Konečná cena nemocnice patrí medzi najspornejšie body projektu. Oficiálne sa dlhodobo hovorí o sume približne 540 miliónov eur, no podľa nezaradenej poslankyne Bittó Cigánikovej zaznievali počas kontrolných dní na ministerstve aj výrazne vyššie čísla. V relácii V politike na TA3 upozornila, že pri započítaní ďalších položiek sa v minulosti hovorilo o sume blížiacej sa k 800 miliónom eur.
„Mám tu tri rôzne čísla. Až keď budeme poznať konečnú cenu, môžeme hovoriť o tom, či bola nemocnica postavená hospodárne alebo nie,“ argumentovala.
Kaliňák odmieta, že by štát zámerne zatajoval náklady. Podľa neho treba rozlišovať medzi samotnou stavbou nemocnice a jej budúcim vybavením.
V súčasnosti podľa ministra predstavuje základná stavebná časť projektu približne 540 miliónov eur. K tomu treba pripočítať približne 60 miliónov eur za podzemné podlažia, ktoré budú slúžiť nielen pre vojenské potreby, ale aj ako sklady, laboratóriá, technické zázemie či lekárenské priestory.
„Dnes sa bavíme o stavbe za približne 600 miliónov eur,“ uviedol minister. Konečná suma však podľa neho ešte nebude známa, pretože nemocnica musí prejsť ďalšími verejnými obstarávaniami na zdravotnícke prístroje, informačné technológie, nábytok či gastroprevádzku. Dovybavenie vyčíslil na zhruba 100 až 120 miliónov eur, čo jeho oponentka spochybnila.
Minister zároveň tvrdí, že nemocnica sa bude hodnotiť podľa štandardných ukazovateľov používaných v stavebníctve – teda podľa ceny na meter štvorcový či ceny na jedno lôžko.
„Budeme pod trhovými cenami. Predražené by to bolo vtedy, keby sme stavali nad trhom,“ vyhlásil.
Nie je dôležitý počet lôžok, ale výkon
Bittó Cigániková skonštatovala, že porovnávanie na základe metrov štvorcových alebo počtu lôžok môže byť zavádzajúce. Podľa nej je podstatnejšie, akú medicínu bude nemocnica schopná poskytovať a koľko zdravotnej starostlivosti prinesie pacientom za investované peniaze.
Poslankyňa preto poukázala na ukazovateľ Case Mix Index, ktorý hodnotí náročnosť poskytovaných výkonov. „Nie je dôležité, koľko má nemocnica lôžok. Dôležité je, aké výkony dokáže robiť a akú hodnotu za tie peniaze dostane pacient,“ povedala. Ako príklad uviedla nemocnicu Bory, ktorú porovnávala s budúcou nemocnicou v Prešove. Podľa jej argumentácie nie sú rozdiely v náročnosti výkonov také výrazné, aby vysvetľovali niekoľkonásobne vyššie investičné náklady.
Minister obrany odmieta porovnávanie s Borami ako nepresné. Zdôrazňuje, že prešovská nemocnica má plniť úplne inú úlohu. Nepôjde o bežnú regionálnu nemocnicu, ale o koncové zdravotnícke zariadenie pre celý Prešovský kraj. „Bude riešiť najťažšie prípady, ktoré komerčné nemocnice často nerobia, pretože ekonomicky nevychádzajú,“ podotkol.
Podľa neho má mať nemocnica približne 1 300 lôžok a rozlohu takmer 200-tisíc štvorcových metrov zdravotníckych priestorov. Bory sú podľa jeho slov niekoľkonásobne menším zariadením.
Osobitne zdôraznil i plánovaný urgentný príjem. „Navrhujeme ho tak, aby zvládol približne 600 pacientov denne,“ vyčíslil minister. Práve rozsah urgentu, diagnostických pracovísk a špecializovaných oddelení podľa neho vysvetľuje časť vyšších nákladov.
Štát verzus súkromníci
Debata sa postupne zmenila aj na širší spor o fungovanie štátneho a súkromného zdravotníctva. Kaliňák pripomenul, že štátne nemocnice musia poskytovať starostlivosť všetkým pacientom bez rozdielu, vrátane komplikovaných a finančne náročných prípadov. Podľa neho súkromné nemocnice prirodzene preferujú výkony, ktoré sú ekonomicky výhodnejšie.
Poslankyňa zhodnotila, že súkromný sektor dokáže často hospodáriť efektívnejšie a za rovnaké peniaze postaviť viac zdravotníckej infraštruktúry.
Otvorenou otázkou tiež zostáva, či sa podarí dodržať harmonogram výstavby, vyčerpať všetky prostriedky z Plánu obnovy a zároveň udržať náklady na úrovni, ktorú dnes deklaruje ministerstvo obrany. Kaliňák potvrdil, že po prerušení prác pre nekvalitné betónové nosné stĺpy už práce pokračujú, naplno sa rozbehnú budúci týždeň.
Odvolávania strácajú vážnosť
Diskutéri sa venovali aj domácim témam. Sériu opozičných pokusov o odvolávanie členov vlády považuje Kaliňák za politické divadlo. Prekvapujúco však časť kritiky zaznela aj z opozičných lavíc. Cigániková pripustila, že časté odvolávania strácajú vážnosť a odvádzajú pozornosť od skutočných problémov krajiny.
Minister obrany odmietol, že by existovali dôvody na jeho odvolanie alebo na odvolávanie ďalších členov kabinetu. Podľa neho sa opozícia snaží prekryť vlastné kauzy a vytvárať politické témy tam, kde neexistujú.
Pripomenul, že opozícia chcela odvolávať jeho aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), no mimoriadne schôdze sa nepodarilo otvoriť. V najbližších týždňoch sa pritom očakávajú ďalšie návrhy, tentoraz na odvolanie ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (obaja Smer) či ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas).
Najväčší rozpor medzi oboma politikmi vznikol pri otázke podpredsedu parlamentu Gašpara. Cigániková uviedla, že práve jeho prípad považuje za legitímny predmet parlamentnej diskusie. Zdôraznila, že rešpektuje prezumpciu neviny a nechce hodnotiť jeho vinu alebo nevinu, no upozornila na existenciu obžaloby v kauze Očistec.
„Obžaloba nevznikne len tak. Už samotný fakt, že existuje, vytvára otázku, či je vhodné, aby reprezentoval parlament vo vysokej funkcii,“ povedala s dôvetkom, že sa parlamentné rokovania často menia na osobné spory okolo Gašparových súdnych prípadov, čo brzdí normálnu legislatívnu prácu.
Navrhla preto, že by bolo politicky zrelšie, keby sa do ukončenia procesu funkcie vzdal. „Nech sa proces skončí a ak nebude odsúdený, môže sa pokojne vrátiť,“ skonštatovala.
Minister obrany takýto pohľad odmietol. Pripomenul, že Gašpar kandidoval vo voľbách v čase, keď boli jeho právne problémy verejne známe. Napriek tomu získal viac než 130-tisíc preferenčných hlasov a stal sa jedným z najúspešnejších kandidátov Smeru. „Ľudia vedeli celý jeho príbeh a napriek tomu mu dali dôveru,“ argumentoval minister.
Obžalobu označil za výsledok zneužívania trestného práva počas vlád rokov 2020 až 2023 a tvrdí, že prípad sa postupne rozpadáva.
Spor o Ukrajinu a peniaze z Bruselu
V závere diskusie sa politici dotkli aj kompenzácií za vojenskú techniku, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine po ruskej invázii.
Kaliňák tvrdí, že predchádzajúca vláda vytvárala dojem, že Slovensko dostane späť významnú časť hodnoty darovanej techniky prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Realita je podľa neho odlišná.
Slovensko podľa ministra odovzdalo techniku v hodnote približne 661 miliónov eur a pôvodne sa počítalo s refundáciou vo výške desiatok percent. Doteraz však štát získal len približne 92 miliónov eur a ďalšie peniaze sú podľa neho neisté.
„Momentálne to vyzerá tak, že Slovensko už nedostane prakticky nič navyše,“ povedal Kaliňák s odvolaním sa na sobotňajšiu informáciu, ktorú dostal.
Bittó Cigániková pripomenula, že pomoc Ukrajine bola po vypuknutí vojny nevyhnutná a Slovensko neposielalo len modernú techniku, ale aj vybavenie, ktoré už armáda vo veľkej miere nevyužívala.