Predseda vlády Eduard Heger povedal, že rozumie ľuďom, ktorí momentálne prežívajú, že spravodlivosť utrpela silnú porážku. Otázke, či verí generálnemu prokurátorovi, sa premiér vyhol.
Predseda vlády Eduard Heger nechcel v diskusnej relácii televízie TA3 V politike povedať, či má generálny prokurátor Maroš Žilinka jeho dôveru. Uviedol, že nepotrebuje dávať „silné vyhlásenia“, ale prinášať odborné riešenia. Premiér očakáva, že už v pondelok budú lídri koalície na koaličnej rade hovoriť o prvých záveroch odbornej komisie na zúženie paragrafu 363 Trestného poriadku, na základe ktorého generálna prokuratúra zbavila obvinenia exriaditeľa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.
„Rozumiem ľuďom, ktorí momentálne prežívajú, že spravodlivosť utrpela silnú porážku,“ vyhlásil Heger s tým, že jeho úlohou je upokojovať situáciu.
Koalícia sa dohodla na zriadení pracovnej skupiny na preskúmanie a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Na základe tohto paragrafu generálna prokuratúra 31. augusta zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež dve obvinenia voči exriaditeľovi tajnej služby Pčolinskému. V koalícii okrem hnutia Sme rodina tento krok prokuratúry vyvolal kritiku.
Rozhodnutie prokuratúry tento týždeň na tlačovej besede vysvetľoval generálny prokurátor Žilinka. Na tlačovku však nepustili Denník N, Sme a portál Aktuality. Premiér uviedol, že ho to prekvapilo. „Na úrade vlády sú všetci akreditovaní novinári vítaní,“ poznamenal Heger.
Verejné podujatia v rámci návštevy pápeža Františka budú dostupné aj pre návštevníkov v režime OTP (očkovaní, testovaní, prekonané ochorenie COVID-19). Heger v tejto súvislosti uviedol, že je to v rukách úradu verejného zdravotníctva a organizátora. Pôvodne mali ísť na omše s pápežom iba zaočkovaní ľudia. Premiér tvrdí, že toto rozhodnutie „v žiadnom prípade“ nebolo na podporu rastu zaočkovanosti, ale z dôvodu ochrany zdravia. Príchod pápeža označil za veľkú vec. „Je to veľkým požehnaním,“ dodal predseda vlády.
Heger odmietol, že by chcel na čele hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) vymeniť Igora Matoviča. V súvislosti s návrhom opozície na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) sa Heger vyjadril, že minister má jeho dôveru. Predpokladá, že o odvolaní Mikulca sa bude hovoriť na riadnej septembrovej schôdzi parlamentu, ale podľa neho je to „parketa“ poslaneckého klubu OĽaNO.
Včera sa z vykonaných PCR testov objavil čínsky vírus u menej ako 3 percent testovaných. V nemocniciach pribudlo šesť pacientov, nikto nezomrel. Stále ide o delta variant, ktorý sa rýchlo šíri, ale je výrazne menej nebezpečný.
Na Slovensku sa v piatok urobilo 11 605 PCR testov, tie odhalili 329 prípadov nákazy novým koronavírusom. Počet obetí sa nezvýšil, o šesť pacientov stúpol počet hospitalizovaných. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na webovej stránke covid-19.nczisk.sk.
"Počet infikovaných sa zvýšil aj o 110 pozitívne testovaných antigénovými testami, tých urobili 11 735," doplnilo štatistiku nových prípadov za piatok Ministerstvo zdravotníctva. V sekvenovaných vzorkách má takmer 100-percentné zastúpenie delta variant koronavírusu. Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Bratislavskom kraji (55), nasleduje Trenčiansky (53), Žilinský (52), Banskobystrický (49), Košický (47), Prešovský (39), Nitriansky (20) a Trnavský (14). Je medzi nimi 160 mužov a 169 žien. Celkový počet pozitívne testovaných mužov je 189 002 a žien 206 859. Ide o 400-tisíc ľudí, ktorí majú v podstate protilátky, mnohí z nich sa navyše dali aj zaočkovať.
V nemocniciach je momentálne hospitalizovaných 111 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 82 ľudí. Na JIS sú 16 pacienti, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 11 osôb, uviedol rezort zdravotníctva.
Dôležité je, že počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 sa nezvýšil. Celkový počet úmrtí "na COVID-19" je 12 549 a celkový počet úmrtí s ochorením COVID-19 je 2 457. Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 389 270 ľudí, za predchádzajúci deň pribudlo 2 682 zaočkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 milióny 183 561 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 4 894 ľudí.
Nikto nás nebude učiť, čo je demokracia a právny štát, napísal dnes na adresu inštitúcií EÚ poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki, o ktorom sa stále častejšie uvažuje ako buď o nástupcovi Jaroslawa Kaczynského na čele strany Právo a spravodlivosť, alebo o prezidentskom kandidátovi, keď Andrzej Duda skončí v úrade, dnes uviedol, že nikto nemá právo poučovať jeho krajinu o demokracii. Reagoval tým na oznámenie Európskej únie, že stále prebiehajú rozhovory, či majú byť Poľsku ako členskému štátu vyplatené miliardy eur – dôvodom sú problémy súvisiace s právnym štátom.
"Nikto nás nebude učiť, čo je demokracia a právny štát, pretože Poľsko má veľmi dlhú a vznešenú históriu bojovania proti všetkým druhom totality a despotov," napísal Morawiecki na Facebooku.
"Bojovali sme za právny štát a demokraciu počas hrozných rokov komunizmu, ale máme oveľa dlhšiu tradíciu demokracie a nechceme sa nechať poučovať nikým v západnej Európe, čo je demokracia, čo je právny štát, pretože to vieme lepšie," dodal premiér.
Komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni pred dvoma dňami oznámil, že stále sa diskutuje o poľskom spochybňovaní faktu, že právo EÚ má v 27-člennej Únii prednosť, a o tom, či majú byť teda Poľsku uvoľnené miliardy európskych peňazí zo špeciálneho fondu obnovy na zotavenie z pandémie.
Poľský súd odkladá svoje rozhodnutie v tejto otázke, najbližšie pojednávanie je stanovené na 22. septembra. Ak tento súd uzná prednostné postavenie poľského práva, bude to hrozba pre vzájomne prepojený právny poriadok Európskej únie. Nejde však o žiadnu výlučnosť Poľska, podobne suverénne sa voči právu EÚ správa aj nemecký ústavný súd v Karlsruhe.
Ao sme písali nedávno: "Nemecký ústavný súd v Karlsruhe vyniesol prelomový rozsudok, že nakupovanie dlhopisov Európskou centrálnou bankou v roku 2015 mohlo byť nelegálne. Predseda súdu Andreas Voßkuhle vyhlásil, že je jasné, že ECB na to nemala mandát. ECB má zákaz podľa Maastrichtskej zmluvy kupovať dlhopisy priamo od vlády, preto ich začala kupovať nepriamo cez súkromníkov. ECB dostala tri mesiace na podanie dostatočného vysvetlenia nemeckej vláde a parlamentu, že nákupy boli primerané, inak súd hrozil, že Spolkovej banke zakáže podieľať sa na európskom nakupovaní dlhopisov." Pritom "rozsudok v Karlsruhe mal ešte druhú, výbušnejšiu časť. O legálnosti počínania ECB totiž už skôr rozhodol Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, ktorý problémy s touto politikou nezistil. Nemecký ústavný súd sa tomu vysmial.
Súdny dvor Európskej únie sa prirodzene tomuto vývoju bráni a poľský súd je preň lepší terč ako súd z Nemecka. Už skôr rozhodol, že právo EÚ má prednosť pred poľskou ústavou. Tento verdikt bol oznámený v čase širšieho sporu s Poľskom o zmenách v poľskom súdnictve, iniciovaných vládnou stranou Právo a spravodlivosť. Tieto zmeny vníma EÚ ako narušenie systému vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci v demokracii, hoci podobné právne úpravy majú aj ďalšie štáty EÚ. Posun je v tom, že Poľsko po vzore Maďarska nemieni ustúpiť a poľský premiér pritvrdzuje slovník voči EÚ.
Špecializovaný trestný súd sa dnes nezaoberal žiadosťou bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika o prepustenie z väzby.
Dôvodom je neuplynutie 30 kalendárnych dní od posledného rozhodnutia o väzbe Dušana Kováčika a nezistenie nových dôvodov na jeho prepustenie. Nie je daný ani dôvod na to, aby bol prepustený na základe prijatej novely Trestného poriadku. Uviedla to samosudkyňa Pamela Záleská. Obhajoba zvažuje podanie sťažnosti.
Dušan Kováčik vo svojej žiadosti argumentoval novými skutočnosťami. Tvrdil, že nové dôkazy majú mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť výpovedí svedkov. „Táto žiadosť bez ohľadu na to, že má 35 strán, bola podaná predčasne, po uplynutí siedmich kalendárnych dní od posledného právoplatného rozhodnutia. Zároveň z nej súd nezistil žiadne také nové dôvody, na základe ktorých by mal podklad na to, aby o nich mohol konať,“ povedala sudkyňa Pamela Záleská.
„Som rád, že bol uznaný argument, ktorý bol prednesený hneď na začiatku môjho vyjadrenia, že nebola splnená podmienka na konanie o žiadosti. Keďže neuplynula zákonom stanovená lehota,“ poznamenal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.
Záleská zároveň odmietla vykonať dôkazy, ktoré navrhovala obhajoba. Za zarážajúce považuje, že boli predložené písomnosti, ktoré nemajú povahu dôkazu, o čom podľa jej slov súd už opakovane rozhodol. Obhajoba považuje prístup sudkyne za selektívny. „Ide o situáciu, keď dôkazy, ktoré sú v prospech obhajoby, nie sú pripúšťané,“ podotkol advokát Dušana Kováčika Erik Magál. Sudkyňa prerušila hlavné pojednávanie, pokračovať má 16. a 17. septembra. Cez telemost by mohol vypovedať svedok Matej Z., na ktorého je vydaný zatykač, ale nachádza sa momentálne v Chorvátsku, kde požiadal o politický azyl.
NAKA zadržala Dušana Kováčika koncom októbra minulého roka. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Čelí obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zločinu prijímania úplatku, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Vo väzbe je od októbra minulého roka z kolúznych a preventívnych dôvodov.
Výzvu už podporili viaceré ženské líderky v Európe a vo svete.
Prezidentka Zuzana Čaputová iniciovala spolu s premiérkou Islandu Katrín Jakobsdóttir spoločnú výzvu ženských svetových politických líderiek na podporu práv a príležitostí žien a dievčat v Afganistane. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Líderky vyzvali súčasných aj budúcich držiteľov moci v Afganistane, aby sa zdržali násilia na ženách a rešpektovali ich práva. „Odhliadnuc od našich odlišností, muži a ženy sú si rovní a ich práva sú neodcudziteľné a nespochybniteľné,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ním chceli líderky vyslať odkaz, že medzinárodná komunita musí pozorne sledovať situáciu v krajine a dodržiavanie práv skupín, ktoré patria v Afganistane medzi najohrozenejšie. „Budeme počúvať hlas afganských žien a dievčat,“ zhodli sa ženské líderky.
K výzve sa pridala aj dánska premiérka Mette Frederiksen, estónska prezidentka Kaja Kallas, fínska premiérka Sanna Marin, prezidentka Gruzínska Salome Zourabichvili, grécka prezidentka Katerina Sakellaropoulou, premiérka Litvy Ingrida Šimonité, prezidentka Moldavska Maia Sandu, nórska premiérka Ema Solberg a novozélandská premiérka Jacinda Ardern.
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby argumentuje novými skutočnosťami. V piatok to uviedla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Rozhodnúť o jeho žiadosti by mala v piatok. Kováčik je obžalovaný z viacerých trestných činov.
Bývalý špeciálny prokurátor okrem iného tvrdí, že nové dôkazy majú mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť výpovedí svedkov - bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, Mateja Zemana či už zosnulého Františka Böhma. Poukazuje na vyšetrovanie Mateja Zemana a Petra Petrova v súvislosti s krivými výpoveďami. Zdôrazňuje, že Csaba Dömötör je za krivú výpoveď odsúdený. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Michal Šúrek reagoval, že vyšetrovanie týchto osôb nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika.
Šúrek ďalej vyhlásil, že v porovnaní s predošlou žiadosťou obžalovaného o prepustenie z väzby v nej nie sú uvedené nové skutočnosti, ktoré by súd opätovne odôvodňovali rozhodovať.
Poukázal na to, že Najvyšší súd (NS) SR rozhodol o ponechaní Dušana Kováčik vo väzbe minulý týždeň. "Je tu evidentná snaha obhajoby podsúvať klamlivé informácie s cieľom vyvolania akéhosi zdania, že má ísť o zmanipulované dôkazy a dokazovanie," podotkol.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala Dušana Kováčika koncom októbra minulého roka. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Čelí obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zločinu prijímania úplatku, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Vo väzbe je od októbra minulého roka z kolúznych a preventívnych dôvodov.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorú nevpustil redaktorov niektorých médií. Ostrá kritika medzitým prišla zo špeciálnej prokuratúry, ktorá uviedla, že rozhodnutie generálnej prokuratúry nemá obdoby.
"Nie som nikomu zaviazaný ani nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ vyhlásil generálny prokurátor Žilinka. Vyhlásil, že sa politici nekorektným spôsobom začali 'navážať' na vedenie generálnej prokuratúry.
V prípade zrušenia obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že "neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností". Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.
Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). "Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza," zdôraznil Žilinka, ktorý na tlačovú konferenciu nevpustil novinárov z Aktuality.sk, Denníka N a Sme.
Kandera: Obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov
Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera na tlačovej konferencii uviedol, že obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.
Jozef Kandera. Foto: Martin Baumann
„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol. Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.
Generálna prokuratúra SR zrušila v utorok obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
Špeciálna prokuratúra: Toto nemá obdobu
Uznesenie, ktorým Generálna prokuratúra SR na konci augusta zrušila obvinenia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania, vyvoláva oprávnené pochybnosti. Je dôvod domnievať sa, že GP prekročila v istých bodoch svoje právomoci. Poukázal na to Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej právnej analýze uznesenia generálneho prokurátora SR, ktorú TASR poskytol prokurátor ÚŠP Peter Kysel.
"S rozhodnutím sa v princípe nestotožňujeme, ide o neštandardný postup. Rovnako je zrejmé, že toto rozhodnutie vybočuje z doterajšej praxe GP SR ohľadom posudzovania a vybavovania návrhov v zmysle Trestného poriadku, a to v zásadných otázkach," spresnil Kysel. Pripomenul, že uznesenie bolo vydané po ukončení vyšetrovania, pred podaním obžaloby, čím námestník generálneho prokurátora SR suploval činnosť súdu a svojím rozhodnutím hodnotil skutkový stav veci inak než konajúci vyšetrovateľ, dozorový prokurátor či súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe Pčolinského.
Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podal Pčolinský na začiatku mája. Rozhodlo sa o ňom až na konci augusta, po 86 kalendárnych dňoch. "A to napriek tomu, že išlo o väzobnú trestnú vec, ktorá sa vybavuje urýchlene a prednostne," poukázal Kysel. Generálny prokurátor týmto svojím rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali.
Peter Kysel. Foto: Matúš Zajac
Dodal, že pokiaľ boli uznesením zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania, tak týmto postupom generálny prokurátor anuloval celé dokazovanie v kauze. "Ide o absolútne ojedinelý prípad, ktorý vo väzobnej trestnej veci nemá obdobu. V tomto prípade bolo zrušené aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, teda po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote. Ide o zjavné prekročenie kompetencie generálneho prokurátora," skonštatoval Kysel. Generálny prokurátor tak podľa neho odňal dozorovému prokurátorovi právo podať obžalobu, pričom nahradil aj rozhodnutie súdu.
Kysel: Viaceré závery sú právne neudržateľné
Generálny prokurátor výrazne prekročil svoje zákonné oprávnenie aj tým, že v rozhodnutí deklaruje, že sa ruší aj predchádzajúce konanie. "Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie," vysvetlil Kysel.
Poukázal tiež na to, že uznesenie nebralo do úvahy argumentáciu dozorového prokurátora či súdov konajúcich o väzbe. "Je však zrejmé, že viaceré závery sú právne neudržateľné, rozporné so súdnou praxou, a niektoré hraničia s arbitrárnosťou," uviedol prokurátor. Sporný je podľa ÚŠP aj právny záver, že vyšetrovateľ nebol oprávnený začať trestné stíhanie na podklade úradného záznamu. Prokurátor pripomenul, že trestné stíhanie sa nemusí začať len na základe trestného oznámenia. "Môže sa začať aj na podklade verejne známej informácie, ale i z vlastného poznatku vyšetrovateľa," zdôraznil prokurátor.
GP tiež vo veľkom rozsahu na seba prebrala úlohu súdu v tom, že hodnotila dôkazy svedčiace v prospech aj proti Pčolinskému. To však podľa prokurátora prináleží najmä súdu. "Prípravné konanie, teda štádium trestného stíhania do podania obžaloby, sa vedie na základe dôvodného podozrenia, nie na základe istoty viny, a konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu," povedal Kysel. Úrad špeciálnej prokuratúry preto vyzval Žilinku, preskúmal a vyhodnotil postup svojho námestníka.
Americký armádny generál a predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley v stredu vyhlásil, že Spojené štáty možno budú musieť koordinovať s hnutím Taliban svoje protiteroristické akcie v Afganistane proti militantom z Islamského štátu alebo iným teroristickým skupinám. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Milley to povedal na tlačovej konferencii v Pentagóne, dva dni po odchode amerických vojakov z Afganistanu a po dramatickej a krvavej evakuácii vyše 124 000 amerických občanov, Afgancov a ďalších ľudí.
Generál dodal, že je ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať budúcnosť Talibanu.
Milley označil Taliban za krutú skupinu a "to, či sa zmenila alebo nie, sa ešte len ukáže". Americký minister obrany Lloyd Austin uviedol, že nebude predpovedať, ako budú vyzerať v budúcnosti vzťahy Spojených štátov s Talibanom.
Jednotky hnutia Taliban vyzbrojené americkými zbraňami a oblečené v amerických uniformách. Foto: TASR/AP
Pandžšír odoláva
Vysokopostavený predstaviteľ Talibanu Amír Chán Muttakí medzitým obyvateľom afganskej provincie Pandžšír oznámil, že snaha hnutia nájsť politické riešenie konlifktu s tamojšími bojovníkmi nepriniesla žiadne výsledky. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Muttakí zverejnil na sociálnych sieťach zvukovú nahrávku s posolstvom, v ktorom vyzval obyvateľov Pandžšíru, aby presvedčili tých, čo chcú vojnu, nech sa radšej pripoja k Islamskému emirátu – a sľuboval, že bude domovom pre všetkých Afgancov.
Predstaviteľ zdôraznil: "My stále chceme zabrániť vojne a nájsť politické riešenie."
Údolie Pandžšír je poslednou oblasťou, ktorú nemá Taliban pod kontrolou, hoci zvyšok Afganistanu dobyl pri rýchlej ofenzíve, počas sťahovania amerických vojakov z krajiny. Hovorca hnutia odporu Fáhím Daští vo videu zaslanom v stredu médiám oznámil, že jeho bojovníci zatiaľ odolávajú ofenzíve Talibanu.
Oblasť nedobyl Taliban ani v minulosti a nepodarilo sa to ani sovietskej armáde.
Dánsko, prvá krajina, ktorá pred šiestimi mesiacmi uplatnila covid pasy, zrušilo v stredu požiadavku preukazovať sa nimi na väčšine verejných miest. Vláda severského štátu to urobila len niekoľko dní predtým, ako zruší všetky pandemické obmedzenia. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Tento krok prichádza napriek obavám zo štvrtej vlny šírenia koronavírusu v Európe. Hoci epidémia je v Dánsku pod kontrolou, aj vďaka vysokému percentu zaočkovaných obyvateľov, predstavitelia varovali, že ani zďaleka sa neskončila.
Podľa majiteľa reštaurácie v Kodani Erica Poezevaru však prijatie covid pasov bolo dobrou myšlienkou, pretože to bol "štartovací bod pre nádej".
Covid pasy potvrdzujúce, že držiteľ je úplne zaočkovaný alebo má negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín, začali v Dánsku vyžadovať v marci, keď sa v krajine znovu otvorili pre verejnosť zoologické záhrady – bolo to prvé uvoľnené obmedzenie.
Plne zaočkované sú vyše dve tretiny populácie
Tento pas, v papierovej podobe alebo ako aplikácia, bol vždy plánovaný len ako dočasná podmienka a pôvodne mala jej platnosť vypršať 1. októbra.
V stredu už však covid pas v Dánsku nevyžadovali v kaviarňach, baroch, reštauráciách, fitness centrách a kaderníctvach.
V tejto krajine s 5,8 milióna obyvateľov je ich úplne zaočkovaných 71,8 percenta.
Stále bude ešte potrebný na veľkých podujatiach vo vnútorných priestoroch a v nočných kluboch, ktoré sa znovu otvorili v stredu v skorých ranných hodinách.
Návrat do normálu?
Potom budú 10. septembra zrušené všetky obmedzenia.
Dánsko, kde zaznamenali celkovo 2 500 úmrtí na ochorenie COVID-19, v polovici augusta zrušilo povinnosť nosiť rúška vo verejnej doprave.
A 1. augusta Dánsko zrušilo požiadavku preukázať sa covid pasom v múzeách a na vnútorných podujatiach s počtom účastníkov menším než 500.
Cestujúci vstupujúci do Dánska musia stále ukázať očkovací pas alebo negatívny PCR test.
AKTUALIZOVANÉ V Bratislave sa v stredu popoludní pri príležitosti Dňa Ústavy SR konali viaceré verejné zhromaždenia. Ľudia protestovali na Hodžovom námestí a blokovali viaceré cesty v centre hlavného mesta. Popoludní sa demonštrovalo aj v Košiciach.
20:53 Počas stredajších protestov v Bratislave zadržala polícia celkovo 12 ľudí. Dôvodom boli priestupky proti verejnému poriadku, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa. Taktiež aj blokovanie dopravy či pre podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa.
20:08 Záchranári ošetrili počas protestov tri osoby. "Žena utrpela úraz hlavy. Bola prevezená do nemocnice. Jeden z mužov mal taktiež poranenú hlavu. Bol ošetrený na policajnej stanici. Prevoz do nemocnice odmietol," spresnila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová. Druhý muž mal podľa jej slov poranený krk. Záchranári ho odviezli do nemocnice.
20:00 Polícia vytlačila demonštrantov z Hodžovho námestia, dopravu spustili. Vodné delo polícia nepoužila.
19:05 Polícia začala vytláčať demonštrantov z Hodžovho námestia v Bratislave. Na mieste je aj policajné vodné delo. Polícia pred zásahom niekoľkokrát ľudí vyzvala, aby cestu prestali blokovať a upustili od protiprávneho konania. Protestujúci odmietajú z cesty odísť.
19:00 Polícia sprejazdnila križovatku ulíc Šancová a Námestie Franza Liszta v Bratislave, ktorú zablokovali demonštranti. Obnovené sú už aj premávky liniek mestskej hromadnej dopravy v tomto okolí.
Protestujúci naďalej blokujú cesty v okolí Hodžovho námestia. Avšak aj tam začali krátko po 18.30 pribúdať policajní ťažkoodenci a dav postupne obkolesovať.
18:40 Časť demonštrantov začala blokovať okrem Hodžovho námestia v Bratislave aj Šancovú ulicu, ktorá je jednou z hlavných dopravných tepien v meste, a okolie železničnej Hlavnej stanice. Voči davu zatiaľ polícia nezakročila. Rovnako tak ani voči protestujúcim, ktorí naďalej blokujú cesty v okolí Hodžovho námestia. V centre Bratislavy sa tvoria kolóny.
18:30 Polícia doteraz zadržala štyroch ľudí z davu protestujúcich. Dôvodom bolo ich protiprávne konanie. Na sociálnej sieti o tom informuje bratislavská polícia.
Pre blokáciu ciest v okolí Hodžovho námestia demonštrantmi podľa polície aj naďalej zostava neprejazdné Suché mýto a okolie Hodžovho námestia. "Vodičov vyzývame, aby sa týmto úsekom vyhli," poznamenala polícia.
17:41 Polícia musela použiť slzotvorný plyn voči časti demonštrantov, ktorí blokujú cesty na Hodžovom námestí v Bratislave. Niektorí demonštranti sa totiž správajú k policajtom agresívne a nadávajú im. Došlo aj k potýčkam medzi demonštrujúcimi a políciou. Pri jednej z nich musela polícia v sebaobrane zakročiť a použiť pelendreky či slzotvorný plyn. Niekoľko stoviek demonštrantov však naďalej už vyše hodiny blokuje cesty v okolí Hodžovho námestia.
17:12 Antikonfliktnému policajnému tímu sa podarilo dohodnúť s demonštrantmi, aby neblokovali Staromestskú ulicu v Bratislave a presunuli sa späť smerom na Hodžovo námestie. Demonštrantov postupne vytláčajú zo Staromestskej ulice ťažkoodenci. Zasahovať zatiaľ nemuseli. Demonštranti skandujú heslá ako gestapo či primitív.
16:51 Polícia zabránila demonštrantom vstúpiť na bratislavský Most SNP. Protestujúci zablokovali aj podchod pod Hodžovým námestím a Staromestskú ulicu. Doprava je zastavená.
Neďaleko Dómu sv. Martina demonštrantov zastavil zásahový tím bratislavskej mestskej polície. K mestskej polícii sa neskôr pridala štátna polícia so svojimi policajnými ťažkoodencami. Protestujúci dav sa snažia dostať mimo cesty a zabrániť im pokračovať v blokácii ďalších ciest.
Ťažkoodenci blokujú demonštrantom vstup na Most SNP. Foto: Facebook
16:40 Demonštranti, ktorí zablokovali cesty v okolí Hodžovho námestia v Bratislave, sa presúvajú ďalej po centre mesta smerom k Mostu SNP a začínajú blokovať aj ďalšie komunikácie. Zablokovali už aj podchod pod Hodžovým námestím, Staromestskú ulicu a mieria ďalej. Polícia zatiaľ nezasiahla a nedarí sa jej dostať dav pod kontrolu.
16:37 Polícia vyzýva vodičov, aby sa vyhli Hodžovmu námestiu v Bratislave, ktorého okolie zablokovali demonštranti. „Krátko po 16.00 h došlo zo strany účastníkov zhromaždenia k zablokovaniu cesty na Hodžovom námestí a Suchého mýta,“ uviedla polícia, ktorá vodičov žiada na prejazd využiť alternatívnu trasu.
V okolí Hodžovho námestia sa začínajú tvoriť kolóny. Dopravný podnik Bratislava informuje, že pre blokáciu cesty musel v okolí zastávky Hodžovo námestie prerušiť premávku liniek mestskej hromadnej dopravy 83, 93, 147, 203, 207 a 212.
Dav protestujúcich, ktorý sa po prejave viacerých rečníkov pohol z Hodžovho námestia, došiel až ku schodom vedúcim do budovy Národnej rady. Pokračovať ďalej im bránili desiatky policajných ťažkoodencov, ktorí boli rozmiestnení v okolí parlamentu. Na mieste bol aj zásahový tím bratislavskej mestskej polície i policajný antikonfliktný tím.
Pred parlamentom boli stovky demonštrantov. Kričali heslá proti vláde i zástupcom parlamentu. Prítomných policajtov vyzývali, aby sa pridali k protestu a dali svoje prilby a zbrane dole. Dožadovali sa tiež prístupu k parlamentu.
Dopravný podnik Bratislava upozorňoval na prerušenie premávky niektorých liniek mestskej hromadnej dopravy, ktorú musel pre presun davu prerušiť. Cestujúci, ale aj vodiči individuálnej dopravy však museli počítať s istými obmedzeniami na Palisádach a v okolí parlamentu.
Pred parlamentom polícia krátko po 13.00 už riešila incident s pár demonštrantmi, aby bola dodržaná 50-metrová bezpečnostná vzdialenosť od budovy Národnej rady. Zásah sprevádzali i potýčky. Polícia zadržala dvoch protestujúcich. Pred parlamentom boli pripravení policajní ťažkoodenci i antikonfliktný tím.
"V čase po 13.00 hod. boli z dôvodu protiprávneho konania na Námestí Alexandra Dubčeka obmedzené na osobnej slobode dve osoby, ktoré boli následne eskortované na policajné oddelenie," potvrdila bratislavská polícia.
Po zadržaní jedného z protestujúcich sa skupina demonštrantov začala pomaly presúvať na Hodžovo námestie, odkiaľ sa presunuli pred parlament.
Súčasťou demonštrácie pred prezidentským palácom boli aj viacerí členovia i sympatizanti strany ĽSNS. Dav protestuje proti vláde, tvrdí, že na Slovensku prebieha "genocída slovenského národa", porušuje sa Ústava SR i základné ľudské práva. Rečníci sa negatívne vyjadrujú voči očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, voči pandémii nového koronavírusu i protipandemickým opatreniam. Kritizujú taktiež opatrenia na hraniciach.
Bratislavská polícia pre TASR uviedla, že pre stredajšie protesty v hlavnom meste prijala adekvátne opatrenia. "Situáciu budeme priebežne monitorovať a v prípade, ak by došlo k narušeniu verejného poriadku alebo páchaniu inej protiprávnej činnosti, využijeme zákonné opatrenia na zjednanie nápravy," skonštatovala polícia.
Protest v Košiciach
Stovky demonštrantov sa dnes zúčastnilo aj na protestoch v Košiciach, kde na rôznych miestach protestovali tri rôzne skupiny. Strana Smer, hnutie Republika a občianski aktivisti z platformy Otvorené Košice. Zhromaždeným sa po 16.00 pred Ústavným súdom prihovoril aj Robert Fico, poslanec Juraj Blanár či exprezident Ivan Gašparovič. Na zhromaždení občianskych aktivistov pred reštauráciou Veverička vystúpil aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina a výtvarník Peter Kalmus.
