Preskočiť na obsah
  |  

Pokles kriminality v Londýne popiera Trumpove tvrdenia

Miera vrážd v Londýne dosiahla v roku 2025 najnižšiu úroveň za viac ako desaťročie, oznámil komisár Metropolitnej polície Mark Rowley. Londýn je podľa neho bezpečnejší ako Los Angeles, New York a viaceré európske hlavné mestá.

Vlani v meste zaznamenali 97 vrážd, čo predstavuje 11-percentný pokles oproti roku 2024. Počet násilných trestných činov so zraneniami klesol od roku 2014 o 20 percent.

Rowley upozornil na šírenie dezinformácií o kriminalite v Londýne vrátane videí vytvorených umelou inteligenciou.

Kritizoval komentátorov, ktorí ignorujú fakty a podporujú nepravdivé naratívy. Svoje vyjadrenia adresoval najmä americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý v novembri tvrdil, že v Londýne existujú „zakázané zóny“ pre políciu a opakovane kritizoval starostu Sadiqa Khana.

Khan reagoval článkom v denníku Guardian, v ktorom tvrdí, že Londýn úspešne bojuje proti násilnej kriminalite. Napriek poklesu závažných trestných činov však Briti vnímajú kriminalitu negatívne, najmä v dôsledku nárastu prípadov krádeží v obchodoch, ktoré dosiahli rekordnú úroveň.

(reuters, max)

  |  

Grónsko chce, aby jeho obranu zastrešilo NATO

Grónska vláda v pondelok vyhlásila, že zvýši svoje úsilie o to, aby obrana arktického územia prebiehala pod záštitou NATO. Kabinet zároveň opäť odmietol ambíciu amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať kontrolu nad ostrovom.

Trump vyhlásil, že Spojené štáty musia vlastniť Grónsko, autonómnu súčasť Dánskeho kráľovstva, aby zabránili Rusku alebo Číne v budúcnosti obsadiť toto strategicky umiestnené a na nerasty bohaté územie.

„Všetky členské štáty NATO vrátane Spojených štátov majú spoločný záujem na obrane Grónska,“ uviedla vo vyhlásení koaličná vláda ostrova.

Komisár Európskej únie pre obranu a vesmír Andrius Kubilius v pondelok varoval, že vojenská okupácia Grónska zo strany USA by znamenala koniec Severoatlantickej aliancie. Zároveň pripomenul, že členské štáty Európskej únie majú povinnosť pomôcť Dánsku, ak by čelilo vojenskej agresii.

(reuters, max)

  |  

SPP má Cyperčanom preplatiť Duckého zmenky, rozhodol súd

Najvyšší súd SR zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol v prospech Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) v kauze takzvaných Duckého zmeniek. Plynárenský podnik má podľa aktuálneho rozhodnutia preplatiť zmenky cyperskej spoločnosti Stroden Management Limited.

SPP rozhodnutie ostro kritizuje a označuje ho za škandalózne: „Hneď po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia SPP podá dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.“

Zároveň spoločnosť zdôraznila, že dovolanie má v tomto prípade odkladný účinok. Znamená to, že Stroden Management Limited nemôže do rozhodnutia o dovolaní vymáhať zmenky exekúciou.

Plynári trvajú na tom, že všetky Duckého zmenky boli vydané podvodne a sú neplatné. Doteraz im nebol priznaný žiadny nárok z týchto zmeniek. Spoločnosť tiež pripomína, že vo všetkých ukončených sporoch rozhodol súd v jej prospech.

Najvyšší súd už v roku 2018 rozhodol v neprospech SPP, pričom podnik skonštatoval, že zaplatením môže prísť až o 30 miliónov.

Zmenky v 90. rokoch podpísal vtedajší šéf spoločnosti Ján Ducký, vystavené boli v prospech českej firmy Sezooz Group. Chcel nimi údajne zaplatiť za dodávky technológií pre plynárne. Duckého v roku 1999 zavraždil neznámy páchateľ. Koľko ich podpísal, na akú sumu a kde sú, známe nie je. V účtovníctve vtedajšieho štátneho podniku ich neevidovali.

(tasr, max)

  |  

KDH chce mimoriadny výbor pre tender na záchranky

Opozičné KDH žiada zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Chce, aby minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) predstavil plán, ako bude zabezpečená záchranná zdravotná služba (ZZS) na Slovensku a podľa akých pravidiel budú vyberať jej prevádzkovateľov.

„Doteraz nemáme žiadny plán od ministra zdravotníctva, s ktorým – ako to viackrát sľuboval – predstúpi pred verejnosť, a v ktorom bude uvedené, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku vyberaná v budúcnosti. Pretože, ako vieme, tender bol zrušený a záchranky naďalej fungujú na základe tohto špeciálneho povolenia od ministra,“ poznamenal poslanec Peter Stachura.

Tender na výber prevádzkovateľov záchraniek vyhlásilo Operačné stredisko ZZS v máji minulého roka, no po ostrej kritike opozície aj časti koalície ho v auguste zrušilo. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v novembri upozornil na nezákonný postup rezortu a v uplynulých dňoch ozrejmil, že podáva 32 správnych žalôb.

Ministerstvo tvrdí, že tender zrušilo zákonne a bude svoj postoj obhajovať na správnom súde.

(tasr, max)

  |  

Louvre v pondelok zatvorili pre štrajk zamestnancov

Parížske múzeum Louvre bude v pondelok zatvorené pre štrajk zamestnancov, ktorí v uplynulých týždňoch opakovane protestovali pre nízke mzdy a pracovné podmienky. Múzeum to oznámilo na svojej webovej stránke.

Louvre je najnavštevovanejšie múzeum na svete – denne doň zavíta približne 30-tisíc ľudí. Inštitúcia však čelí viacerým problémom. V októbri sa stala terčom veľkého vlámania: štyria páchatelia za bieleho dňa ukradli klenoty z 19. storočia v hodnote 88 miliónov eur. Ukradnuté šperky dosiaľ nenašli.

V novembri zatekajúca voda poškodila staroveké knihy a rukopisy v egyptskej sekcii. V októbri muselo vedenie uzavrieť galériu so starogréckou keramikou pre riziko zrútenia stropných trámov.

Zamestnanci začali štrajkovať v polovici decembra. Žiadajú viac pracovníkov, vyššie platy a lepšiu údržbu. Protesty už viedli k celodennému zatvoreniu v decembri a viackrát aj k čiastočnej prevádzke. Louvre býva inak zatvorený najmä v utorky a počas vybraných sviatkov.

(reuters, lud)

  |  

Brhel z kauzy Mýtnik: Je to len o mne, žiadam oslobodenie

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračoval proces v kauze Mýtnik, ktorá sa týka údajne predražených IT tendrov finančnej správy z rokov 2013 až 2018. V pondelok odzneli záverečné reči obžalovaných. Podnikateľ Jozef Brhel a exštátny tajomník Radko Kuruc žiadajú oslobodenie.

Brhel označil prípad za politicky motivovaný. Tvrdí, že bol vo väzbe nezákonne a celá kauza sa sústredí iba na neho. Spochybnil znalecký posudok, podľa ktorého boli tendre predražené o 45 miliónov eur – neskôr prokurátor sumu znížil na 650-tisíc. Obžalovaný trvá na tom, že štátu škoda nevznikla.

Kuruc odmieta, že by prijal úplatok, a tvrdí, že proti nemu vypovedajú klamúci kajúcnici. Spolu s ďalšími obžalovanými – Jozefom Brhelom ml., Martinom Bahledom, Milanom Gregom a Miroslavom Slahučkom – vinu odmietajú.

Obhajcovia predložili návrh na opätovné otvorenie dokazovania. Tvrdia, že existujú listiny, ktoré dokazujú, že kajúcnici klamali. Prokurátor navrhuje nepodmienečné tresty pre troch obžalovaných a podmienečné pre zvyšných, vrátane peňažných trestov. Verdikt zatiaľ nepadol.

(tasr, max)