Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V tabletoch poslancov Európskeho parlamentu vypli vstavané funkcie AI

Európsky parlament deaktivoval vstavané funkcie umelej inteligencie na tabletoch, ktoré poskytuje poslancom. Vyplýva to z e-mailu zaslaného zákonodarcom, ktorý získal portál Euractiv. Rozhodnutie padlo na základe odporúčaní tímov pre kybernetickú bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Podľa správy niektoré funkcie, ako asistenti písania, sumarizácie či vylepšení virtuálni asistenti, využívajú cloudové služby na spracovanie úloh, ktoré by bolo možné vykonať lokálne.

Hodnotenie rozsahu dát zdieľaných s poskytovateľmi služieb stále vykonávajú a dovtedy považujú za bezpečnejšie ponechať tieto funkcie vypnuté. Aplikácie tretích strán zatiaľ zrejme ovplyvnené nie sú.

Nie je jasné, či sa blokovanie týka aj funkcií umelej inteligencie v aplikáciách. Parlament na otázku Euractivu bezprostredne nereagoval.

Generálne riaditeľstvo pre informácie zároveň odporučilo poslancom, aby podobné opatrenia zvážili aj na svojich súkromných zariadeniach, obmedzili povolenia aplikácií a nevystavovali pracovné dokumenty nástrojom AI.

Krok prichádza v čase diskusií o závislosti Európy od zahraničných technologických platforiem a obáv z prístupu amerických úradov k dátam podľa zákona o cloudových technológiách.

(max)

Minúta  |  

Macinka dúfa, že Rusko pocíti následky svojich činov mnoho rokov

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka vyhlásil, že Rusko bude znášať následky invázie na Ukrajinu ešte mnoho rokov. Povedal to po stretnutí so šéfom poľskej diplomacie Radosławom Sikorskim.

„Jedna vec sú ekonomické náklady pre ruskú ekonomiku, ale druhá sú aj historické náklady,“ pripomenul s dôvetkom, že Česi si dodnes pamätajú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a ruská agresia na Ukrajine podľa neho túto historickú pamäť predĺži o ďalšie desaťročia.

Sikorski hovoril o náznakoch, že Rusko si začína uvedomovať negatívne následky vojny. Vyjadril presvedčenie, že v najbližších mesiacoch môže Vladimir Putin pocítiť náklady rozpútania vojny, čo by mohlo ovplyvniť pozíciu Ukrajiny pri prípadných mierových rokovaniach.

Ministri sa dotkli aj situácie vo Vyšehradskej skupine. Zhodli sa, že jej potenciál oslabili rozdielne postoje členských štátov k bezpečnosti. Sikorski kritizoval Maďarsko za blokovanie prostriedkov z Európskej únie určených na kompenzáciu za vojenskú pomoc Ukrajine.

Macinka deklaroval záujem Česka zmierniť napätie vo V4 a podporiť spoluprácu. Diskutovali aj o obnovení česko-poľskej medzivládnej spolupráce a riešení územných sporov prostredníctvom spoločného environmentálneho projektu.

(tasr, max)

Minúta  |  

S výcvikom polície v Gaze a Palestíne chcú pomôcť Taliani

Taliansko je pripravené pomôcť s výcvikom policajných síl v Gaze a inde na palestínskych územiach. Deklaroval to v pondelok taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, keďže Rím sa snaží zohrať úlohu pri stabilizácii Blízkeho východu.

Potvrdil, že Rím je pripravený zúčastniť sa ako pozorovateľ na iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa s názvom Rada mieru, pričom Taliansko pozvali na stretnutie skupiny už tento týždeň vo Washingtone.

Rada vznikla koncom januára na popud Trumpa s cieľom dohliadať na dočasnú správu Pásma Gazy a neskôr by ju mali rozšíriť na riešenie globálnych konfliktov. Tento krok však vyvolal obavy odborníkov, že by mohol oslabiť úlohu OSN.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tarabov rezort navrhol novú zonáciu TANAP-u, reaguje na EÚ

Ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania návrh novej zonácie Tatranského národného parku. Rezort vysvetlil, že materiál je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR s termínom plnenia v prvom štvrťroku 2026. V prípade jeho nesplnenia hrozia štátu značné hospodárske škody.

Celková výmera TANAP-u by mala byť takmer 74 400 hektárov. Najprísnejšie chránená zóna A by mala po novom zaberať viac ako polovicu územia, teda takmer 38-tisíc hektárov. Bezzásahovú zónu by oproti súčasnosti zväčšili o viac ako štyritisíc hektárov, približne o 5,5 percenta.

Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany navrhujú zaradiť 9 100 hektárov, zóna C by tvorila takmer 36 percent územia a zóna D niečo vyše jedného percenta.

Pri vymedzovaní zón zohľadňovali biotopy, ich zachovalosť a vzácnosť, využívanie územia či infraštruktúru. Zonácia má podľa ministerstva prispieť k odstráneniu nedostatkov vytýkaných rozsudkom Súdneho dvora EÚ z júna 2022 a reaguje aj na konanie Európskej komisie voči Slovensku.

Výmeru potenciálnych biotopov hlucháňa hôrneho v bezzásahovom režime by zvýšili z približne 10-tisíc na viac ako 14-tisíc hektárov. Dátum ukončenia medzirezortného pripomienkového konania je 23. februára.

(tasr, max)

Minúta  |  

Eurokomisárka sa zúčastní na Rade mieru ako pozorovateľka

Komisárka Európskej únie Dubravka Šuicová tento týždeň odcestuje do Washingtonu, aby sa ako pozorovateľka zúčastnila na zasadnutí Rady mieru.

„Komisia EÚ sa nestáva členom mierovej rady, na tomto stretnutí sa zúčastňujeme práve v súlade s naším dlhodobým záväzkom k dodržiavaniu prímeria v Gaze, ako aj s účasťou na medzinárodnom úsilí o podporu obnovy a povojnovej obnovy v Gaze,“ povedal novinárom hovorca eurokomisie Guillaume Mercier.

Rada vznikla koncom januára na popud Donald Trumpa s cieľom dohliadať na dočasnú správu Pásma Gazy a neskôr by ju mali rozšíriť na riešenie globálnych konfliktov. Tento krok však vyvolal obavy odborníkov, že by mohol oslabiť úlohu OSN.

K iniciatíve pristúpili niektorí blízkovýchodní spojenci USA, no viaceré západné krajiny zostávajú opatrné. Kritika sa ozýva aj zo strany ľudskoprávnych expertov, ktorí poukazujú na absenciu palestínskeho zastúpenia v rade a prirovnávajú jej štruktúru ku koloniálnemu modelu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Takáč zavádza o čerpaní eurofondov, tvrdí Čaučík

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) podľa KDH vytvára falošný obraz úspešného čerpania eurofondov. Hnutie tvrdí, že minister verejnosti prezentuje takmer 100-percentné čerpanie, no v skutočnosti slovenskému vidieku „nenávratne prepadlo“ viac ako pol miliardy eur.

Podpredseda KDH Marián Čaučík uviedol, že rezort pri prezentácii výsledkov porovnáva neporovnateľné údaje. Ministerstvo podľa neho tvrdí, že z alokácie EÚ 1,580 miliardy eur vyčerpali 1,562 miliardy eur, čo predstavuje 98,8 percenta. Čaučík však tvrdí, že do tejto sumy započítali aj zdroje zo štátneho rozpočtu.

Podľa KDH mali farmári v rámci Programu rozvoja vidieka k dispozícii celkovo 2,129 miliardy eur (EÚ aj štát). Po odpočítaní vyplatených prostriedkov podľa nich prepadlo 567 miliónov eur, čo je viac ako 26 percent.

KDH zároveň kritizuje Pôdohospodársku platobnú agentúru za nezverejňovanie aktuálnych dát a vyzýva ministra na zverejnenie kompletných údajov za obdobie 2014 až 2022. Zároveň vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby Takáča odvolal, ak sa čísla potvrdia.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.