Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Revolučné gardy zadržali pri Iráne loď, ktorá údajne pašovala palivo

Iránske Revolučné gardy zadržali loď plaviacu sa pod vlajkou afrického štátu Eswatini, oznámili v nedeľu médiá islamskej republiky. Zadržaná loď podľa nich prevážala „pašované palivo“ a na jej palube bolo 13 ľudí.

„Plavidlo prevážajúce 350-tisíc litrov pašovaného paliva operujúce pod vlajkou Eswatini bolo zadržané a presunuté do Búšehru“ na juhozápade Iránu, informovala iránska televízia s odvolaním na veliteľa Revolučných gárd. „Na palube je 13 členov posádky, všetci zo susedných krajín a Indie,“ dodala.

AFP konštatuje, že iránske sily sa pravidelne zameriavajú na tankery, ktoré nelegálne prepravujú palivo v Hormuzskom prielive, cez ktorý smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Irán minulý týždeň prepustil ropný tanker plaviaci sa pod vlajkou Marshallových ostrovov, ktorý iránske Revolučné gardy týždeň predtým bez vysvetlenia zadržali.

Spolu s plavidlom prepustil aj všetkých 21 členov posádky. Tanker Talara podľa Teheránu prepravoval 30-tisíc ton „nepovoleného“ petrochemického nákladu do Singapuru. Plavidlo vyplávalo z Adžmánu v Spojených arabských emirátoch a smerovalo k Hormuzskému prielivu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Lavrov: Európa sa sama vyradila z mierových rokovaní o Ukrajine

Európske krajiny sa samy pripravili o účasť na mierových rokovaniach o Ukrajine, keď zlyhali pri plnení skorších dohôd o urovnaní konfliktu. Povedal to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v rozhovore pre novinára ruskej štátnej televízie.

„Európa nedodržala pôvodnú dohodu z februára 2014 a neurobila nič, keď opozičníci na druhý deň po podpise prevzali všetky vládne budovy. Rovnako zlyhala aj pri minských dohodách,“ vyhlásil Lavrov.

Dodal, že podľa Moskvy Európa sklamala aj v roku 2022, keď údajne na žiadosť vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona padli rokovania v Istanbule. „To sa prakticky ani neotváralo,“ doplnil na margo európskej účasti v prípadných budúcich rozhovoroch.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už predtým uviedol, že v otázkach ukrajinského urovnania Rusko v súčasnosti rokuje iba so Spojenými štátmi.

(tass, sab)

Minúta  |  

Kaliňák: ÚOO porušoval ľudské práva. Je to čistá pomsta, tvrdí Šimečka

Diskusní oponenti sa v relácii dostali k rodinným vzťahom exponovaných predstaviteľov a vzájomne sa obviňovali z prehliadania tohto faktu u svojich politických kolegov.

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ÚOO) počas rokov 2020 až 2023 poskytoval ochranu ľuďom, ktorí dovedna najmenej 30-krát porušovali ľudské práva. Preto bolo potrebné jeho reformu schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, vyhlásil minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

V diskusnej relácii TV Markíza Na telo dodal, že medzi týchto ľudí patria najmä vyšetrovatelia bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) známi ako čurillovci, pričom ďalších konkrétnych ľudí nemenoval.

Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka reagoval tým, že zo strany koalície „ide len o čistú malichernú pomstu“, a situáciu označil za zrušenie úradu v reakcii na údajné prešľapy ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Pripomenul, že práve on bol šéfom úradu vlády za premiéra Petra Pellegriniho, ktorý riaditeľku ÚOO Zuzanu Dlugošovú nominoval.

Minister obrany tvrdil, že úrad po voľbách v septembri 2023 poskytoval ochranu úradníkom, ktorí sa „obávali o svoje miesto v dôsledku nástupu“ novej garnitúry. Líder opozície odmietol prepojenie medzi Dlugošovou a PS, ktoré stojí na jej manželstve s bývalým kňazom Miroslavom Kocúrom, ktorý je členom hnutia.

Šimečka zároveň nadhodil, že podobne by sa mohla opozícia zaujímať o rodinný vzťah šéfa SIS Pavla Gašpara s podpredsedom Národnej rady SR Tiborom Gašparom (Smer). Na margo Slovenskej informačnej služby Kaliňák oponoval tým, že člen PS Tomáš Valášek počas bývalej vlády podporil za šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorého brat Peter bol podpredsedom hnutia Sme rodina.

(markíza, sab)

Minúta  |  

Šéf MAAE Grossi chce ako generálny tajomník OSN posilniť iniciatívu organizácie

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi uviedol, že ak by bol zvolený za generálneho tajomníka OSN od roku 2027, chcel by zvýšiť efektívnosť aj iniciatívnosť svetovej organizácie. Povedal to v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie talianskeho denníka La Repubblica.

Šesťdesiatštyriročný Argentínčan svoju kandidatúru oznámil už v septembri a má oficiálnu podporu svojej krajiny. O post sa uchádzajú aj bývalá čilská prezidentka Michelle Bacheletová a exviceprezidentka Kostariky Rebeca Grynspanová. Funkčné obdobie Antónia Guterresa sa končí na konci roka 2026 a jeho nástupca nastúpi 1. januára 2027. Podľa neformálnej tradície by mala tentoraz funkcia pripadnúť Latinskej Amerike. Žena ešte nikdy nestála na čele OSN.

Grossi tvrdí, že má dobré vyhliadky: „Som človek, ktorého rešpektujú všetky strany a mám skutočné kontakty so všetkými.“ Pripomenul, že ako šéf MAAE pravidelne rokuje s lídrami vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kritizoval, že OSN stratila „silu iniciatívy“ a generálny tajomník musí viesť aktívnu diplomaciu. Poukázal na paralyzovanú Bezpečnostnú radu, v ktorej USA, Rusko a Čína často zastávajú protichodné postoje a blokujú rozhodovanie.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Švajčiari jasne odmietli 50-percentnú daň z veľkých dedičstiev pre boj s klímou

Švajčiarski voliči v nedeľu výrazne odmietli návrh na zavedenie 50-percentnej dane z dedičstva nad 50 miliónov frankov. Podľa prvých odhadov verejnoprávneho vysielateľa SRF hlasovalo proti iniciatíve približne 79 percent voličov.

Návrh pochádzal z mládežníckej organizácie sociálnych demokratov JUSO a mal financovať opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny. Očakávalo sa však jeho zlyhanie – prieskumy už vopred ukazovali, že proti sú viac ako dve tretiny respondentov.

Iniciatívu pozorne sledovali bankári, ktorí hlasovanie vnímali ako test ochoty Švajčiarov podporiť prerozdeľovanie bohatstva v čase, keď krajiny ako Nórsko posilňujú svoju daňovú politiku voči najbohatším. Švajčiarsko je „domovom“ niektorých z najdrahších miest sveta a rastúce obavy z nákladov na život čoraz viac vstupujú do domácej politiky.

Kritici varovali, že daň by mohla vyhnať bohatých obyvateľov z krajiny a v konečnom dôsledku znížiť daňové príjmy. Federálna vláda voličov vyzvala, aby návrh odmietli, čo sa aj jasne potvrdilo vo výsledkoch hlasovania.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj vymenoval exveľvyslankyňu v USA za poradkyňu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že jeho novou poradkyňou pre obnovu krajiny a investície sa stane bývalá veľvyslankyňa Ukrajiny v USA Oxana Markarovová. Informoval o tom na sieti X.

„Od dnešného dňa bude Oxana Markarovová naďalej podporovať náš štát ako moja poradkyňa pre obnovu a investície,“ napísal. „Okrem základného cieľa, ktorým je obrana našej nezávislosti, a každodennej práce na zabezpečení prežitia Ukrajiny máme aj dlhodobý cieľ: poskytnúť Ukrajine kapacitu na obnovu po bojoch a obnovenie normálneho hospodárskeho rozvoja.“

Markarovová bola ukrajinskou veľvyslankyňou vo Washingtone od roku 2021 a zohrala významnú úlohu v posilňovaní americko-ukrajinských vzťahov po ruskej invázii. Teraz sa má podieľať na strategickom plánovaní obnovy a získavaní investícií pre krajinu.

V rámci vládnej rošády, ktorú viedol bývalý šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak, Markarovovú nahradila exministerka spravodlivosti a vicepremiérka pre eurointegráciu Oľha Stefanišynová.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.