Preskočiť na obsah
  |  

Dopravu na Slovensku ochromili dve nehody. Desiatka ľudí utrpela zranenia

V nedeľu na obed došlo pod Strečnom k vážnej dopravnej nehode. Zasahovali aj leteckí záchranári, úsek už je prejazdný. Ďalšia nehoda sa stala na diaľnici D2 do Česka, cesta je momentálne uzavretá. Obchádzka vedie cez Kúty.

Pri vážnej dopravnej nehode pod hradom Strečno zasahovali v nedeľu okolo poludnia aj leteckí záchranári zo Žiliny. Šesť ľudí sa zranilo. Ako informovala hovorkyňa AIR – Transporte Europe Zuzana Hopjaková, leteckí záchranári si prevzali do starostlivosti 32-ročnú ženu, ktorú hasiči museli zo zakliesneného vozidla najskôr vyslobodiť.

„Pacientka utrpela vážne poranenie hlavy, hrudníka a oboch dolných končatín. Po napojení na umelú pľúcnu ventiláciu a preložení na palubu vrtuľníka bola pacientka s ťažkou polytraumou letecky prevezená do Univerzitnej nemocnice v Martine,“ doplnila Hopjaková.

K dopravnej nehode došlo na ceste I/18 v katastri obce Strečno z Žilinskom okrese. Išlo o zrážku autobusu a troch osobných vozidiel. Príčinou nehody bol pravdepodobne infarkt vodiča autobusu.

Nehoda pod Strečnom. Foto: TASR - HaZZ v Žiline

Nehoda na diaľnici do ČR

Dopravní policajti aktuálne zasahujú na diaľnici D2 v smere do Českej republiky pri dopravnej nehode. Zranených má byť päť osôb. V súčasnosti je preto diaľnica D2 v smere do Českej republiky uzavretá, odklon dopravy vedie v smere cez Kúty. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Bratislave Michal Szeiff.

"V tomto úseku došlo v čase krátko pred 14.45 h k zrážke vozidla značky Audi, ktoré malo podľa doterajších informácií ísť v protismere, a vozidla značky Volkswagen. V dôsledku zrážky malo utrpieť päť osôb zranenia, s ktorými boli prevezení do nemocníc," spresnil Szeiff.

Aktuálne je diaľnica D2 v smere do Česka uzavretá a premávka je usmerňovaná dopravnými policajtmi. "Vodičov v tejto súvislosti vyzývame, aby na prejazd zvolili alternatívnu trasu," uviedol hovorca.

(tasr, haj)

  |  

Premiér odmietol odpovedať, či má generálny prokurátor Žilinka jeho dôveru

Predseda vlády Eduard Heger povedal, že rozumie ľuďom, ktorí momentálne prežívajú, že spravodlivosť utrpela silnú porážku. Otázke, či verí generálnemu prokurátorovi, sa premiér vyhol.

Predseda vlády Eduard Heger nechcel v diskusnej relácii televízie TA3 V politike povedať, či má generálny prokurátor Maroš Žilinka jeho dôveru. Uviedol, že nepotrebuje dávať „silné vyhlásenia“, ale prinášať odborné riešenia. Premiér očakáva, že už v pondelok budú lídri koalície na koaličnej rade hovoriť o prvých záveroch odbornej komisie na zúženie paragrafu 363 Trestného poriadku, na základe ktorého generálna prokuratúra zbavila obvinenia exriaditeľa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

„Rozumiem ľuďom, ktorí momentálne prežívajú, že spravodlivosť utrpela silnú porážku,“ vyhlásil Heger s tým, že jeho úlohou je upokojovať situáciu.

Koalícia sa dohodla na zriadení pracovnej skupiny na preskúmanie a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Na základe tohto paragrafu generálna prokuratúra 31. augusta zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež dve obvinenia voči exriaditeľovi tajnej služby Pčolinskému. V koalícii okrem hnutia Sme rodina tento krok prokuratúry vyvolal kritiku.

Rozhodnutie prokuratúry tento týždeň na tlačovej besede vysvetľoval generálny prokurátor Žilinka. Na tlačovku však nepustili Denník N, Sme a portál Aktuality. Premiér uviedol, že ho to prekvapilo. „Na úrade vlády sú všetci akreditovaní novinári vítaní,“ poznamenal Heger.

Verejné podujatia v rámci návštevy pápeža Františka budú dostupné aj pre návštevníkov v režime OTP (očkovaní, testovaní, prekonané ochorenie COVID-19). Heger v tejto súvislosti uviedol, že je to v rukách úradu verejného zdravotníctva a organizátora. Pôvodne mali ísť na omše s pápežom iba zaočkovaní ľudia. Premiér tvrdí, že toto rozhodnutie „v žiadnom prípade“ nebolo na podporu rastu zaočkovanosti, ale z dôvodu ochrany zdravia. Príchod pápeža označil za veľkú vec. „Je to veľkým požehnaním,“ dodal predseda vlády.

Heger odmietol, že by chcel na čele hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) vymeniť Igora Matoviča. V súvislosti s návrhom opozície na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) sa Heger vyjadril, že minister má jeho dôveru. Predpokladá, že o odvolaní Mikulca sa bude hovoriť na riadnej septembrovej schôdzi parlamentu, ale podľa neho je to „parketa“ poslaneckého klubu OĽaNO.

(sita)

  |  

Rastie počet nakazených na koronavírus, ale stále ide o nízke čísla, nikto nezomrel

Včera sa z vykonaných PCR testov objavil čínsky vírus u menej ako 3 percent testovaných. V nemocniciach pribudlo šesť pacientov, nikto nezomrel. Stále ide o delta variant, ktorý sa rýchlo šíri, ale je výrazne menej nebezpečný.

Na Slovensku sa v piatok urobilo 11 605 PCR testov, tie odhalili 329 prípadov nákazy novým koronavírusom. Počet obetí sa nezvýšil, o šesť pacientov stúpol počet hospitalizovaných. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na webovej stránke covid-19.nczisk.sk.

"Počet infikovaných sa zvýšil aj o 110 pozitívne testovaných antigénovými testami, tých urobili 11 735," doplnilo štatistiku nových prípadov za piatok Ministerstvo zdravotníctva. V sekvenovaných vzorkách má takmer 100-percentné zastúpenie delta variant koronavírusu.
Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Bratislavskom kraji (55), nasleduje Trenčiansky (53), Žilinský (52), Banskobystrický (49), Košický (47), Prešovský (39), Nitriansky (20) a Trnavský (14). Je medzi nimi 160 mužov a 169 žien. Celkový počet pozitívne testovaných mužov je 189 002 a žien 206 859. Ide o 400-tisíc ľudí, ktorí majú v podstate protilátky, mnohí z nich sa navyše dali aj zaočkovať.

V nemocniciach je momentálne hospitalizovaných 111 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 82 ľudí. Na JIS sú 16 pacienti, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 11 osôb, uviedol rezort zdravotníctva.

Dôležité je, že počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 sa nezvýšil. Celkový počet úmrtí "na COVID-19" je 12 549 a celkový počet úmrtí s ochorením COVID-19 je 2 457. Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 389 270 ľudí, za predchádzajúci deň pribudlo 2 682 zaočkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 milióny 183 561 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 4 894 ľudí.

(tasr)

  |  

Poľský premiér Morawiecki do Bruselu: Nepoučujte nás o demokracii

Nikto nás nebude učiť, čo je demokracia a právny štát, napísal dnes na adresu inštitúcií EÚ poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki, o ktorom sa stále častejšie uvažuje ako buď o nástupcovi Jaroslawa Kaczynského na čele strany Právo a spravodlivosť, alebo o prezidentskom kandidátovi, keď Andrzej Duda skončí v úrade, dnes uviedol, že nikto nemá právo poučovať jeho krajinu o demokracii. Reagoval tým na oznámenie Európskej únie, že stále prebiehajú rozhovory, či majú byť Poľsku ako členskému štátu vyplatené miliardy eur – dôvodom sú problémy súvisiace s právnym štátom.

"Nikto nás nebude učiť, čo je demokracia a právny štát, pretože Poľsko má veľmi dlhú a vznešenú históriu bojovania proti všetkým druhom totality a despotov," napísal Morawiecki na Facebooku.

"Bojovali sme za právny štát a demokraciu počas hrozných rokov komunizmu, ale máme oveľa dlhšiu tradíciu demokracie a nechceme sa nechať poučovať nikým v západnej Európe, čo je demokracia, čo je právny štát, pretože to vieme lepšie," dodal premiér.

Komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni pred dvoma dňami oznámil, že stále sa diskutuje o poľskom spochybňovaní faktu, že právo EÚ má v 27-člennej Únii prednosť, a o tom, či majú byť teda Poľsku uvoľnené miliardy európskych peňazí zo špeciálneho fondu obnovy na zotavenie z pandémie.

Poľský súd odkladá svoje rozhodnutie v tejto otázke, najbližšie pojednávanie je stanovené na 22. septembra. Ak tento súd uzná prednostné postavenie poľského práva, bude to hrozba pre vzájomne prepojený právny poriadok Európskej únie. Nejde však o žiadnu výlučnosť Poľska, podobne suverénne sa voči právu EÚ správa aj nemecký ústavný súd v Karlsruhe.

Ao sme písali nedávno: "Nemecký ústavný súd v Karlsruhe vyniesol prelomový rozsudok, že nakupovanie dlhopisov Európskou centrálnou bankou v roku 2015 mohlo byť nelegálne. Predseda súdu Andreas Voßkuhle vyhlásil, že je jasné, že ECB na to nemala mandát. ECB má zákaz podľa Maastrichtskej zmluvy kupovať dlhopisy priamo od vlády, preto ich začala kupovať nepriamo cez súkromníkov. ECB dostala tri mesiace na podanie dostatočného vysvetlenia nemeckej vláde a parlamentu, že nákupy boli primerané, inak súd hrozil, že Spolkovej banke zakáže podieľať sa na európskom nakupovaní dlhopisov." Pritom "rozsudok v Karlsruhe mal ešte druhú, výbušnejšiu časť. O legálnosti počínania ECB totiž už skôr rozhodol Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, ktorý problémy s touto politikou nezistil. Nemecký ústavný súd sa tomu vysmial.

Súdny dvor Európskej únie sa prirodzene tomuto vývoju bráni a poľský súd je preň lepší terč ako súd z Nemecka. Už skôr rozhodol, že právo EÚ má prednosť pred poľskou ústavou. Tento verdikt bol oznámený v čase širšieho sporu s Poľskom o zmenách v poľskom súdnictve, iniciovaných vládnou stranou Právo a spravodlivosť. Tieto zmeny vníma EÚ ako narušenie systému vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci v demokracii, hoci podobné právne úpravy majú aj ďalšie štáty EÚ. Posun je v tom, že Poľsko po vzore Maďarska nemieni ustúpiť a poľský premiér pritvrdzuje slovník voči EÚ.

(tasr, fed)

  |  

Kováčik zostáva vo väzbe, sudkyňa sa odmietla návrhom zaoberať

Špecializovaný trestný súd sa dnes nezaoberal žiadosťou bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika o prepustenie z väzby.

Dôvodom je neuplynutie 30 kalendárnych dní od posledného rozhodnutia o väzbe Dušana Kováčika a nezistenie nových dôvodov na jeho prepustenie. Nie je daný ani dôvod na to, aby bol prepustený na základe prijatej novely Trestného poriadku. Uviedla to samosudkyňa Pamela Záleská. Obhajoba zvažuje podanie sťažnosti.

Dušan Kováčik vo svojej žiadosti argumentoval novými skutočnosťami. Tvrdil, že nové dôkazy majú mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť výpovedí svedkov. „Táto žiadosť bez ohľadu na to, že má 35 strán, bola podaná predčasne, po uplynutí siedmich kalendárnych dní od posledného právoplatného rozhodnutia. Zároveň z nej súd nezistil žiadne také nové dôvody, na základe ktorých by mal podklad na to, aby o nich mohol konať,“ povedala sudkyňa Pamela Záleská.

„Som rád, že bol uznaný argument, ktorý bol prednesený hneď na začiatku môjho vyjadrenia, že nebola splnená podmienka na konanie o žiadosti. Keďže neuplynula zákonom stanovená lehota,“ poznamenal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.

Záleská zároveň odmietla vykonať dôkazy, ktoré navrhovala obhajoba. Za zarážajúce považuje, že boli predložené písomnosti, ktoré nemajú povahu dôkazu, o čom podľa jej slov súd už opakovane rozhodol. Obhajoba považuje prístup sudkyne za selektívny. „Ide o situáciu, keď dôkazy, ktoré sú v prospech obhajoby, nie sú pripúšťané,“ podotkol advokát Dušana Kováčika Erik Magál. Sudkyňa prerušila hlavné pojednávanie, pokračovať má 16. a 17. septembra. Cez telemost by mohol vypovedať svedok Matej Z., na ktorého je vydaný zatykač, ale nachádza sa momentálne v Chorvátsku, kde požiadal o politický azyl.

NAKA zadržala Dušana Kováčika koncom októbra minulého roka. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Čelí obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zločinu prijímania úplatku, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Vo väzbe je od októbra minulého roka z kolúznych a preventívnych dôvodov.

(tasr)

  |  

Čaputová vyzvala na podporu práv žien v Afganistane

Výzvu už podporili viaceré ženské líderky v Európe a vo svete.

Prezidentka Zuzana Čaputová iniciovala spolu s premiérkou Islandu Katrín Jakobsdóttir spoločnú výzvu ženských svetových politických líderiek na podporu práv a príležitostí žien a dievčat v Afganistane. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Líderky vyzvali súčasných aj budúcich držiteľov moci v Afganistane, aby sa zdržali násilia na ženách a rešpektovali ich práva. „Odhliadnuc od našich odlišností, muži a ženy sú si rovní a ich práva sú neodcudziteľné a nespochybniteľné,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ním chceli líderky vyslať odkaz, že medzinárodná komunita musí pozorne sledovať situáciu v krajine a dodržiavanie práv skupín, ktoré patria v Afganistane medzi najohrozenejšie. „Budeme počúvať hlas afganských žien a dievčat,“ zhodli sa ženské líderky.

K výzve sa pridala aj dánska premiérka Mette Frederiksen, estónska prezidentka Kaja Kallas, fínska premiérka Sanna Marin, prezidentka Gruzínska Salome Zourabichvili, grécka prezidentka Katerina Sakellaropoulou, premiérka Litvy Ingrida Šimonité, prezidentka Moldavska Maia Sandu, nórska premiérka Ema Solberg a novozélandská premiérka Jacinda Ardern.

(sita)