreň priniesla nielen ekonomický rast v regióne, ale i celkový prínos pre slovenské hospodárstvo.

Napriek tomu projekt vyvoláva odpor. Obyvatelia v regióne sa obávajú jeho vplyvu na životné prostredie a najmä na kvalitu pitnej vody. 

Proti zámeru vznikla petícia a v júli sa konal viac ako 40-kilometrový pochod, ktorý mal upozorniť na riziká spojené s výstavbou. Taraba v reakcii zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.