Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pamätník pri europarlamente má pripomenúť obete totality

Pri Európskom parlamente by mohol vzniknúť nový pamätník venovaný miliónom obetí komunistických, nacistických a ďalších fašistických režimov 20. storočia.

Projekt s názvom An Echo in Time počíta s vystavením stoviek listov obetí totality vyrytých do veľkých dlažobných dosiek.

Inštalácia má stáť na Esplanade Solidarność pri sídle Európskeho parlamentu. Iniciatívu vedie Litva, ktorá chce počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roka 2027 posunúť tému historickej pamäti medzi priority Únie.

Pamätník by obsahoval približne 500 listov vybraných medzinárodným panelom historikov z desaťtisícov dokumentov. Sú medzi nimi korešpondencia obetí holokaustu, väzňov sovietskych gulagov či ďalších prenasledovaných osôb.

Finančnú podporu už prisľúbili Litva, Albánsko, Chorvátsko, Česko, Lotyšsko a Estónsko. Na prípravných rokovaniach sa zúčastnili aj Poľsko, Ukrajina a Kanada. Organizátori odhadujú náklady na približne štyri milióny eur, pričom zatiaľ majú prisľúbených asi 200-tisíc eur.

Za iniciatívou stojí Platforma európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe.

(euractiv, bak)

Minúta  |  

Prebytok solárnej elektriny v Poľsku zrazil ceny pod nulu

Poľský prevádzkovateľ prenosovej sústavy PSE musel počas víkendu opakovane obmedzovať výrobu elektriny z fotovoltických zdrojov pre nadbytok energie v sieti. V niektorých hodinách odstavili solárne elektrárne s výkonom viac ako dva gigawatty a ceny elektriny klesli do záporných hodnôt.

K najväčším obmedzeniam došlo 4. júna, keď PSE dočasne vyradila z prevádzky fotovoltické zdroje s výkonom viac ako 2,4 GW. Ďalšie zásahy nasledovali aj počas víkendu.

Dôvodom bol prebytok elektriny z obnoviteľných zdrojov oproti aktuálnemu dopytu, ktorý býva počas slnečných víkendových dní nižší. Pred samotným obmedzením výroby sa prevádzkovateľ snaží zachovať stabilitu sústavy znižovaním výkonu konvenčných elektrární a exportom elektriny do zahraničia.

Nadprodukcia sa prejavila aj na trhu. Ceny elektriny na krátkodobom trhu v niektorých intervaloch klesli pod nulu, pričom 6. júna dosiahli približne mínus 100 zlotých (23,6 eura) za megawatthodinu.

Podľa think-tanku Forum Energii bolo od začiatku roka pre nútené obmedzenia nevyužitých približne 0,9 terawatthodiny elektriny z obnoviteľných zdrojov. Za celý rok 2025 to bolo takmer 1,4 terawatthodiny.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fiabáne sa bude uchádzať o tretí mandát primátora Žiliny

Súčasný primátor Žiliny Peter Fiabáne oznámil, že bude v jesenných komunálnych voľbách opäť kandidovať na post primátora. Do volieb pôjde ako nezávislý kandidát s podporou strán PS, SaS, KDH a Demokrati.

Fiabáne vedie mesto od roku 2018. Uviedol, že ide o jeho tretiu a zároveň poslednú kandidatúru. V prípade zvolenia chce v nasledujúcom období zrýchliť riešenie kľúčových tém pre mesto.

Opierať sa plánuje o tím kandidátov na poslancov zo štvorkoalície pravicových strán. Podľa neho by takéto spojenectvo mohlo zabezpečiť jednotnejšie mestské zastupiteľstvo a silnejšiu podporu mestských projektov.

Medzi hlavné priority zaradil dostupné bývanie, dopravu a parkovanie, zeleň, čistotu, kvalitný verejný priestor a bezpečnosť v uliciach.

Fiabáne je zatiaľ štvrtým známym kandidátom na post primátora. Kandidatúru už oznámili aj mestský a krajský poslanec Peter Cibulka, lekár a krajský poslanec Rastislav Johanes a podnikateľ Miroslav Sokol.

Spojené komunálne a krajské voľby sa majú konať 24. októbra.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pápež v Španielsku kritizoval vojenské využitie AI

Pápež Lev XIV. v prejave pred španielskym parlamentom varoval, že svet sa nachádza v hlbokej duchovnej a kultúrnej kríze, ktorá sa prejavuje násilím, polarizáciou a rastúcou nedôverou. Išlo o jedno z jeho najvýraznejších politických vystúpení, počas ktorého opätovne odmietol zvyšovanie vojenských výdavkov v Európe a vyzval na ukončenie vojen.

„Zbrane môžu nanútiť dočasné ticho, ale nikdy nemôžu vybudovať skutočný a trvalý mier,“ povedal pápež len niekoľko hodín po obnovení vzájomných útokov medzi Izraelom a Iránom.

V historicky prvom pápežskom prejave v španielskom zákonodarnom zbore sa venoval aj migrácii. Podľa neho nedostatočná pomoc migrantom spochybňuje etické základy medzinárodného poriadku. Krajiny by sa podľa neho nemali sústrediť iba na riadenie migračných tokov, ale aj na riešenie príčin, ktoré ľudí nútia opúšťať domovy, vrátane vojen, chudoby či klimatických zmien.

Lev XIV. zároveň vyzval na prísny etický dohľad nad využívaním umelej inteligencie vo vojenstve. Za znepokojujúci označil aj rast európskych výdavkov na obranu. V prejave obhajoval náboženskú slobodu a zachovanie spovedného tajomstva ako „posvätného priestoru vnútornej slobody“.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bratislava má nové pravidelné letecké spojenie na Mykonos

Z letiska M. R. Štefánika v Bratislave je možné lietať aj na grécky ostrov Mykonos. Pravidelnú linku začína 8. júna prevádzkovať nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air, zabezpečovať ju bude dvakrát týždenne, v pondelok a piatok, s odletmi večer, a to do 23. októbra.

Letisku tak pribúda 19. úplne nová letecká linka v tomto roku a celkovo 32. linka dopravcu Wizz Air s priamym odletom z Bratislavy, informovala hovorkyňa letiskovej spoločnosti Veronika Demovičová.

„Mykonos patrí medzi najvyhľadávanejšie letné destinácie v Stredomorí,“ uviedla manažérka komunikácie Wizz Air Vera Jardanová. „Spustenie tejto linky je súčasťou nášho dlhodobého záväzku rozširovať našu sieť spojení a vytvárať pre našich zákazníkov ďalšie atraktívne možnosti cestovania,“ dodala.

Let z Bratislavy na Mykonos podľa letiska trvá približne 2,5 hodiny. Je to jeden z najznámejších gréckych ostrovov v Egejskom mori, ležiaci v súostroví Kyklady. Je známy bielymi domčekmi s modrými detailmi, úzkymi uličkami, veternými mlynmi, plážami a tyrkysovým morom.

„V priebehu troch týždňov tak pribudli z Bratislavy už tri nové letecké linky – v závere mája to boli nové spojenia do Podgorice v Čiernej Hore, do Tel Avivu v Izraeli a od pondelka pravidelné lety na Mykonos,“ pripomenula Demovičová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Teherán viní Washington z narúšania prímeria na Blízkom východe

Irán obvinil Spojené štáty z priamej zodpovednosti za nedávne porušenia prímeria na Blízkom východe. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí vyhlásil, že vojenské kroky Izraela nemožno oddeľovať od politiky Washingtonu.

„Nikto neverí, že izraelský režim by podnikol akékoľvek kroky bez koordinácie so Spojenými štátmi,“ povedal Bagháí. Podľa neho budú USA niesť zodpovednosť aj za dôsledky ďalšej eskalácie.

Teherán považuje nedeľňajšie izraelské útoky na južné predmestia Bejrútu za porušenie americko-iránskeho prímeria. Izrael tvrdí, že zasiahol infraštruktúru hnutia Hizballáh po raketových útokoch na sever krajiny. Podľa libanonskej štátnej agentúry zasiahli útoky dva byty v dvoch budovách a zahynuli pri nich dvaja ľudia.

Irán následne odpovedal raketovými útokmi na Izrael. Bagháí zároveň uviedol, že nové boje ešte viac skomplikujú diplomatické úsilie o ukončenie konfliktu a prehĺbia nedôveru Teheránu voči Spojeným štátom.

(guardian, reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.