Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd nariadil AfD opustiť sídlo v Berlíne, dôvodom bol večierok

AfD musí opustiť svoje sídlo v Berlíne do konca roka 2026. Rozhodol o tom súd na základe žaloby rakúskeho majiteľa budovy Lukasa Hufnagela, podľa ktorého strana porušila nájomné podmienky.

Kľúčovým incidentom bol februárový večierok po voľbách, počas ktorého AfD premietla výsledky a logo na fasádu budovy, čím obmedzila prístup ostatným nájomníkom. Sudca však žiadosť o okamžité vysťahovanie zamietol.

Hoci AfD musí väčšinu priestorov opustiť do septembra 2026, zvyšok môže využívať do konca decembra. Spor medzi stranou a prenajímateľom trvá už od začiatku nájmu – Hufnagel už skôr zakázal vyvesovanie vlajok strany.

AfD verdikt víta, označuje však žalobu za politickú. Hufnagel sa zatiaľ k rozhodnutiu nevyjadril.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Parlament prijal uznesenie na podporu zjednotenia ukrajinských rodín

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ukončili piatkové rokovanie diskusiou o návrhu uznesenia k návratu unesených ukrajinských detí, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov za opozičné Progresívne Slovensko.

Cieľom uznesenia je podľa predkladateľov jasne vyjadriť postoj parlamentu k závažnému porušovaniu práv detí zo strany Ruskej federácie a vyzvať vládu aj prezidenta Slovenska k prijatiu konkrétnych krokov, ktoré pomôžu rodinám byť opäť zjednotené, čo je najdôležitejšie aj v čase vojny.

Parlament v uznesení odsúdil všetky násilné činy Ruska voči nevinným ukrajinským deťom a žiada okamžité zastavenie deportácií, nútených presunov a nelegálneho zadržiavania detí zo strany Ruska.

Poslanci sa do rokovacej sály vrátia v pondelok 29. septembra. Budú sa venovať vládnej novele zákona o odpadoch a zmene zákona o dani z finančných transakcií od koaličnej SNS, no tieto body nebudú hneď schvaľovať.

Najbližšie hlasovanie je naplánované na utorok 30. septembra.

(tasr, sie)

Minúta  |  

EÚ chce do roka vybudovať múr proti dronom, tvrdí Kubilius

Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius potvrdil, že Európska únia vybuduje „múr proti dronom“ s pokročilými schopnosťami detekcie, sledovania a neutralizácie. Informuje portál Euractiv.

Kubilius tiež uviedol, že Únia má potenciál výrazne zlepšiť svoje schopnosti detekcie dronov už do jedného roka, avšak na vybudovanie komplexnej siete schopnej sledovať a likvidovať ciele na súši a mori bude potrebovať oveľa viac času.

Projekt je reakciou na čoraz častejšie narušenia vzdušného priestoru krajín EÚ zo strany Ruska, ktoré zahŕňajú aj útoky dronmi na civilné a vojenské ciele.

Za vzor uviedol ukrajinskú armádu, ktorá využíva akustické senzory na detekciu nepriateľských dronov. Medzi technologické možnosti patrí aj využitie laserov na efektívnu a nákladovo nenáročnú elimináciu bezpilotných lietadiel.

Vyzdvihol dôležitú úlohu projektu najmä pre štáty na východnej hranici a pobreží Európskej únie. Európska investičná banka tiež plánuje podporiť obrannú infraštruktúru a zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie.

(sie)

Minúta  |  

Syrskyj: Ruská jarná a letná ofenzíva v roku 2025 zlyhala

Ukrajinský vojenský veliteľ Oleksandr Syrskyj vyhlásil, že ruská jarná a letná ofenzíva v roku 2025 zlyhala. Napriek tomu, že Rusko na bojisku používa dvakrát viac delostrelectva než Ukrajina, neuspeli plány Moskvy vytvoriť nárazníkové pásma v Sumskej a Charkovskej oblasti, obsadiť celé Donecko alebo dobyť mesto Pokrovsk.

Syrskyj popísal ruskú taktiku ako sériu malých peších útokov skupín po štyroch až šiestich vojakoch, ktoré sa snažia preniknúť hlboko cez ťažký terén a zalesnené oblasti. V auguste sa ukrajinským silám podarilo pri Dobropillii nastražiť pascu a zadržať ruské jednotky.

Za uplynulé dva mesiace ukrajinská armáda zasiahla 85 vojenských cieľov na ruskom území vrátane leteckých základní, skladov a výrobných závodov. Syrskyj povedal, že ruské plány dosiahnuť výsledky z roku 2022 boli výrazne narušené a frontová línia zostáva mimoriadne náročná pre obe strany.

Americký prezident Donald Trump zmenil rétoriku a tvrdí, že Ukrajina dokáže získať späť stratené územia, no významnú časť podpory presúva na európskych spojencov.

Rusko, naopak, nabáda Ukrajinu na skoré mierové rokovania, ktoré Kyjev odmieta s argumentom, že by to znamenalo kapituláciu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Merz žiada Európsku úniu o zrušenie zákazu spaľovacích motorov od 2035

Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že presadí, aby Európska únia zrušila zákaz výroby vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035. Uviedol, že chce nechať automobilový priemysel a jeho dodávateľov, aby ukázali technologickú cestu k uhlíkovej neutralite do roku 2035 alebo 2045.

Európska únia si dala za cieľ úplné zníženie emisií oxidu uhličitého pre nové autá a dodávky do roku 2035, čo v praxi znamená koniec spaľovacích motorov v nových vozidlách.

Merz však upozorňuje na potrebu väčšej regulačnej flexibility a podporil hybridné modely.

Nemecký automobilový priemysel vrátane značiek Volkswagen, BMW a Mercedes intenzívne lobuje za zmiernenie cieľov, aby predĺžil životnosť spaľovacích motorov.

Merz vo svojom prejave zdôraznil význam podpory inovácie a konkurencie v automobilovom sektore, pričom chce posilniť domácu výrobu batérií pre rastúci trh elektromobilov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

MOL Group podpísala dohodu o obnove vývozu ropy z irackého Kurdistanu

MOL Group podpísala dohodu, ktorá umožní obnovenie medzinárodného vývozu surovej ropy z regiónu Kurdistanu v Iraku.

Bloomberg informuje, že podľa dohody je plánovaná cesta dodávok cez ropovod do tureckého prístavu Ceyhan na Stredozemnom mori. Vývoz ropy cez túto trasu bol prerušený viac ako dva roky, keď turecké úrady zastavili dodávky na základe rozhodnutia arbitrážneho súdu o vyplatení kompenzácie Iraku vo výške 1,5 miliardy dolárov.

Dohoda bola uzavretá medzi Kurdskou regionálnou vládou, irackou federálnou vládou a viacerými ropnými spoločnosťami vrátane MOL Group (Slovnaftu). Očakáva sa, že po formálnom podpise a ratifikácii sa vývoz ropy začne v najbližších dňoch, s objemom až 230-tisíc barelov denne.

Táto dohoda predstavuje dôležitý krok k vyriešeniu dlhodobého sporu medzi Bagdadom a Kurdskou regionálnou vládou a obnoveniu stabilného zásobovania trhu ropou z tohto strategického regiónu.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.