Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politico: Európa má obavy zo závislosti od plynu z USA

Európska únia je na ceste k výraznej energetickej závislosti od Spojených štátov, píše Politico. Zatiaľ čo v roku 2021 pochádzalo z USA iba päť percent dovozu plynu, dnes je to už 27 percent. Do konca desaťročia môže americký plyn tvoriť až 40 percent spotreby EÚ a 80 percent celkového dovozu LNG.

Tento prudký nárast je dôsledkom snahy EÚ zbaviť sa ruského plynu po invázii na Ukrajinu.

Podľa analytikov však tento vývoj vytvára novú strategickú slabinu. Washington pod vedením prezidenta Donalda Trumpa čelí napätým vzťahom s Európou, najmä pre plány na okupáciu Grónska alebo zavedením ciel voči viacerým štátom Únie. Diplomati varujú, že Trump by mohol použiť dodávky plynu ako nátlakový nástroj.

Európa zostáva závislá od plynu pri výrobe elektriny, vykurovanie aj priemysel. Napriek legislatívnym snahám o diverzifikáciu sú možnosti obmedzené – nové kapacity v Katare alebo Spojených arabských emirátoch prídu najskôr po roku 2030.

EÚ investuje do infraštruktúry na prepravu LNG vrátane plynovodov na Malte, Cypre alebo Balkáne. Energetickí experti však varujú, že závislosť od USA odporuje stratégii bezpečnosti a udržateľnosti.

Okrem budúcich energetických dohôd – vrátane záväzku nakupovať americké energetické produkty v hodnote 750 miliárd eur v rámci minuloročnej obchodnej dohody – sa EÚ podľa portálu chystá otvoriť nové cesty pre americký plyn v rámci rozsiahlej revízie európskej energetickej infraštruktúry.

(max)

Minúta  |  

Trump: Ak súd zruší clá na Európu, máme iné alternatívy

Od cieľa získať kontrolu nad Grónskom „niet cesty späť“, vyhlásil americký prezident Donald Trump. Odmietol vylúčiť použitie sily a ostro zaútočil na spojencov v NATO, čím vyvolal znepokojenie medzi európskymi lídrami.

Prezident dlhodobo argumentuje, že získanie najväčšieho ostrova na svete je dôležité „pre národnú aj svetovú bezpečnosť“. Pravidelne zverejňuje aj snímky vytvorené umelou inteligenciou – napríklad ako vztyčuje americkú vlajku na ostrove v prítomnosti ministra Marca Rubia a viceprezidenta JD Vancea.

Keď sa Trumpa neskôr v Bielom dome opýtali, ako ďaleko je ochotný zájsť, aby získal Grónsko, odpovedal: „Dozviete sa to.“ Dodal, že vo Švajčiarsku, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, má naplánovaných viacero stretnutí týkajúcich sa Grónska. „Myslím si, že veci dopadnú celkom dobre.“

Na otázku, čo by urobil, ak by Najvyšší súd USA rozhodol proti nemu v otázke zákonnosti ciel, ktorými v tejto veci pohrozil európskym spojencom, reagoval: „No, budem musieť použiť niečo iné. Máme aj iné alternatívy, ale to, čo robíme teraz, je najlepšie, najsilnejšie, najrýchlejšie, najjednoduchšie a najmenej komplikované.“

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že sa Trumpovým požiadavkám nepodvolí a neopustí Grónsko. „Americký prezident, žiaľ, nevylúčil použitie vojenskej sily. A preto to nemôžeme vylúčiť ani my ostatní,“ povedala novinárom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Le Penová odmieta, že z eurofondov najímala fiktívnych asistentov

Marine Le Penová v utorok pred parížskym odvolacím súdom odmietla, že by organizovala „systém“ zneužívania fondov Európskeho parlamentu. Líderka francúzskej pravice čelí obvineniam, že eurofondy určené na platy asistentov zneužila na financovanie Národného frontu (dnes Národné zhromaždenie).

„Nikdy by som nepožiadala člena Európskeho parlamentu, aby najal asistenta pre stranu,“ uviedla podľa Guardianu. Pred súdom zazneli slová z e-mailu poslanca, ktorý varoval pred fiktívnymi zmluvami, údajne na Le Penovej žiadosť. Tá reagovala, že e-mail nevidela.

Predchádzajúci rozsudok z marca 2023 ju označil za „srdce“ systému sprenevery 4,8 milióna eur.

Dostala päťročný zákaz kandidovať, štvorročný trest, z čoho dva roky podmienečne, pričom dva roky si mala odpykať mimo väzenia s elektronickým náramkom. Nariadili jej tiež zaplatiť pokutu vo výške 100-tisíc eur. Súdne konanie sa týka rokov 2004 až 2016.

Le Penová tvrdí, že je nevinná, a odvoláva sa spolu s ďalšími desiatimi osobami. Ak pred súdom neuspeje, hrozí jej zákaz kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027. V takom prípade by mohol kandidovať predseda strany Jordan Bardella. Proces potrvá do 12. februára.

(max)

Minúta  |  

Vojaci by mali odmietať nemorálne príkazy, hovorí biskup v USA

Katolícky arcibiskup Timothy Broglio, zodpovedný za duchovnú starostlivosť o príslušníkov americkej armády, vyhlásil, že vojaci by mali odmietnuť rozkazy, ktoré sú v rozpore s ich morálnym presvedčením. V rozhovore pre BBC News zdôraznil, že „by bolo morálne prijateľné“ neuposlúchnuť takýto rozkaz, aj keď by to mohlo daného vojaka dostať do veľmi zložitej situácie.

Broglio, ktorý zároveň vedie Konferenciu katolíckych biskupov USA, sa tak vyjadril v čase rastúceho napätia, keď prezident Donald Trump zvažuje vojenské rozmiestnenie vo vnútrozemí USA a tlačí na prevzatie kontroly nad Grónskom.

Duchovný kritizoval túto predstavu ako neprimeranú, najmä keď Grónsko spravuje Dánsko, spojenec Spojených štátov v rámci NATO.

„Jedna vec by bola, keby obyvatelia Grónska chceli byť anektovaní, to by bola iná situácia,“ zhodnotil a dodal, že morálne a medzinárodné právo musia byť rešpektované.

Broglio nie je jediným cirkevným predstaviteľom, ktorý kritizuje Trumpovu politiku. Ďalší traja arcibiskupi vyjadrili znepokojenie nad smerovaním americkej zahraničnej politiky vrátane imigračnej agendy Bieleho domu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre silný dážď sa pri Barcelone vykoľajil vlak, rušňovodič neprežil

V utorok sa neďaleko Barcelony vykoľajil prímestský vlak po tom, čo sa v dôsledku silného dažďa zrútila ochranná stena na trať. Nehoda si vyžiadala život rušňovodiča a štyria cestujúci utrpeli vážne zranenia. Celkovo so zraneniami skončilo 37 ľudí.

Incident sa stal v meste Gelida na okraji Barcelony. Všetkých pasažierov evakuovali, na miesto prišlo 20 sanitiek a 38 hasičských jednotiek. Oblasť je známa častými problémami so železničnou infraštruktúrou a nedostatočným financovaním dopravy.

Iba dva dni predtým došlo v južnej provincii Córdoba k vážnejšej nehode, pri ktorej sa po zrážke vykoľajil vysokorýchlostný vlak, pričom zomrelo 42 ľudí.

V ten istý deň večer sa v inej časti železničnej siete v Katalánsku – medzi Blanes a Maçanet-Massanes pri Girone – stala ďalšia nehoda, keď vypadla vlaková náprava z koľajníc.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump by odmietol účasť na samite G7 v Paríži

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že by sa nezúčastnil na mimoriadnej schôdzke krajín G7, na ktorej by sa malo diskutovať o vojne na Ukrajine. Stretnutie navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v utorok uviedol, že schôdzka G7 sa tento týždeň konať nebude.

Trump zverejnil svoje stanovisko na brífingu v Bielom dome, keď sa ho novinári pýtali na „súkromnú správu“ od Macrona, v ktorej navrhoval mimoriadne stretnutie G7 v Paríži – Trump túto správu zverejnil v utorok skôr na svojej sociálnej sieti Truth.

Na otázku, či by bol otvorený takémuto stretnutiu, Trump novinárom odpovedal: „Nie, to by som neurobil.“ Macron v „súkromnej správe“ Trumpovi navrhol, aby sa vo štvrtok 22. januára v Paríži konal samit G7, na ktorý by mohol – na okraj stretnutia – pozvať aj „Rusov“, čo by bolo prvýkrát za takmer štyri roky vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Americký prezident zverejnil túto správu na svojej sociálnej sieti Truth a v utorok ráno ju potvrdili aj ľudia z okolia francúzskeho prezidenta s tým, že je „veľmi reálna“.

Vo svojej správe Macron navrhoval pozvať na stretnutie G7 aj delegáciu Ukrajiny, ako aj Dánska, aby prediskutovali nezhody ohľadom Grónska a zástupcov nového vedenia v Sýrii.

(tasr, afp, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.