Preskočiť na obsah
  |  

Poradcovia varujú, že Únia nie je pripravená na extrémy klímy

Európska únia nie je podľa svojich nezávislých poradcov dostatočne pripravená na zhoršujúce sa dôsledky zmeny klímy a mala by urýchlene zvýšiť investície do ochrany obyvateľov a infraštruktúry. Zhodnotila to Európska vedecká poradná rada pre klimatické zmeny.

Európa je podľa Svetovej meteorologickej organizácie najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, čo vedie k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, povodniam, búrkam či k erózii pobrežia.

Ekonomické škody spôsobené extrémnym počasím dosahujú v Únii 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok úrovne z 80. rokov. Aj keď organizácia prijala ambiciózne ciele na znižovanie emisií, adaptácia na dôsledky klimatických zmien podľa poradcov zaostáva. Upozornili na nedostatok koordinácie, súdržnosti aj financovania.

Odporúčajú pripraviť členské štáty na scenár oteplenia o 2,8 až 3,3 stupňa Celzia do roku 2100 a prijať opatrenia, ako obmedzenie výstavby v záplavových oblastiach, podpora poľnohospodárov či úprava miest na zvládanie horúčav.

Navrhujú aj investície do systémov včasného varovania a zvýšenie poistného krytia, keďže poistená je len štvrtina klimatických škôd. Európska komisia má koncom roka predstaviť novú stratégiu odolnosti.

(reuters, max)

  |  

Trump sa nepriamo zapojí do rokovaní USA s Iránom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa „nepriamo“ zapojí do rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovom programe, ktoré sa majú konať v Ženeve. Vyhlásil, že rozhovory budú veľmi dôležité a verí, že Teherán chce dosiahnuť dohodu.

Irán si podľa neho uvedomil následky tvrdého postoja po tom, ako USA minulý rok bombardovali jeho jadrové zariadenia.

Napätie pred rokovaniami rastie. USA vyslali na Blízky východ druhú lietadlovú loď a podľa amerických predstaviteľov sa pripravujú aj na možnosť dlhodobej vojenskej intervencie, ak by diplomacia zlyhala. Washington trvá na tom, aby sa Irán vzdal obohacovania uránu, čo Teherán odmieta.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí uviedol, že je pripravený rokovať o spravodlivej dohode, no nie pod hrozbami.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyzýva Irán, aby objasnil osud zásob vysoko obohateného uránu a umožnil obnovenie inšpekcií v zariadeniach Natanz, Fordú a Isfahán.

Irán zároveň pohrozil uzavretím Hormuzského prielivu a uskutočnil tam vojenské cvičenie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil dosiahnutie dohody za náročné.

(reuters, max)

  |  

Ukrajina hlási prípravy ruských útokov, v Ženeve sa začína rokovať

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské spravodajské služby zaznamenali prípravy ďalších masívnych ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Vo večernom prejave v pondelok vyhlásil, že takéto útoky sťažujú dosiahnutie dohody o ukončení takmer štvorročnej vojny.

Podľa neho je potrebné zabezpečiť správne nastavenie všetkých systémov protivzdušnej obrany. Zelenskyj povedal, že ruské útoky sa neustále vyvíjajú a kombinujú drony aj rakety, čo si vyžaduje špeciálnu obranu a podporu partnerov, predovšetkým Spojených štátov.

„Rusko nedokáže odolať pokušeniu posledných dní zimy a chce Ukrajincov bolestivo zasiahnuť,“ zhodnotil. „Partneri to musia pochopiť. Predovšetkým sa to týka Spojených štátov.“

Ukrajinská, ruská a americká delegácia sa stretávajú v Ženeve na treťom kole rokovaní sprostredkovaných USA. Po prvý raz sa majú zamerať na otázku okupovaného ukrajinského územia. Vedúci ukrajinskej delegácie Rustem Umerov oznámil, že tím je pripravený rokovať o bezpečnostných a humanitárnych otázkach.

Ruskú delegáciu vedie Vladimir Medinskij, zúčastnia sa aj Igor Kosťukov a Kirill Dmitrijev. Moskva podľa vyjadrení požaduje odstúpenie celého Donbasu. Predchádzajúce rokovania v Spojených arabských emirátoch priniesli výmenu väzňov, no bez širšieho posunu.

(reuters, max)

  |  

OSN vyzýva Izrael na zrušenie registrácie pôdy na Západnom brehu Jordánu

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Izrael na okamžité zrušenie nového opatrenia, ktoré umožňuje registráciu pozemkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Podľa jeho hovorcu je tento krok destabilizujúci a v rozpore s medzinárodným právom. Guterres varoval, že registrácia môže viesť k zbavovaniu Palestínčanov majetku a k ďalšiemu rozširovaniu izraelskej kontroly nad územím.

Izraelská vláda proces spustila po prvý raz od roku 1967 a tvrdí, že cieľom je transparentne vyriešiť vlastnícke spory. Palestínske orgány však hovoria o pokuse o faktickú anexiu. Kritiku vyjadrila aj Európska únia, ktorá krok označila za ďalšiu eskaláciu napätia.

Šéf OSN opätovne zdôraznil, že izraelské osady na Západnom brehu nemajú právnu platnosť a jedinou cestou k trvalému mieru je dvojštátne riešenie.

(tasr, mja)

  |  

Ženy ťahajú Taliansko k historickému úspechu na ZOH

Zimné olympijské hry Milano Cortina sa zapísali do histórie ako najvyrovnanejšie z hľadiska zastúpenia žien. Tie tvoria 47 percent všetkých športovcov a práve talianske reprezentantky stoja za rekordným medailovým ziskom hostiteľskej krajiny.

Z ôsmich zlatých medailí získali ženy šesť, ďalšia pribudla v miešanej štafete. Celkovo má Taliansko 22 medailí, čo je viac než doterajší rekord z Lillehammeru 1994.

Za úspechom podľa viceprezidentky CONI Diany Bianchediovej stojí dlhodobá stratégia podpory žien v športe. Kľúčovým momentom bol výskum o návrate športovkýň po materstve, ktorý viedol k úpravám tréningov, zmrazeniu rebríčkov počas materskej dovolenky či finančnej podpore starostlivosti o deti.

Krajina zároveň zaviedla systém „duálnej kariéry“, aby dievčatá nemuseli opúšťať šport pre štúdium. Podľa Bianchediovej ide o cestu, ktorá sa nesmie skončiť spolu s hrami.

(reuters, mja)

  |  

Macinka ide do USA na Radu mieru, Česko je pozorovateľ

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka sa vo štvrtok zúčastní na prvom zasadnutí Rady mieru v Spojených štátoch. Podľa hovorcu rezortu diplomacie Adama Čörgőho bude vystupovať v úlohe pozorovateľa a zastúpi krajinu po dohode s premiérom. O podrobnostiach má vláda ešte informovať.

Podľa servera Seznam Zprávy minister odcestuje do USA v stredu a na rokovaní bude reprezentovať premiéra Andreja Babiša. Ten však už začiatkom februára uviedol, že Česko zatiaľ o vstupe do Rady mieru neuvažuje a chce postup koordinovať s partnermi v EÚ.

Macinka mal pôvodne cestovať do USA už pred dvomi týždňami, no jeho let zrušili pre nepriaznivé počasie. Teraz by mohol absolvovať aj časť pôvodne plánovaného programu vrátane stretnutia s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.