Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ocenenie Dedina roka putuje do Budmeríc, čaká ich európske kolo

Obec Budmerice v Bratislavskom kraji získala titul Dedina roka 2025 a zároveň si vybojovala postup do prestížnej európskej súťaže. Na druhom mieste je oravské Zákamenné a tretiu priečku obsadila východoslovenská obec Haniska.

Ministerstvo životného prostredia zhodnotilo, že tento rok bol o titul rekordný záujem – zapojilo sa 28 obcí z celého Slovenska.

Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) súťaž podporuje zachovanie národného dedičstva, tradícií, ale aj financovanie projektov prispievajúcich k prosperite a ochrane životného prostredia.

Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík zdôraznil, že Budmerice komisiu zaujali environmentálnymi aktivitami, hospodársko-sociálnym rozvojom a silnou komunitnou súdržnosťou.

Starosta Budmeríc Jozef Savkuliak označil víťazstvo za povzbudenie aj záväzok. „Chceme tento úspech pretaviť ďalej, zabojovať aj na európskej úrovni a dôstojne reprezentovať našu obec i Slovensko. Verím, že spoločným úsilím obyvateľov a samosprávy môžeme aj v tejto súťaži dosiahnuť pekný výsledok,“ uviedol.

Víťazná obec získa finančnú odmenu 10-tisíc eur, druhá päťtisíc a tretia tritisíc eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švajčiarsko analyzuje vplyv Trumpových ciel na farmaceutický priemysel

Švajčiarsko v piatok oznámilo, že jeho vládne ministerstvá analyzujú potenciálny dopad amerických ciel na farmaceutické produkty po vyhlásení prezidenta Donalda Trumpa o 100-percentných clách na dovoz patentovaných liekov od 1. októbra.

Clo sa má týkať všetkých firiem, ktoré nemajú alebo nestavajú výrobný závod v USA.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva vo vyhlásení uviedlo, že príslušné oddelenia posudzujú opatrenia v spolupráci s dotknutými sektormi farmaceutického priemyslu, aj keď zatiaľ nemajú podrobnosti o pripravovaných opatreniach.

Farmaceutický sektor, ktorý predstavuje takmer polovicu švajčiarskeho exportu a je strategický pre ekonomiku krajiny, by mohli nové clá výrazne zasiahnuť, ak výrobcovia nerozšíria svoje kapacity aj v USA.

Veľké švajčiarske firmy ako Novartis a Roche už oznámili investície do amerických tovární, aby sa vyhli colným bariéram.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ceny benzínu a nafty by mali stagnovať, čaká sa len mierny rast

Ceny pohonných látok by mali budúci týždeň stagnovať, prípadne pokračovať v miernom raste. Ceny budú pravdepodobne naďalej oscilovať na úrovni približne jeden až dva centy za liter benzínu či nafty. Uviedol to Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB.

„Ceny ropy sa momentálne držia v relatívne úzkom pásme, keďže trh váži riziká geopolitických napätí proti návratu dodatočných objemov na trh,“ priblížil.

Spresnil, že na trhu s ropou sa v posledných dňoch prelínajú správy, ktoré pôsobia oboma smermi. V Iraku a kurdských regiónoch dosiahli dohodu o obnovení exportu cez ropovod, čo znamená návrat približne 230-tisíc barelov ropy denne späť na globálny trh.

Irak je druhý najväčší producent ropy v rámci OPEC po Saudskej Arábii. Produkuje približne 4,3-4,5 milióna barelov denne, čo je okolo 4-5 percent celosvetovej produkcie ropy. Globálna ťažba je približne 100 miliónov barelov denne. V rámci OPEC+ Irak tvorí asi 10-12 percent produkcie kartelu.

„Do diskusie o budúcnosti energetiky v Európe vstúpilo aj Poľsko, ktoré vyzvalo členské krajiny EÚ, aby úplne zastavili odber ruskej ropy najneskôr do roku 2026, pričom argumentuje strategickými a bezpečnostnými rizikami,“ upozornil.

„Naopak, riziká zvyšujú neutíchajúce útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie vrátane veľkého závodu v Kirishi, ktoré vážne narušili tamojšie kapacity,“ dodal analytik XTB.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Expremiér Británie rokuje o mieste v rade pre povojnové Pásmo Gazy

Bývalý britský premiér Tony Blair prejavil záujem zohrávať úlohu v správe Pásma Gazy po skončení vojny medzi Izraelom a Hamasom. Podľa zdroja denníka Financial Times Blair diskutuje s americkými predstaviteľmi o možnosti stať sa predsedom Medzinárodného prechodného úradu pre Gazu, ktorý je súčasťou 21-bodového mierového plánu administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Plán, ktorý predstavili USA lídrom arabských a islamských krajín, počíta so zriadením palestínskeho výboru spravujúceho Gazu pod dohľadom medzinárodnej dozornej rady. Iný zdroj uviedol, že práve členom tejto by chcel byť expremiér Británie.

Blair v minulosti pôsobil ako vyslanec blízkovýchodného kvarteta. Už niekoľko mesiacov presadzuje myšlienku medzinárodného poručníctva a v auguste o nej rokoval aj priamo v Bielom dome.

Návrh však vyvoláva odpor v Európe aj arabskom svete. Niektorí tvrdia, že by odsunul Palestínčanov na okraj a pre obyvateľov Gazy by nemal legitimitu. Uprednostňujú, aby enklávu po vojne spravovala Palestínska samospráva prostredníctvom technokratického výboru.

Inštitút Tonyho Blaira pre globálnu zmenu sa už podieľal na vypracovaní povojnového plánu pre Pásmo Gazy. Nezisková organizácia uviedla, že rozhovory s rozličnými skupinami o povojnovej Gaze nezahŕňali myšlienku nedobrovoľného presunu ľudí z tejto oblasti. Nepočíta s tým ani Trumpov návrh.

(tasr, max)

Minúta  |  

Biely dom schválil odpredaj TikToku, ohodnotil ho na 14 miliárd dolárov

Donald Trump podpísal výkonný príkaz, ktorý potvrdzuje plán odpredaja amerických operácií TikToku domácim a globálnym investorom, aby splnil požiadavky zákona o národnej bezpečnosti.

Viceprezident JD Vance podotkol, že hodnota novej spoločnosti TikTok US sa odhaduje na 14 miliárd dolárov – výrazne menej než predchádzajúce odhady. Kľúčovým bodom je otázka algoritmu, ktorý má byť „preškolený“ a pod dohľadom amerických bezpečnostných partnerov.

Čínsky prezident Si Ťin-pching s plánom podľa amerického prezidenta súhlasí, no čínske médiá tvrdia, že ByteDance si ponechá významnú úlohu.

Podľa návrhu získajú Oracle, Silver Lake a MGX približne 45- až 50-percentný podiel v TikTok US, zatiaľ čo čínska materská spoločnosť ByteDance klesne pod 20 percent.

Šesť zo siedmich miest v predstavenstve obsadia Američania, čím sa má zabezpečiť prevaha americkej kontroly. Dohodu kritizujú niektorí kongresmani, ktorí požadujú jasný dôkaz o odlúčení od vplyvu Číny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Osoby z tretích krajín vstúpia do EÚ až po nasnímaní tváre a odtlačkov

Únia bude mať biometrické hranice. Od 12. októbra sa začne postupne spúšťať nový digitálny systém riadenia EES (Entry/Exit System). Ten bude podľa Euronews pri príchode do schengenského priestoru od návštevníkov z tretích krajín vyžadovať odtlačky prstov a fotografiu tváre.

Cieľom je podľa komisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnusa Brunnera zvýšiť účinnosť hraničných kontrol, bojovať proti nelegálnej migrácii a odhaľovať trestnú činnosť či terorizmus.

Systém sa bude týkať krátkodobých pobytov do 90 dní počas 180-dňového obdobia. Odborníci však upozorňujú na možné riziká. Podľa Julie Behrensovej z Agentúry EÚ pre základné práva môže byť digitálny systém pre cestujúcich praktickejší než pasové pečiatky, no zároveň prináša otázky ochrany údajov a nerovnováhy moci medzi jednotlivcom a štátom.

Biometrická technológia má navyše slabšiu presnosť u ľudí inej farby pleti. Odtlačky budú odoberať deťom od 12 rokov, ale snímky tváre sa budú požadovať od všetkých vrátane dojčiat.

V budúcnosti systém EES doplnia o ETIAS, elektronické povolenie na cestu pre občanov 59 štátov, ktoré majú s Úniou bezvízový styk. Registrácia bude stáť zhruba 20 eur a platiť bude tri roky, respektíve do skončenia platnosti pasu, na ktorý bude povolenie vydané.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.