Nawrocki sa netají skeptickým postojom k Bruselu – kým časť Poliakov v tom vidí snahu o obhajobu poľských národných záujmov, niektorí sa obávajú, že na pozadí prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny môže byť oslabovanie európskej jednoty nebezpečné.
Nedávno opäť zaznievali kritické hlasy počas prezidentovho veta v súvislosti s rozhodnutím vlády založiť fond na podporu ozbrojených síl z európskych peňazí, teraz sa k témam dňa pridalo aj prezidentovo stretnutie s Orbánom.
Pripomeňme, že v Rusku je Nawrocki od roku 2024 zaradený na zoznam hľadaných osôb, keďže sa podieľal na odstraňovaní pamätníkov Červenej armády v Poľsku. „Rusko je už svojou podstatou imperialistické: nezáleží na tom, či ide o biely teror, červený alebo ten súčasný,“ vyhlásil Nawrocki v roku 2023 v poľskej televízii.
Dve vojny so Slovenskom
Stredoveké príslovie hovorí, že Poliaci a Uhri sú bratia aj v boji so šabľou, aj za stolom pri poháriku. Od roku 1918, keď Uhorsko zaniklo, sa príslovie prenieslo z národov bývalého Uhorska – Slovákov, Maďarov, Nemcov a Ukrajincov – iba na Maďarov.
„Poliaci a Maďari, dvaja dobrí priatelia. Vitajte v Budapešti, pán prezident Nawrocki!“ vyhlásil Orbán v duchu dodnes v Poľsku aj Maďarsku dobre známeho príslovia.
V roku 2007 parlament v Budapešti a následne aj vo Varšave rozhodol, že Dňom poľsko-maďarského priateľstva bude 23. marec. Hoci sa tento deň nespája so žiadnou historickou udalosťou z poľsko-maďarských dejín, ide o deň, keď maďarská kráľovská armáda v roku 1939 zaútočila na deväťdňový Slovenský štát, čím sa začala Malá vojna.
Proti inváznej armáde sa na Slovensku postavilo viac ako 20-tisíc dobrovoľníkov. Napriek najväčšiemu dobrovoľníckemu vystúpeniu Slovákov v zaznamenaných dejinách však časť obsadeného územia zostala až do roku 1945 súčasťou Maďarska. K invázii došlo niekoľko mesiacov po tom, ako časť severného Slovenska v roku 1938 obsadilo Poľsko.
„Spájajú nás stáročia spoločnej histórie a spoloční národní hrdinovia. Maďarsko nám podalo ruku, keď sme sa v roku 1920 bránili proti ruskému boľševizmu, my sme im prejavili solidaritu v roku 1956, keď kremeľský imperializmus drvil ich slobodu,“ vyhlásil Nawrocki pri príležitosti návštevy hlavného mesta Maďarska.
Pripomenul tým pohnuté obdobie maďarských dejín. V marci 1919 došlo v Maďarsku k boľševickému prevratu a bola vyhlásená Maďarská republika rád. Dňa 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, ktorá mobilizovala mužov do boja po boku maďarských boľševikov proti česko-slovenskému vojsku.
Súbežne s tým prebiehala od februára 1919 poľsko-boľševická vojna. „Maďarská Červená armáda obsadila značnú časť Slovenska, na východe prenikla skoro až k poľskej hranici, kde sa mala stretnúť so sovietskou Červenou armádou postupujúcou na západ,“ zhrnul v knihe Dejiny Slovenska z roku 1998 historik Dušan Kováč.
V lete 1919 Maďarská republika rád zanikla a k moci sa postupne predieral budúci regent Maďarska Miklós Horthy. V krajine sa začal takzvaný biely teror, ktorý postihoval predovšetkým stúpencov červeného Maďarska. Krátko po víťazstve kontrarevolúcie ponúkla Budapešť Varšave na obranu pred červenou armádou 30-tisíc jazdcov, avšak Česko-Slovensko ich odmietlo pustiť cez svoje územie.
Maďari však napokon Poľsku pomohli a na vlastné náklady prostredníctvom Rumunska dodali obrancom Varšavy 48 miliónov nábojov do pušiek Mauser, 13 miliónov nábojov Mannlicher, delostrelecké náboje, 30-tisíc pušiek Mauser a mnoho ďalšieho vybavenia, pričom na strane Poľska bojovali stovky maďarských dobrovoľníkov. Aj vďaka tejto pomoci, ktorú spomínal Nawrocki, Poliaci v auguste 1920 s konečnou platnosťou zahnali ruských boľševikov na ústup.
Na pozadí aféry
Predtým, ako Budapešť navštívil Nawrocki, sa v meste konalo stretnutie euroskeptickej frakcie Patrioti pre Európu, ktorej predstavitelia vyjadrili Orbánovi pred aprílovými parlamentnými voľbami svoju podporu.
Nawrocki však rad politikov, ako sú Marine Le Penová z francúzskeho Národného zhromaždenia, taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini alebo podpredseda poľského parlamentu Krzysztof Bosak zo strany Národné hnutie (Ruch Narodowy), nerozšíril a k voľbám sa nevyjadril. Pripomeňme, že súčasťou 86-člennej frakcie sú aj dvaja europoslanci z Poľska za stranu Národné hnutie.
Večer 21. marca denník Washington Post napísal, že maďarský šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó počas prestávok na rokovaniach Európskej únie pravidelne telefonoval svojmu ruskému náprotivku Sergejovi Lavrovovi a informoval ho o priebehu diskusií. Szijjártó kontakt s Lavrovom počas kľúčových stretnutí v Bruseli po prvotnom zapieraní napokon priznal, avšak Orbán už označil možné odpočúvanie svojho ministra za útok na krajinu.
Washington Post tiež tvrdí, že Kremeľ navrhoval maďarským úradom zinscenovať atentát na premiéra Viktora Orbána, aby sa zvýšila jeho popularita pred kľúčovými voľbami, pred ktorými už Moskva Orbánovi vyjadrila oficiálnu podporu.
V mene Trumpovej administratívy ju pravdepodobne Orbánovi vyjadrí v Budapešti začiatkom apríla viceprezident JD Vance.
„Správa o tom, že Orbánovi ľudia informujú Moskvu o rokovaniach Rady EÚ do najmenších podrobností, by nikoho nemala prekvapiť. Mali sme o tom podozrenia už dlho. Aj preto vystupujem len vtedy, keď je to nevyhnutné, a hovorím len toľko, koľko je potrebné,“ reagoval na správu poľský premiér.
Líder maďarskej opozície Péter Magyar v tejto súvislosti hovoril o možnej vlastizrade. Krátko po prvej správe sa objavilo aj spojenie so Slovenskom. Podľa investigatívneho novinára Szabolcsa Panyiho v roku 2020 intervenoval Szijjártó v prospech vtedajšieho slovenského premiéra Petra Pellegriniho pred parlamentnými voľbami.
Maďarský minister zahraničných vecí potvrdil, že pred šiestimi rokmi, pred parlamentnými voľbami v roku 2020 skutočne vtedajšiemu premiérovi Pellegrinimu vybavoval prostredníctvom Sergeja Lavrova prijatie u ruského premiéra Michaila Mišustina. EÚ nateraz vylúčila Maďarsko z citlivých rokovaní s cieľom znížiť riziko úniku informácií do Moskvy.
Maďarské parlamentné voľby priťahujú veľkú pozornosť aj pre vyjadrenia a postoje politických lídrov, vrátane snahy o ovplyvnenie ich výsledku zo strany mimovládnych aktérov. Pripomeňme, že Donald Trump, Andrej Babiš alebo Benjamin Netanjahu cez víkend podporili vo videoodkazoch Viktora Orbána na piatom ročníku budapeštianskej medzinárodnej Konferencie konzervatívnej politickej akcie (CPAC). Trump označil Orbána za „za silného lídra, ktorý bráni hranice, kultúru a suverenitu, a vyzdvihol spoločnú cestu za obnovou Západu“.
