Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Penová odmieta, že z eurofondov najímala fiktívnych asistentov

Marine Le Penová v utorok pred parížskym odvolacím súdom odmietla, že by organizovala „systém“ zneužívania fondov Európskeho parlamentu. Líderka francúzskej pravice čelí obvineniam, že eurofondy určené na platy asistentov zneužila na financovanie Národného frontu (dnes Národné zhromaždenie).

„Nikdy by som nepožiadala člena Európskeho parlamentu, aby najal asistenta pre stranu,“ uviedla podľa Guardianu. Pred súdom zazneli slová z e-mailu poslanca, ktorý varoval pred fiktívnymi zmluvami, údajne na Le Penovej žiadosť. Tá reagovala, že e-mail nevidela.

Predchádzajúci rozsudok z marca 2023 ju označil za „srdce“ systému sprenevery 4,8 milióna eur.

Dostala päťročný zákaz kandidovať, štvorročný trest, z čoho dva roky podmienečne, pričom dva roky si mala odpykať mimo väzenia s elektronickým náramkom. Nariadili jej tiež zaplatiť pokutu vo výške 100-tisíc eur. Súdne konanie sa týka rokov 2004 až 2016.

Le Penová tvrdí, že je nevinná, a odvoláva sa spolu s ďalšími desiatimi osobami. Ak pred súdom neuspeje, hrozí jej zákaz kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027. V takom prípade by mohol kandidovať predseda strany Jordan Bardella. Proces potrvá do 12. februára.

(max)

Minúta  |  

Vojaci by mali odmietať nemorálne príkazy, hovorí biskup v USA

Katolícky arcibiskup Timothy Broglio, zodpovedný za duchovnú starostlivosť o príslušníkov americkej armády, vyhlásil, že vojaci by mali odmietnuť rozkazy, ktoré sú v rozpore s ich morálnym presvedčením. V rozhovore pre BBC News zdôraznil, že „by bolo morálne prijateľné“ neuposlúchnuť takýto rozkaz, aj keď by to mohlo daného vojaka dostať do veľmi zložitej situácie.

Broglio, ktorý zároveň vedie Konferenciu katolíckych biskupov USA, sa tak vyjadril v čase rastúceho napätia, keď prezident Donald Trump zvažuje vojenské rozmiestnenie vo vnútrozemí USA a tlačí na prevzatie kontroly nad Grónskom.

Duchovný kritizoval túto predstavu ako neprimeranú, najmä keď Grónsko spravuje Dánsko, spojenec Spojených štátov v rámci NATO.

„Jedna vec by bola, keby obyvatelia Grónska chceli byť anektovaní, to by bola iná situácia,“ zhodnotil a dodal, že morálne a medzinárodné právo musia byť rešpektované.

Broglio nie je jediným cirkevným predstaviteľom, ktorý kritizuje Trumpovu politiku. Ďalší traja arcibiskupi vyjadrili znepokojenie nad smerovaním americkej zahraničnej politiky vrátane imigračnej agendy Bieleho domu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre silný dážď sa pri Barcelone vykoľajil vlak, rušňovodič neprežil

V utorok sa neďaleko Barcelony vykoľajil prímestský vlak po tom, čo sa v dôsledku silného dažďa zrútila ochranná stena na trať. Nehoda si vyžiadala život rušňovodiča a štyria cestujúci utrpeli vážne zranenia. Celkovo so zraneniami skončilo 37 ľudí.

Incident sa stal v meste Gelida na okraji Barcelony. Všetkých pasažierov evakuovali, na miesto prišlo 20 sanitiek a 38 hasičských jednotiek. Oblasť je známa častými problémami so železničnou infraštruktúrou a nedostatočným financovaním dopravy.

Iba dva dni predtým došlo v južnej provincii Córdoba k vážnejšej nehode, pri ktorej sa po zrážke vykoľajil vysokorýchlostný vlak, pričom zomrelo 42 ľudí.

V ten istý deň večer sa v inej časti železničnej siete v Katalánsku – medzi Blanes a Maçanet-Massanes pri Girone – stala ďalšia nehoda, keď vypadla vlaková náprava z koľajníc.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump by odmietol účasť na samite G7 v Paríži

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že by sa nezúčastnil na mimoriadnej schôdzke krajín G7, na ktorej by sa malo diskutovať o vojne na Ukrajine. Stretnutie navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v utorok uviedol, že schôdzka G7 sa tento týždeň konať nebude.

Trump zverejnil svoje stanovisko na brífingu v Bielom dome, keď sa ho novinári pýtali na „súkromnú správu“ od Macrona, v ktorej navrhoval mimoriadne stretnutie G7 v Paríži – Trump túto správu zverejnil v utorok skôr na svojej sociálnej sieti Truth.

Na otázku, či by bol otvorený takémuto stretnutiu, Trump novinárom odpovedal: „Nie, to by som neurobil.“ Macron v „súkromnej správe“ Trumpovi navrhol, aby sa vo štvrtok 22. januára v Paríži konal samit G7, na ktorý by mohol – na okraj stretnutia – pozvať aj „Rusov“, čo by bolo prvýkrát za takmer štyri roky vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Americký prezident zverejnil túto správu na svojej sociálnej sieti Truth a v utorok ráno ju potvrdili aj ľudia z okolia francúzskeho prezidenta s tým, že je „veľmi reálna“.

Vo svojej správe Macron navrhoval pozvať na stretnutie G7 aj delegáciu Ukrajiny, ako aj Dánska, aby prediskutovali nezhody ohľadom Grónska a zástupcov nového vedenia v Sýrii.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

EÚ plánuje vyradiť z kritických sektorov „rizikových“ dodávateľov

Na postupné vyradenie zariadení od takzvaných vysokorizikových dodávateľov v kľúčových sektoroch sa pripravuje Európska únia. To môže výrazne zasiahnuť čínske technologické firmy ako Huawei. 

Nové opatrenia vychádzajú z obáv z kybernetických útokov, špionáže a technologickej závislosti od tretích krajín. Komisia v návrhu neuvádza konkrétne mená, no krok zapadá do širšieho trendu obmedzovania čínskych komponentov – podobne ako v USA, kde Huawei a ZTE zakázali už v roku 2022.

Zmeny sa budú týkať 18 sektorov vrátane cloudových služieb, zdravotníckych zariadení, polovodičov a systémov dodávky vody. Operátori budú mať 36 mesiacov na odstránenie technológií z rizikových zdrojov. Opatrenia nadobudnú účinnosť až po spoločnom rizikovom hodnotení najmenej troch členských krajín.

Čína opatrenia označila za protekcionistické a vyzvala EÚ na spravodlivý prístup. Únia argumentuje ochranou dodávateľských reťazcov a technologickou suverenitou. Zákon o kyberbezpečnosti musí ešte prejsť schválením v parlamente a medzi členskými štátmi.

Huawei reagoval, že návrh považuje za diskriminačný z dôvodu vylúčenia dodávateľov iba podľa krajiny pôvodu, a nie podľa faktických dôkazov a technických noriem. Rovnako podľa nich ide o porušenie záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident Pavel núkal Ukrajine lietadlá. Odmieta to Babiš, Fiala aj odborník

Vyjadrenia českého prezidenta Petra Pavla počas návštevy Kyjeva o možnom poskytnutí lietadiel L-159 Ukrajine vyvolali v Česku ostrú reakciu. Bez konzultácie s vládou spomenul, že Česko by mohlo Ukrajine poskytnúť niekoľko bojových lietadiel L-159 ALCA, čo Babišov kabinet odmietla.

Rovnako odmietavý postoj zaujala už predchádzajúca vláda Petra Fialu (ODS), podľa ktorej si tieto lietadlá Armáda ČR nemôže dovoliť odovzdať.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Mikuleckého, ktorý poskytol rozhovor portálu Echo24, by poskytnutie štyroch lietadiel L-159 síce neohrozilo obranyschopnosť Česka, no Ukrajine by ich efekt priniesol len minimálny – pre veľkosť územia, náročnú logistiku a technickú nejednotnosť výzbroje.

Upozornil, že takýto krok by Ukrajine spôsobil viac problémov ako úžitku. Z 24 lietadiel vo výzbroji českej armády je pritom len 16 v bojovej verzii L-159 A. Ostatné slúžia na výcvik.

Na otázku, či by Ukrajina mohla rokovať priamo s výrobcom Aero Vodochody, Mikulecký reagoval skepticky. Produkcia by podľa neho bola časovo aj finančne nereálna, keďže mnohé súčiastky sa už nevyrábajú a ich nahradenie by si vyžadovalo vývoj a certifikáciu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.