Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce vraj obísť Orbána a zo zmrazených ruských aktív pomôcť Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán bráni plánu EÚ použiť 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu, informuje denník Politico.

Keďže takéto rozhodnutie si za normálnych okolností vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, Brusel zvažuje právny postup, ktorý by umožnil schválenie kvalifikovanou väčšinou a obišiel by tak Orbánovo veto.

Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ z decembra 2023 potvrdilo, že zmrazené ruské aktíva majú zostať nedotknuté, kým Moskva neukončí vojnu. Belgicko, kde sú tieto aktíva zablokované cez systém Euroclear, však vyjadruje obavy z právnych dôsledkov a možného odlivu devízových rezerv z eurozóny.

Navrhovaným riešením je, aby členské štáty ručili za poskytnuté prostriedky spoločne – formou spoločných záruk. O tejto možnosti sa bude rokovať na stretnutí v Kodani, rozhodnutie sa očakáva až koncom októbra. Podporu už vyjadrili napríklad Nemecko, Poľsko či pobaltské štáty, zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko a Slovensko zostávajú opatrné.

EÚ tak balansuje medzi rýchlou pomocou Ukrajine a rizikom precedensu pri zaobchádzaní so zmrazeným štátnym majetkom.

(mja)

Minúta  |  

Šefčovič verí, že USA nezavedú 100-percentné clo na európske lieky

Eurokomisár Maroš Šefčovič vyjadril nádej, že USA dodržia dohodnutý záväzok zo spoločného vyhlásenia s EÚ a neprekročia 15-percentné clo na európske farmaceutiká a polovodiče. Vyhlásil to po rokovaniach vo Vietname, kde sa zúčastnil na stretnutí k obchodnej spolupráci EÚ - Vietnam.

Reagoval tak na nové opatrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od októbra zavádza 100-percentné clo na značkové lieky nevyrábané v USA, ako aj ďalšie vysoké clá na nábytok a vozidlá.

Šefčovič pripomenul, že vyšetrovanie americkej strany už v čase dohody prebiehalo, a preto verí, že sa aj naďalej budú záväzky obojstranne rešpektovať. Zdôraznil, že EÚ už predložila návrhy na zníženie ciel pre americké výrobky.

V Malajzii tiež rokoval s americkým veľvyslancom pre obchod o clách na oceľ a hliník, pričom navrhuje riešenie vzhľadom na to, že ide o špeciálne produkty v obmedzených objemoch, ktoré podľa neho nepredstavujú problém vo vzájomnom obchode.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Transsexuál si mal odpykať 18 mesiacov, namiesto toho išiel na dovolenku

Neonacista a transexuál Sven Liebich, odsúdený za podnecovanie nenávisti na 18 mesiacov väzenia, mal 29. augusta nastúpiť do výkonu trestu v ženskej väznici v Chemnitzi. Namiesto toho však zmizol – a teraz sa objavujú pochybnosti, či jeho útek nebol vopred plánovaný, informuje denník Bild.

Podľa informácií nemeckých médií Liebich (momentálne vystupujúci ako žena „Marla-Svenja“) údajne ešte pred termínom nástupu do väzby informoval ministerstvo spravodlivosti Saska-Anhaltska, že sa nedostaví, a podal žiadosť o odklad z dôvodu dovolenky, ku ktorej priložil kópiu rezervácie.

List však dorazil na prokuratúru až niekoľko dní po termíne nástupu, čo vyvolalo podozrenia. Ministerka spravodlivosti Franziska Weidingerová označila situáciu za „administratívnu chybu“, no detailnejšie sa nevyjadrila s odvolaním na dôvernosť výborového zasadnutia. Nie je zatiaľ jasné, či je list pravý – ani kde sa teraz odsúdený nachádza.

(mja)

Minúta  |  

Netanjahu čelil bojkotu v OSN, Hamas hovorí o dôsledku vojny v Gaze

Teroristická organizácia Hamas označila hromadný odchod viacerých delegácií z Valného zhromaždenia OSN pred prejavom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za dôkaz narastajúcej medzinárodnej izolácie Izraela v dôsledku vojny v Pásme Gazy.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Tahír an-Nunu vyhlásil, že ide o reakciu na „vyhladzovaciu vojnu“, ktorú Izrael podľa neho vedie.

Netanjahu vo svojom vystúpení vyzval Hamas, aby zložil zbrane, a znovu prisľúbil prepustenie izraelských rukojemníkov. Zároveň odmietol obvinenia z genocídy a útokov na civilné ciele v Gaze.

Incident s odchodom delegácií podčiarkuje prehlbujúce sa napätie v rámci medzinárodného spoločenstva a polarizované postoje k izraelsko-palestínskemu konfliktu, ktorý sa opätovne dostáva do centra pozornosti svetových lídrov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj požiadal Trumpa o strely Tomahawk s dosahom po Moskvu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal počas utorňajšieho stretnutia s Donaldom Trumpom o dodanie riadených striel Tomahawk. Tie by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele až na území Moskvy.

Zelenskyj podľa webu Axios povedal, že zbrane by mohli prinútiť Vladimira Putina rokovať – možno aj bez ich reálneho použitia. Hoci konkrétny zbraňový systém v rozhovore nemenoval, dva zdroje potvrdili, že išlo práve o Tomahawky.

Trump ich zatiaľ odmieta Ukrajine poskytnúť, hoci iné systémy už pre ňu sprostredkoval. Tomahawky majú dolet do 1 600 kilometrov a výrazne prevyšujú dosah súčasných zbraní na Ukrajine.

Zelenskyj poznamenal, že niektoré ciele v Rusku už dokážu zasiahnuť dronmi, no tie sú pomalé a ľahko zachytiteľné.

Zároveň naznačil, že použitie zbraní by mohlo byť podmienené správaním Ruska. Trump podľa Zelenského zareagoval vetou: „Budeme na tom pracovať.“ Spojené štáty si však uvedomujú riziko eskalácie a obmedzené zásoby týchto striel, dodáva Axios.

(mja)

Minúta  |  

Štefanec opúšťa KDH, obvinil stranu z pokrytectva a pomoci Smeru

Bývalý europoslanec Ivan Štefanec oznámil svoj odchod z KDH. Ako uviedol vo verejnom vyhlásení, posledným impulzom bolo hlasovanie poslancov KDH pri novele ústavy, ktorým podľa neho pomohli strane Smer odviesť pozornosť od „poklonkovania masovému vrahovi“ a ničenia Slovenska.

Štefanec kritizuje KDH za pokrytectvo v otázkach európskych hodnôt a odmieta byť súčasťou strany, ktorá podľa neho napomáha úpadku krajiny.

Odchádza s pocitom, že "strane dal viac, než od nej dostal", no zostáva otvorený pomoci jednotlivcom aj bývalým kolegom, ktorí o to stoja. Vo svojom vyhlásení zdôraznil, že bude naďalej verejne vystupovať, hájiť demokraciu, slobodu a rovnosť.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.