Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin a Zelenskyj sú otvorení riešeniu vojnu, avizuje prezident USA

Po dosiahnutí dohody s Iránom americký prezident Donald Trump vyhlásil, že teraz zameria svoju pozornosť na snahu o zabezpečenie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň sa chce pokúsiť o ukončenie bojov v Libanone.

V nedeľu mal podľa vlastných slov „veľmi dobrý rozhovor“ s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom.

„Myslím si, že by sme v tejto veci mohli niečo dosiahnuť. Naozaj si to myslím. Myslím si, že obaja sú tomu otvorení,“ skonštatoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Microsoft čelí žalobe po miliardovom prepade hodnoty akcií

Spoločnosť Microsoft čelí hromadnej žalobe akcionárov, ktorí ju obviňujú z toho, že nezverejnila spomaľovanie rastu cloudovej platformy Azure a podcenila rozsah investícií potrebných na rozvoj umelej inteligencie. Podľa žaloby tým mala zavádzať investorov a umelo nadhodnocovať cenu svojich akcií.

Žalobu podal dôchodkový fond z amerického štátu Michigan na federálnom súde v Seattli. Nasledovala po tom, čo akcie Microsoftu 29. januára klesli o 10 percent po zverejnení štvrťročných výsledkov. Trhová hodnota spoločnosti sa vtedy znížila približne o 357 miliárd dolárov.

Microsoft za druhý fiškálny štvrťrok vykázal 39-percentný rast tržieb divízie Azure a ďalších cloudových služieb. Aj keď výsledok zodpovedal očakávaniam analytikov, znamenal spomalenie oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Firma zároveň oznámila kapitálové výdavky vo výške 37,5 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 66 percent, čím prekonala odhady trhu.

Spoločnosť podľa žaloby vysvetľovala slabší rast Azure a vyššie výdavky obmedzeniami kapacít spôsobenými presunom zdrojov do vývoja umelej inteligencie a četbota Copilot. Microsoft patrí medzi najväčších investorov do spoločnosti OpenAI.

Medzi žalovanými sú generálny riaditeľ Satya Nadella, finančná riaditeľka Amy Hoodová a ďalší predstavitelia firmy. Žaloba sa týka obdobia od mája 2025 do januára 2026.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlas nevylúčil samostatný návrh k referendu

Koaličná strana Hlas pripúšťa, že by na septembrovej schôdzi parlamentu mohla predložiť samostatný návrh na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR referendom.

Urobiť by tak chcela v prípade, ak by sa jej túto zmenu nepodarilo presadiť cez pozmeňujúci návrh k vlastnej úprave o predĺžení volebného obdobia v samosprávach.

„Opozičníci by to podporili aj teraz. Problém je, že dostali príkaz, že tento návrh podporený nemá byť. Teraz majú zámienku v tom, že je tam aj päťročné volebné obdobie, a teda prešlo by to aj s tým, ale keby neboli individuálne pokyny pre každého poslanca, tak si myslím, že deväť z 10 opozičných poslancov by tento návrh určite podporilo. A preto, keď to neprejde teraz, dáme im šancu sa vyjadriť čisto k referendovej otázke na najbližšej schôdzi NR SR,“ uviedol Richard Raši (Hlas).

Raši zároveň apeloval na podporu zakotvenia referenda o predčasných voľbách do ústavy. Pripomenul, že Hlas to chce presadiť pozmeňujúcim návrhom k novele ústavy, ktorou sa má predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov.

Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh predložili v pondelok v pléne. „Sme presvedčení, že ľudia majú právo moc politikom dávať a majú právo im ju aj odobrať,“ okomentoval. Kritizoval opozíciu, že odmieta podporu návrhu, no neuvádza relevantné dôvody. Pýta sa, prečo zaň opozičné strany nechcú zahlasovať, ak tvrdia, že sú demokratické.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Orbán už premiérom byť nemôže, odobril to maďarský parlament

Maďarské Národné zhromaždenie schválilo podľa portálu 24.hu ústavnú novelu, podľa ktorej sa premiérom nemôže stať osoba, ktorá túto funkciu vykonávala osem rokov. Opatrenie znamená, že expremiér Viktor Orbán sa už nemôže opätovne uchádzať o post predsedu vlády.

Keďže návrh mení ústavu, na jeho prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina poslancov. Parlament novelu schválil pomerom hlasov 135 za a 50 proti, pričom šiesti poslanci sa zdržali hlasovania.

Orbán na sociálnej sieti napísal: „Schválili lex Orbán. To bolo to najdôležitejšie. Ak ma budete potrebovať, budem tu.“

V pondelok vyhlásil, že strana Tisza sa stala smiešnou, keď v parlamente presadila novelu ústavy, v zmysle ktorej už nebude môcť byť predsedom vlády. Hovoril o tom v rozhovore pre server index.hu.

Súčasťou schválenej novely sú aj ďalšie zmeny. Štát bude môcť prevziať späť zakladateľský majetok a zakladateľské práva nadácií spravujúcich majetok vo verejnom záujme, ktoré vykonávajú verejné úlohy. Následne bude možné tieto verejné nadácie zrušiť. Novela zároveň počíta so zrušením Úradu na ochranu zvrchovanosti.

(max)

Minúta  |  

Česko zrušilo koncesionárske poplatky pre verejnoprávne médiá

Vláda Andreja Babiša schválila novelu, ktorá mení financovanie verejnoprávnych médií. Česká televízia a Český rozhlas by mali namiesto koncesionárskych poplatkov dostávať financie priamo zo štátneho rozpočtu. Oznámil to minister kultúry Oto Klempíř po rokovaní kabinetu.

Podľa návrhu získajú Česká televízia a Český rozhlas spolu približne 322,7 milióna eur. Príspevky budú valorizovať v prípade, ak súhrnná inflácia presiahne 10 percent.

V porovnaní s minulým rokom by Česká televízia prišla podľa portálu Novinky.cz približne o 41 miliónov eur, rozhlas o približne 14 miliónov eur. Klempíř však tvrdí, že okrem spôsobu financovania sa fungovanie oboch médií meniť nebude. Od vedenia televízie a rozhlasu očakáva, že zabezpečia ich chod aj s nižšími rozpočtami.

Premiér Babiš poznamenal, že zákon by mohol začať platiť od januára budúceho roka. Podľa ministra kultúry sa financovanie verejnoprávnych médií vráti na úroveň rokov 2008 až 2024, teda pred zvýšením koncesionárskych poplatkov.

Proti zámeru vlády protestovali pred sídlom kabinetu študenti a zástupcovia viacerých škôl. Organizátori uviedli, že cieľom protestu bolo upozorniť na obavy zo zásahu do nezávislosti verejnoprávnych médií.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a Irán podpísali memorandum, doprava v Hormuze rastie

Memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom podpísali prezident Donald Trump, viceprezident USA JD Vance a predseda iránskeho parlamentu Mohammad ​Bágher Qalibaf. Potvrdil to v pondelok vysoký predstaviteľ USA s tým, že sa v piatok uskutoční aj slávnostný podpis dohody.

Washington a Teherán zároveň oznámili, že sa dohodli na základných podmienkach ukončenia konfliktu. Súčasťou dohody je aj postupné obnovenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najdôležitejšie svetové námorné trasy na prepravu energií.

Podľa amerického predstaviteľa už teraz dochádza k nárastu dopravy v prielive a tento trend by mal pokračovať. Návrat k bežnej prevádzke však neočakáva skôr ako o dva týždne. Budúci vývoj dohody môže podľa dostupných informácií závisieť aj od ukončenia nepriateľských akcií v Libanone. Rokovania o iránskom jadrovom programe zatiaľ odložili na neskoršie obdobie.

Nemecký kancelár Friedrich Merz predtým v ten istý deň vyhlásil, že mierová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom by mohla stabilizovať globálnu ekonomiku, a dodal, že dohoda musí platiť aj pre Libanon.

Merz pred stretnutím skupiny G7, ktoré tento týždeň organizuje Francúzsko, tiež povedal, že sa otvorilo diplomatické okienko na riešenie vojny na Ukrajine a že o tom chce diskutovať s americkým prezidentom Trumpom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.