Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stretnutie vyslancov Ruska a USA o Ukrajine bolo vraj „veľmi pozitívne“

Vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina sa v utorok stretli v Davose na rokovaniach o možnej mierovej dohode na Ukrajine. Stretnutie označili za „veľmi pozitívne“ a „konštruktívne“.

Trumpov vyslanec Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner sa stretli s Putinovým vyslancom Kirillom Dmitrijevom v „USA House“. Stretnutie trvalo podľa zdroja dve hodiny. „Dialóg je konštruktívny a čoraz viac ľudí chápe spravodlivosť ruského postoja,“ podotkol Dmitrijev po skončení.

Rokovania sa konajú v čase, keď sa Ukrajina bráni takmer štyri roky trvajúcej ruskej invázii. Spojené štáty dnes aj spojenci obviňujú, že by mohli žiadať Kyjev o ústupky. Rusko momentálne kontroluje zhruba 19 percent ukrajinského územia vrátane Krymu, Donbasu, a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Putin tvrdí, že je otvorený mieru, ale len takému, ktorý zohľadňuje „realitu bojiska“. Ukrajina a jej spojenci odmietajú akékoľvek územné ústupky.

V stávke je ukončenie najkrvavejšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny a otázka, či dohodu sprostredkovanú USA prijme aj Európa. Spojené štáty odhadujú, že vo vojne zomrelo alebo skončilo zranených až milión osôb.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kišš: Vláda mala žiadať o dôveru, nedodržiava pravidlá dlhovej brzdy

Koalícia ignoruje ústavný zákon o dlhovej brzde a mala bezodkladne požiadať o dôveru. Tvrdí to poslanec Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska (PS) v súvislosti s rokovaním výboru pre financie a rozpočet v Národnej banke Slovenska.

Hlasovať sa podľa neho malo už na poslednej schôdzi parlamentu, keďže pravidlá dlhovej brzdy ešte na konci novembra zaviazali vládu požiadať o dôveru. „Keď sa k tomu ministri nemali, navrhol som, aby sme ich aspoň my z finančného výboru vyzvali dodržiavať ústavu,“ zdôraznil.

„Je absurdné, že na toto treba uznesenie. Ešte absurdnejšie je, že túto výzvu dnes výbor odmietol. A to priamo v budove Národnej banky Slovenska, ktorej súčasný guvernér Peter Kažimír svojho času presvedčil Roberta Fica (Smer), aby Smer za pravidlá dlhovej brzdy zahlasoval. Jediné, na čom tejto koalícii záleží, je udržať si vlastné fleky,“ dodal Kišš.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump zverejnil AI obrázky, ako vztyčuje vlajku USA v Grónsku

Donald Trump opäť vystupňoval rétoriku týkajúcu sa Grónska. Na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil sériu AI generovaných obrázkov, na ktorých spolu s viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničia Marcom Rubiom zapichuje americkú vlajku na území Grónska.

Ďalšia fotografia zasa zobrazuje Kanadu, Venezuelu a Grónsko ako súčasť Spojených štátov.

Prezident Spojených štátov opakovane tvrdí, že USA musia ostrov získať v záujme národnej aj globálnej bezpečnosti. Zdôraznil, že v tejto otázke „nie je cesty späť“.

Počas utorka skritizoval aj britského premiéra Keira Starmera za dohodu o odovzdaní Čagoských ostrovov po dlhodobých sporoch Mauríciu a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorému pohrozil vysokými clami na francúzske vína a šampanské.

Témou Grónska sa chce Trump zaoberať aj na rokovaniach v Davose s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Minister financií USA Scott Bessent sa snažil medzitým upokojiť napätie medzi USA a EÚ, keď odmietol riziko obchodnej vojny a uprednostnil diplomatické riešenie.

Očakáva sa zriadenie pracovnej komisie a Únia uvažuje o recipročných clách v hodnote až 93 miliárd eur.

(max)

Minúta  |  

Vlajky v plameňoch. Napätie medzi Tureckom a Kurdmi eskaluje

Turecké úrady začali vyšetrovať incidenty, pri ktorých počas protestov pozdĺž sýrsko-tureckej hranice došlo k páleniu tureckej vlajky. Protesty prokurdských skupín sa konali súbežne so stretmi medzi sýrskou armádou a kurdskými Sýrskymi demokratickými silami (SDF).

Sýrske vládne jednotky, podporované Tureckom, tento týždeň prenikli hlbšie do územia pod kontrolou Kurdov v snahe prezidenta Ahmada Šara obnoviť centrálnu moc.

Ankara považuje SDF za teroristickú organizáciu napojenú na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a žiada ich integráciu do štátnej štruktúry podľa dohody z vlaňajška.

Zábery z protestov ukazujú účastníkov, ako pália turecké vlajky a pokúšajú sa narušiť hranicu. Polícia použila vodné delá a slzotvorný sprej na rozohnanie davu. Minister spravodlivosti Yilmaz Tunç potvrdil, že prokurátori začali vyšetrovanie, a ministerstvo obrany skúma pokusy o nelegálne prekročenie hranice.

Tureckí predstavitelia označili incidenty za útoky temných síl a sľúbili tvrdý postup. SDF však uviedli, že mierový proces medzi Tureckom a PKK sa ich netýka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarsko podľa Orbána nikdy nepodporí dohodu EÚ a Mercosur

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že pokiaľ bude v krajine národná vláda, dohoda medzi EÚ a zoskupením Mercosur nikdy nezíska podporu Maďarska. Vo videu na Facebooku tiež odkázal protestujúcim farmárom v Štrasburgu, aby vo svojom boji vytrvali, keďže ich podviedli.

Prijatie dohody sa podľa neho realizovalo tak, že obišlo národné parlamenty, čo označil za porušenie pravidiel. Obvinil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú z obchádzania demokratických procesov prostredníctvom „pomocného pravidla“, ktoré umožňuje dočasné uplatňovanie dohody bez schválenia národnými parlamentmi.

Predseda maďarského vládneho kabinetu zdôraznil, že ide nielen o ekonomické dôsledky pre poľnohospodárstvo, ale aj o principiálny problém obchádzania národných záujmov. Protestujúci farmári preto podľa neho oprávnene požadujú rezignáciu von der Leyenovej.

K dohode sa kriticky postavil aj líder opozičnej strany TISZA Péter Magyar. Poukázal však na to, že vládna strana Fidesz dohodu pôvodne podporila a až teraz zmenila postoj.

Európsky parlament bude čoskoro hlasovať o tom, či má byť dohoda s Mercosur predložená Súdnemu dvoru EÚ na preskúmanie jej súladu s právom Únie.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Nemecku pribúda žiakov aj učiteľov s imigrantským zázemím

Nemecký Spolkový štatistický úrad zverejnil, že viac ako štvrtina obyvateľov Nemecka (26 percent) má imigrantské zázemie. Tento trend sa odráža aj v školách – v roku 2024 malo migračný pôvod 29 percent žiakov všeobecnovzdelávacích škôl. Medzi učiteľmi však podiel zostáva výrazne nižší, iba 11 percent.

Imigrantské zázemie znamená, že osoba sama alebo aspoň jeden z rodičov imigroval do Nemecka po roku 1950. Až 59 percent žiakov nemá žiadne imigračné pozadie, kým ďalších 12 percent má jedného rodiča imigranta.

Medzi učiteľmi je 84 percent úplne bez migračného pôvodu, pričom iba päť percent má jedného rodiča prisťahovalca.

Za posledných päť rokov sa podiel žiakov s migračným pôvodom zvýšil o tri percentuálne body (z 26 percent v roku 2019 na 29 v roku 2024). Medzi učiteľmi vzrástol z deväť na jedenásť percent.

Zaujímavosťou je, že medzi žiakmi nebol rozdiel medzi pohlaviami. Rovnako 29 percent chlapcov aj dievčat má imigrantské korene. Učiteľky majú o niečo častejšie imigrantské zázemie (12 percent) ako učitelia (10 percent).

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.