Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zverejnil AI obrázky, ako vztyčuje vlajku USA v Grónsku

Donald Trump opäť vystupňoval rétoriku týkajúcu sa Grónska. Na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil sériu AI generovaných obrázkov, na ktorých spolu s viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničia Marcom Rubiom zapichuje americkú vlajku na území Grónska.

Ďalšia fotografia zasa zobrazuje Kanadu, Venezuelu a Grónsko ako súčasť Spojených štátov.

Prezident Spojených štátov opakovane tvrdí, že USA musia ostrov získať v záujme národnej aj globálnej bezpečnosti. Zdôraznil, že v tejto otázke „nie je cesty späť“.

Počas utorka skritizoval aj britského premiéra Keira Starmera za dohodu o odovzdaní Čagoských ostrovov po dlhodobých sporoch Mauríciu a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorému pohrozil vysokými clami na francúzske vína a šampanské.

Témou Grónska sa chce Trump zaoberať aj na rokovaniach v Davose s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Minister financií USA Scott Bessent sa snažil medzitým upokojiť napätie medzi USA a EÚ, keď odmietol riziko obchodnej vojny a uprednostnil diplomatické riešenie.

Očakáva sa zriadenie pracovnej komisie a Únia uvažuje o recipročných clách v hodnote až 93 miliárd eur.

(max)

Minúta  |  

Vlajky v plameňoch. Napätie medzi Tureckom a Kurdmi eskaluje

Turecké úrady začali vyšetrovať incidenty, pri ktorých počas protestov pozdĺž sýrsko-tureckej hranice došlo k páleniu tureckej vlajky. Protesty prokurdských skupín sa konali súbežne so stretmi medzi sýrskou armádou a kurdskými Sýrskymi demokratickými silami (SDF).

Sýrske vládne jednotky, podporované Tureckom, tento týždeň prenikli hlbšie do územia pod kontrolou Kurdov v snahe prezidenta Ahmada Šara obnoviť centrálnu moc.

Ankara považuje SDF za teroristickú organizáciu napojenú na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a žiada ich integráciu do štátnej štruktúry podľa dohody z vlaňajška.

Zábery z protestov ukazujú účastníkov, ako pália turecké vlajky a pokúšajú sa narušiť hranicu. Polícia použila vodné delá a slzotvorný sprej na rozohnanie davu. Minister spravodlivosti Yilmaz Tunç potvrdil, že prokurátori začali vyšetrovanie, a ministerstvo obrany skúma pokusy o nelegálne prekročenie hranice.

Tureckí predstavitelia označili incidenty za útoky temných síl a sľúbili tvrdý postup. SDF však uviedli, že mierový proces medzi Tureckom a PKK sa ich netýka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarsko podľa Orbána nikdy nepodporí dohodu EÚ a Mercosur

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že pokiaľ bude v krajine národná vláda, dohoda medzi EÚ a zoskupením Mercosur nikdy nezíska podporu Maďarska. Vo videu na Facebooku tiež odkázal protestujúcim farmárom v Štrasburgu, aby vo svojom boji vytrvali, keďže ich podviedli.

Prijatie dohody sa podľa neho realizovalo tak, že obišlo národné parlamenty, čo označil za porušenie pravidiel. Obvinil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú z obchádzania demokratických procesov prostredníctvom „pomocného pravidla“, ktoré umožňuje dočasné uplatňovanie dohody bez schválenia národnými parlamentmi.

Predseda maďarského vládneho kabinetu zdôraznil, že ide nielen o ekonomické dôsledky pre poľnohospodárstvo, ale aj o principiálny problém obchádzania národných záujmov. Protestujúci farmári preto podľa neho oprávnene požadujú rezignáciu von der Leyenovej.

K dohode sa kriticky postavil aj líder opozičnej strany TISZA Péter Magyar. Poukázal však na to, že vládna strana Fidesz dohodu pôvodne podporila a až teraz zmenila postoj.

Európsky parlament bude čoskoro hlasovať o tom, či má byť dohoda s Mercosur predložená Súdnemu dvoru EÚ na preskúmanie jej súladu s právom Únie.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Nemecku pribúda žiakov aj učiteľov s imigrantským zázemím

Nemecký Spolkový štatistický úrad zverejnil, že viac ako štvrtina obyvateľov Nemecka (26 percent) má imigrantské zázemie. Tento trend sa odráža aj v školách – v roku 2024 malo migračný pôvod 29 percent žiakov všeobecnovzdelávacích škôl. Medzi učiteľmi však podiel zostáva výrazne nižší, iba 11 percent.

Imigrantské zázemie znamená, že osoba sama alebo aspoň jeden z rodičov imigroval do Nemecka po roku 1950. Až 59 percent žiakov nemá žiadne imigračné pozadie, kým ďalších 12 percent má jedného rodiča imigranta.

Medzi učiteľmi je 84 percent úplne bez migračného pôvodu, pričom iba päť percent má jedného rodiča prisťahovalca.

Za posledných päť rokov sa podiel žiakov s migračným pôvodom zvýšil o tri percentuálne body (z 26 percent v roku 2019 na 29 v roku 2024). Medzi učiteľmi vzrástol z deväť na jedenásť percent.

Zaujímavosťou je, že medzi žiakmi nebol rozdiel medzi pohlaviami. Rovnako 29 percent chlapcov aj dievčat má imigrantské korene. Učiteľky majú o niečo častejšie imigrantské zázemie (12 percent) ako učitelia (10 percent).

(max)

Minúta  |  

Kurdi akceptovali prímerie, Sýria žiada dohodu o integrácii

Sýrska vláda v utorok vyzvala kurdské sily na štvordňové prímerie a stanovila im termín na dohodu o integrácii enklávy pod štátnu kontrolu. V opačnom prípade pohrozila vstupom armády do dvoch miest, ktoré sú stále pod kontrolou Sýrskych demokratických síl (SDF).

Americký vyslanec Tom Barrack označil integráciu za „najväčšiu príležitosť“ pre kurdské sily a naznačil, že USA už nemajú záujem udržiavať dlhodobú vojenskú prítomnosť v krajine. SDF dlhodobo podporovali práve Spojené štáty v boji proti Islamskému štátu, ale ich pôvodná úloha je podľa Barracka naplnená.

SDF, ktoré stratili rozsiahle územia počas nedávnych postupov sýrskej armády, oznámili, že akceptovali prímerie a nebudú podnikať žiadne kroky, pokiaľ nebudú opäť napadnuté.

Sýrska vláda spresnila, že sa dohodla so SDF na vypracovaní plánu integrácie provincie Hasakah. Kurdi by mali predložiť meno kandidáta na pozíciu asistenta ministra obrany.

Tento vývoj predstavuje najväčšiu zmenu v územnej kontrole v krajine od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada v roku 2024 a otvára otázky o bezpečnosti väzníc, kde sú zadržiavaní bojovníci Islamského štátu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Viac ako pol milióna ľudí ušlo z Kyjeva pre útoky a zimu, vyhlásil Kličko

Z Kyjeva ušlo v januári približne 600-tisíc osôb pre rozsiahle ruské útoky na energetickú infraštruktúru, povedal primátor Vitalij Kličko agentúre AFP. Evakuáciu odporučil obyvateľom 9. januára, keď séria útokov zasiahla polovicu bytových domov a zanechala ich bez kúrenia. Mesto má približne 3,6 milióna obyvateľov.

„Teplota je takmer mínus 20 stupňov a ruský prezident Vladimir Putin to využíva na zlomenie odporu, na to, aby všetkých doviedol do depresie a vytvoril napätie v spoločnosti,“ spresnil.

Ľudí s možnosťou alternatívneho ubytovania preto opätovne vyzval na odchod z metropoly, aby sa znížil tlak na preťaženú energetickú sieť.

Iba niekoľko hodín pred Kličkovým rozhovorom došlo k ďalšiemu útoku, ktorý vyradil elektrinu, vodu aj kúrenie pre státisíce obyvateľov. Bez základných služieb zostal aj parlament. Školy v Kyjeve sú zatvorené minimálne do 1. februára. Mesto má k dispozícii len polovicu elektrickej energie potrebnej na fungovanie.

Výpadky elektriny sa stali bežnou súčasťou života na Ukrajine od roku 2022. Podľa obyvateľov majú elektrinu často iba hodinu či dve denne. „Bojujeme o prežitie,“ skonštatoval Kličko.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.