Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macinka dúfa, že Rusko pocíti následky svojich činov mnoho rokov

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka vyhlásil, že Rusko bude znášať následky invázie na Ukrajinu ešte mnoho rokov. Povedal to po stretnutí so šéfom poľskej diplomacie Radosławom Sikorskim.

„Jedna vec sú ekonomické náklady pre ruskú ekonomiku, ale druhá sú aj historické náklady,“ pripomenul s dôvetkom, že Česi si dodnes pamätajú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a ruská agresia na Ukrajine podľa neho túto historickú pamäť predĺži o ďalšie desaťročia.

Sikorski hovoril o náznakoch, že Rusko si začína uvedomovať negatívne následky vojny. Vyjadril presvedčenie, že v najbližších mesiacoch môže Vladimir Putin pocítiť náklady rozpútania vojny, čo by mohlo ovplyvniť pozíciu Ukrajiny pri prípadných mierových rokovaniach.

Ministri sa dotkli aj situácie vo Vyšehradskej skupine. Zhodli sa, že jej potenciál oslabili rozdielne postoje členských štátov k bezpečnosti. Sikorski kritizoval Maďarsko za blokovanie prostriedkov z Európskej únie určených na kompenzáciu za vojenskú pomoc Ukrajine.

Macinka deklaroval záujem Česka zmierniť napätie vo V4 a podporiť spoluprácu. Diskutovali aj o obnovení česko-poľskej medzivládnej spolupráce a riešení územných sporov prostredníctvom spoločného environmentálneho projektu.

(tasr, max)

Minúta  |  

S výcvikom polície v Gaze a Palestíne chcú pomôcť Taliani

Taliansko je pripravené pomôcť s výcvikom policajných síl v Gaze a inde na palestínskych územiach. Deklaroval to v pondelok taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, keďže Rím sa snaží zohrať úlohu pri stabilizácii Blízkeho východu.

Potvrdil, že Rím je pripravený zúčastniť sa ako pozorovateľ na iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa s názvom Rada mieru, pričom Taliansko pozvali na stretnutie skupiny už tento týždeň vo Washingtone.

Rada vznikla koncom januára na popud Trumpa s cieľom dohliadať na dočasnú správu Pásma Gazy a neskôr by ju mali rozšíriť na riešenie globálnych konfliktov. Tento krok však vyvolal obavy odborníkov, že by mohol oslabiť úlohu OSN.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tarabov rezort navrhol novú zonáciu TANAP-u, reaguje na EÚ

Ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania návrh novej zonácie Tatranského národného parku. Rezort vysvetlil, že materiál je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR s termínom plnenia v prvom štvrťroku 2026. V prípade jeho nesplnenia hrozia štátu značné hospodárske škody.

Celková výmera TANAP-u by mala byť takmer 74 400 hektárov. Najprísnejšie chránená zóna A by mala po novom zaberať viac ako polovicu územia, teda takmer 38-tisíc hektárov. Bezzásahovú zónu by oproti súčasnosti zväčšili o viac ako štyritisíc hektárov, približne o 5,5 percenta.

Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany navrhujú zaradiť 9 100 hektárov, zóna C by tvorila takmer 36 percent územia a zóna D niečo vyše jedného percenta.

Pri vymedzovaní zón zohľadňovali biotopy, ich zachovalosť a vzácnosť, využívanie územia či infraštruktúru. Zonácia má podľa ministerstva prispieť k odstráneniu nedostatkov vytýkaných rozsudkom Súdneho dvora EÚ z júna 2022 a reaguje aj na konanie Európskej komisie voči Slovensku.

Výmeru potenciálnych biotopov hlucháňa hôrneho v bezzásahovom režime by zvýšili z približne 10-tisíc na viac ako 14-tisíc hektárov. Dátum ukončenia medzirezortného pripomienkového konania je 23. februára.

(tasr, max)

Minúta  |  

Eurokomisárka sa zúčastní na Rade mieru ako pozorovateľka

Komisárka Európskej únie Dubravka Šuicová tento týždeň odcestuje do Washingtonu, aby sa ako pozorovateľka zúčastnila na zasadnutí Rady mieru.

„Komisia EÚ sa nestáva členom mierovej rady, na tomto stretnutí sa zúčastňujeme práve v súlade s naším dlhodobým záväzkom k dodržiavaniu prímeria v Gaze, ako aj s účasťou na medzinárodnom úsilí o podporu obnovy a povojnovej obnovy v Gaze,“ povedal novinárom hovorca eurokomisie Guillaume Mercier.

Rada vznikla koncom januára na popud Donald Trumpa s cieľom dohliadať na dočasnú správu Pásma Gazy a neskôr by ju mali rozšíriť na riešenie globálnych konfliktov. Tento krok však vyvolal obavy odborníkov, že by mohol oslabiť úlohu OSN.

K iniciatíve pristúpili niektorí blízkovýchodní spojenci USA, no viaceré západné krajiny zostávajú opatrné. Kritika sa ozýva aj zo strany ľudskoprávnych expertov, ktorí poukazujú na absenciu palestínskeho zastúpenia v rade a prirovnávajú jej štruktúru ku koloniálnemu modelu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Takáč zavádza o čerpaní eurofondov, tvrdí Čaučík

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) podľa KDH vytvára falošný obraz úspešného čerpania eurofondov. Hnutie tvrdí, že minister verejnosti prezentuje takmer 100-percentné čerpanie, no v skutočnosti slovenskému vidieku „nenávratne prepadlo“ viac ako pol miliardy eur.

Podpredseda KDH Marián Čaučík uviedol, že rezort pri prezentácii výsledkov porovnáva neporovnateľné údaje. Ministerstvo podľa neho tvrdí, že z alokácie EÚ 1,580 miliardy eur vyčerpali 1,562 miliardy eur, čo predstavuje 98,8 percenta. Čaučík však tvrdí, že do tejto sumy započítali aj zdroje zo štátneho rozpočtu.

Podľa KDH mali farmári v rámci Programu rozvoja vidieka k dispozícii celkovo 2,129 miliardy eur (EÚ aj štát). Po odpočítaní vyplatených prostriedkov podľa nich prepadlo 567 miliónov eur, čo je viac ako 26 percent.

KDH zároveň kritizuje Pôdohospodársku platobnú agentúru za nezverejňovanie aktuálnych dát a vyzýva ministra na zverejnenie kompletných údajov za obdobie 2014 až 2022. Zároveň vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby Takáča odvolal, ak sa čísla potvrdia.

(lud)

Minúta  |  

Hojsík inicioval pre PCB látky žalobu voči štátu, vyzýva pridať sa

Obyvatelia Zemplína sa môžu do konca apríla pripojiť ku kolektívnej žalobe voči štátu v súvislosti so znečistením regiónu toxickými polychlórovanými bifenylmi (PCB). V Strážskom to oznámil podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS), ktorý iniciatívu zastrešuje.

Žaloba má umožniť domáhať sa odškodnenia za dlhodobé poškodzovanie zdravia, znižovanie hodnoty majetku či obmedzenia pri hospodárení.

„Štát vás tu vyzýva, aby ste nekonzumovali napríklad vajíčka z domáceho chovu. A to sú veci, ktoré vám vlastne znižujú kvalitu života aj hodnotu vášho majetku. Nečinnosť štátu tu ničí zdravie ľudí a znižuje hodnotu ich majetku, a to má byť kompenzované,“ zhodnotil poslanec.

Právnu analýzu možnosti žalovať štát aj súkromné subjekty pripravili expertky z Trnavskej univerzity. Podľa Hojsíka ide o prvý takýto prípad na Slovensku. Odvolal sa na rozsiahle vedecké štúdie o dlhodobom vplyve kontaminácie a uviedol, že ide o najviac zasiahnuté miesto PCB na svete.

Do žaloby sa môžu zapojiť obyvatelia a vlastníci nehnuteľností z okolia Strážskeho a Michaloviec prostredníctvom formulára na jeho webovej stránke, právne zastupovanie má byť bezplatné. PCB v Chemku vyrábali od roku 1959 do roku 1984, po ukončení výroby zostali látky uskladnené a prenikli do okolia aj do rýb v miestnych vodách.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.