Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenská Tatravagónka vybuduje v Indii novú fabriku

Podnik Tatravagónka postaví v Indii novú fabriku na výrobu podvozkov a kolies vagónov pre Indiu a ďalšie krajiny, kam Indovia svoje produkty vyvážajú. Pre médiá to vo štvrtok v indickom Naí Dillí potvrdil prezident Peter Pellegrini.

„Dochádza k ďalšiemu investovaniu slovenských firiem v Indii, pretože India preferuje nielen obyčajné nakupovanie výrobkov, ale aj vytváranie spoločných podnikov a produkciu na svojom území. Takže viem, že po úspešnej investícii našej Tatravagónky, ktorá tu vyrába vozne priamo v rodisku pani indickej prezidentky, vyrastie nová fabrika opäť pod taktovkou našej slovenskej Tatravagónky,“ priblížila hlava štátu.

V Indii podľa prezidenta pôsobia aj slovenské high‑tech spoločnosti, napríklad v oblasti bezpečnosti letísk alebo meteorologických staníc.

Prezident dodal, že Slovensko posilňuje vzťahy s Indiou tak na politickej, ako aj technickej úrovni. Slovenská diplomacia napríklad kapacitne posilnila konzulárne odbory v Indii, aby dokázali poskytovať víza indickým študentom a pracovníkom, ktorí chcú prísť na Slovensko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko je pripravené umiestniť míny na východnej hranici

Odstúpenie Poľska od Ottawského dohovoru znamená, že v prípade hrozby bude môcť umiestniť protipechotné míny pozdĺž svojej východnej hranice do 48 hodín. Povedal vo štvrtok premiér Donald Tusk.

Keďže väčšina európskych susedov Ruska okrem Nórska sa chystá odstúpiť od zmluvy, ktorá zakazuje výrobu a používanie protipechotných mín, Poľsko ich plánuje nasadiť v rámci projektu „Východný štít“ na zabezpečenie svojich hraníc s Bieloruskom a ruskou enklávou Kaliningrad.

„Sme v procese finalizácie tohto projektu, ktorý je kľúčový pre našu bezpečnosť, pre bezpečnosť nášho územia a hraníc,“ spresnil Tusk na tlačovej konferencii.

V decembri námestník ministra obrany Pawel Zalewski informoval, že Varšava po prvý raz od studenej vojny obnoví výrobu protipechotných mín, aby ich umiestnila na svojej východnej hranici a potenciálne ich vyviezla na Ukrajinu.

Poľsko začalo proces odstúpenia od Ottawského dohovoru v auguste a oficiálne od zmluvy odstúpi po šesťmesačnom období procesu odstúpenia, ktoré sa končí 20. februára 2026.

(reuters, max)

Minúta  |  

Galek žiada prísnejšie EIA pre baterkáreň v Šuranoch

Opozičná SaS vyzvala ministerstvo životného prostredia, aby pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) plánovanej továrne na batérie do elektromobilov v Šuranoch zohľadnilo aj skúsenosti z Maďarska.

Poslanec Národnej rady SR Karol Galek (SaS) upozornil na prípad juhokórejskej spoločnosti Samsung, kde podľa medializovaných informácií nastalo výrazné prekročenie limitov prachových častíc obsahujúcich nikel, mangán a kobalt používaných pri výrobe katód do batérií. Tieto látky sú podľa neho toxické a môžu predstavovať zdravotné riziko.

Galek zároveň poukázal na list slovenského veľvyslanca v Budapešti, ktorý údajne približne pred rokom a pol poslal poslancom, vláde, ministerstvu financií aj Slovenskej informačnej službe. Diplomat v ňom upozorňoval na skúsenosti s juhokórejskými a čínskymi investíciami v Maďarsku, ktoré si podľa Galeka privážajú vlastných subdodávateľov aj pracovníkov zo zahraničia.

„V žiadnom prípade ministerstvo životného prostredia nie je stavebným úradom a stavbu nepovoľuje,“ uviedol rezort v reakcii na vyjadrenia SaS. Rezort deklaroval, že v procese EIA postupuje podľa platných zákonov, ktoré garantujú právo verejnosti vyjadriť sa.

SaS sa obrátila aj na vládu a ministerstvo hospodárstva s otázkou, ako je zabezpečené zapojenie slovenských firiem do výstavby investície v Šuranoch.

Zákonodarca zároveň upozornil na odchod viacerých investorov zo Slovenska vrátane spoločností Bosch, Bukóza, Ecco Slovakia, SES Tlmače, Embraco či Považský cukor.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pellegrini: V Bratislave má vzniknúť moderné AI datacentrum

Na Slovensku by malo v krátkom čase vzniknúť prvé moderné datacentrum umelej inteligencie v Bratislave so spotrebou energie jeden megawatt. Fungovať má na čipoch, ktoré doteraz v Európe neboli použité. V Naí Dillí to uviedol prezident Peter Pellegrini počas samitu o umelej inteligencii.

Podľa prezidenta má Slovensko predpoklady stať sa lídrom v rýchlej implementácii najmodernejších AI technológií v strednej Európe aj v širšom európskom priestore. Umelú inteligenciu môžu využiť v zdravotníctve, riadení štátu či v poľnohospodárstve. Pellegrini zdôraznil, že Slovensko má výhodu vďaka atómovej energii a jej prebytku, ktorý dokáže produkovať.

Vodné a jadrové elektrárne podľa neho dávajú krajine príležitosť stať sa centrom budovania autonómnej digitálnej a výpočtovej infraštruktúry.

„Pretože je dôležité, aby citlivé dáta o svojich občanoch alebo o krajine, ktoré chce štát ochraňovať, neboli uložené v cloudoch na druhom konci sveta, o ktorých ani netušíme, pod akou ochranou sú a kto za to nesie zodpovednosť,“ skonštatoval prezident.

Na Slovensku by podľa neho mohli vzniknúť aj veľké datacentrá medzinárodných hráčov, ktoré by umožnili využívať výpočtovú kapacitu aj používateľom z okolitých krajín. Prezident zároveň uviedol, že umelá inteligencia sa bude ďalej technologicky zlepšovať a jej využitie sa rozšíri do bežného života.

(tasr, max)

Minúta  |  

Orbán zvažuje zastaviť export plynu a elektriny pre Ukrajinu

Maďarsko zvažuje zastavenie vývozu elektriny a plynu na Ukrajinu, ak Kyjev neobnoví dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba. Oznámil to šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána Gergely Gulyás. Toky ropy prerušil 27. januára útok ruského dronu, ktorý podľa Ukrajiny poškodil infraštruktúru.

Maďarsko a Slovensko, ktoré majú v Európskej únii jediné rafinérie využívajúce ruskú ropu cez Družbu, sa snažia zabezpečiť náhradné dodávky. Obe krajiny uvoľnili strategické ropné rezervy a Slovensko schválilo uvoľnenie ropy zo štátnych rezerv v objeme do 250-tisíc ton. V stredu zároveň oznámili zastavenie vývozu nafty na Ukrajinu.

Gulyás spresnil, že Budapešť koordinuje postup so Slovenskom a v prípade neobnovenia dodávok prijme ďalšie protiopatrenia. Slovenský premiér Robert Fico (Smer) hovoril aj o možnosti zastavenia núdzových dodávok elektriny.

Obe krajiny zároveň požiadali Európsku komisiu o výnimku na nákup ruskej ropy po mori napriek sankciám Únie. Dovoz by mohol smerovať cez jadranský ropovod, Chorvátsko však uviedlo, že by nemalo ísť o ruskú ropu.

(reuters, max)

Minúta  |  

SaS varuje pred limitmi náhradnej trasy ropy na Slovensko

Ropovod Adria, ktorý má byť alternatívou k nefungujúcemu ropovodu Družba, môže naraziť na kapacitné obmedzenia v chorvátskom termináli Omišalj. Upozornil na to poslanec SaS Karol Galek.

Aj keď technologická kapacita ropovodu Adria dosahuje 14,3 milióna ton ropy ročne, vyčerpávacia kapacita tankerov v prístave Omišalj je podľa neho 5,6 milióna ton ročne. Slovensko a Maďarsko pritom vlani spolu spotrebovali viac ako deväť miliónov ton ropy.

Galek pripustil, že kapacita by mohla byť technologicky vyššia, no zatiaľ to nikto neodskúšal. Ako ďalšiu možnosť spomenul prístav Terst v Taliansku, odkiaľ by k nám pritiekla ropa cez Viedeň a Česko.

„Terst má síce kapacitu 40 miliónov ton ročne, ale potom už kapacita, ktorá vedie z Česka na Slovensko, je iba 1,5 milióna ton ročne. Toto je úzke hrdlo v Kralupoch. Je tam reverzný tok, ktorý však nebol nikdy odskúšaný. Je tam potrubie, ktoré od minulého roka nie je využívané, pretože Česi už ruskú ropu neodoberajú,“ zdôraznil s tým, že odskúšanie a sprevádzkovanie by nám trvalo dva až tri mesiace.

Slovensko má podľa pravidiel Únie núdzové zásoby ropy na 90 dní, no reálne využiteľné sú podľa Galeka len na 50 až 60 dní pre nižšiu kvalitu a technologickú náročnosť spracovania.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.