Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podpora Donalda Trumpa mierne rastie, Američanov trápia ceny

Podpora amerického prezidenta Donalda Trumpa sa podľa prieskumu Reuters/Ipsos mierne zvýšila na 36 percent, hoci zostáva blízko najnižších hodnôt jeho politickej kariéry. Zdá sa, že časť voličov ocenila pokles cien pohonných látok a mierne zlepšenie pohľadu na životné náklady, ktoré patria medzi kľúčové témy jeho administratívy.

Približne štvrtina Američanov dnes schvaľuje Trumpov prístup k cenám a inflácii, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcim týždňom. Prezident však stále zápasí s dôsledkami pretrvávajúcej inflácie, keďže najnovšie ekonomické údaje neukázali výraznejšie zlepšenie. Zároveň však rastie tlak na republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Prieskum naznačil, že demokrati majú medzi registrovanými voličmi mierny náskok a medzi nezávislými voličmi vedú ešte výraznejšie. Hoci Trump získal malý impulz v hodnoteniach verejnosti, jeho politická pozícia zostáva podľa dostupných údajov pomerne krehká.

(reuters)

Minúta  |  

Produkty z osád vraj núkajú ako izraelské, no s colnými výhodami

Vyšetrovanie organizácie Global Echo podľa Guardianu ukázalo, že izraelskí exportéri pravidelne nesprávne označujú poľnohospodárske produkty pochádzajúce z osád na okupovaných palestínskych územiach a na Golanských výšinách ako výrobky z Izraela. Podľa organizácie im to umožňuje využívať colné výhody pri vývoze do Európskej únie a Spojeného kráľovstva.

Nezisková organizácia analyzovala počas ôsmich rokov viac ako 30-tisíc vývozných dokumentov týkajúcich sa tisícok zásielok. Zistila, že približne každá šiesta skúmaná zásielka obsahovala produkty z osád, pričom najmenej 42 percent z nich bolo označených ako produkty vypestované v Izraeli.

Podľa správy ide o opakujúci sa jav, ktorý umožňuje nižšie dovozné clá. Výsledkom sú podľa autorov vyššia konkurencieschopnosť ovocia a zeleniny z osád na európskom trhu a zároveň nižšie príjmy z ciel.

Global Echo neopomenulo, že vývozcovia využívajú viacero postupov vrátane uvádzania izraelských adries, používania fiktívnych adries alebo miešania tovaru z osád s produkciou z Izraela. Organizácia zároveň poznamenala, že európske colné orgány v niektorých prípadoch akceptovali certifikáty vydané izraelskými úradmi aj pre produkty z okupovaných území.

Európska únia je najväčším obchodným partnerom Izraela. Produkty z osád sa však podľa platných obchodných pravidiel nemajú vzťahovať na colné zvýhodnenia poskytované izraelskému exportu.

(max)

Minúta  |  

Konzervatívny portál varovali pre nedostatok názorovej plurality

Spravodajskému kanálu CNews nariadil francúzsky mediálny regulátor Arcom dodržiavať pravidlá plurality a rozmanitosti názorov. Rozhodnutie prichádza po preverovaní vysielania a znamená, že stanica sa môže priblížiť k disciplinárnemu konaniu.

CNews, ktorý vlastní miliardár Vincent Bolloré, býva často prirovnávaný k americkej Fox News. Kritici mu vyčítajú silné zameranie na témy migrácie a bezpečnosti a šírenie naratívov blízkych pravici.

Regulátor začal preverovanie na základe sťažnosti organizácie Reportéri bez hraníc. Podľa šéfa Arcomu Martina Ajdariho analýza vysielania z marca 2025 ukázala „štrukturálne nevyvážený“ obsah, ktorý poskytoval len obmedzený priestor odlišným názorom.

Ajdari zdôraznil, že úlohou regulátora nie je kontrolovať názory, ale zabezpečiť, aby médiá divákom ponúkali rozmanité pohľady na diskutované témy. Francúzska legislatíva vyžaduje od televíznych a rozhlasových staníc poskytovať nezávislé, pluralitné a vyvážené spravodajstvo. Vysielatelia zároveň musia sledovať zastúpenie politických strán vo vysielaní.

Arcom minulý týždeň upozornil aj verejnoprávny rozhlas Radio France, ktorý nedostatočne zastupoval pravicové Národné združenie. Regulátor môže udeľovať pokuty a v krajnom prípade odobrať vysielaciu licenciu.

Prípad prichádza necelý rok pred francúzskymi prezidentskými voľbami, v ktorých majú podľa prieskumov silnú pozíciu kandidáti pravice.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko je pri financovaní v dobrej pozícii, tvrdí analytik

Za prvý polrok má Slovensko zabezpečených približne 65 percent predpokladaného objemu financovania na tento rok, čo krajinu podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša stavia do relatívne priaznivej pozície.

V pondelkovej pravidelnej aukcii štátnych dlhopisov predalo Slovensko cenné papiere v objeme 649 miliónov eur. Celkový dopyt investorov bol 1,7-násobne vyšší ako predaný objem. Priemerné výnosy do splatnosti sa pohybovali od 3,85 percenta pri dlhopisoch splatných v roku 2029 až po 4,26 percenta pri emisiách so splatnosťou v roku 2047.

Podľa Kočiša sa výnosy držia na podobných úrovniach ako v predchádzajúcich aukciách. Odrážajú vyššie inflačné riziká, prísnejšiu menovú politiku Európskej centrálnej banky a zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov.

Analytik upozornil, že finančné trhy v súčasnosti prehodnocujú ďalší vývoj menovej politiky a časť investorov stále počíta s ďalším zvýšením úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou.

Riziková prirážka 10-ročných slovenských dlhopisov voči nemeckým sa naďalej pohybuje okolo 70 bázických bodov. Kočiš zároveň pripomenul, že Slovensku pomáha členstvo v eurozóne, ktoré znižuje menové riziko a podporuje dôveru investorov. Pozitívny vplyv na dopyt po slovenských dlhopisoch by podľa neho mohlo mať aj nedávne zaradenie krajiny do indexu FTSE World Government Bond Index.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin a Zelenskyj sú otvorení riešeniu vojnu, avizuje prezident USA

Po dosiahnutí dohody s Iránom americký prezident Donald Trump vyhlásil, že teraz zameria svoju pozornosť na snahu o zabezpečenie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň sa chce pokúsiť o ukončenie bojov v Libanone.

V nedeľu mal podľa vlastných slov „veľmi dobrý rozhovor“ s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom.

„Myslím si, že by sme v tejto veci mohli niečo dosiahnuť. Naozaj si to myslím. Myslím si, že obaja sú tomu otvorení,“ skonštatoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Microsoft čelí žalobe po miliardovom prepade hodnoty akcií

Spoločnosť Microsoft čelí hromadnej žalobe akcionárov, ktorí ju obviňujú z toho, že nezverejnila spomaľovanie rastu cloudovej platformy Azure a podcenila rozsah investícií potrebných na rozvoj umelej inteligencie. Podľa žaloby tým mala zavádzať investorov a umelo nadhodnocovať cenu svojich akcií.

Žalobu podal dôchodkový fond z amerického štátu Michigan na federálnom súde v Seattli. Nasledovala po tom, čo akcie Microsoftu 29. januára klesli o 10 percent po zverejnení štvrťročných výsledkov. Trhová hodnota spoločnosti sa vtedy znížila približne o 357 miliárd dolárov.

Microsoft za druhý fiškálny štvrťrok vykázal 39-percentný rast tržieb divízie Azure a ďalších cloudových služieb. Aj keď výsledok zodpovedal očakávaniam analytikov, znamenal spomalenie oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Firma zároveň oznámila kapitálové výdavky vo výške 37,5 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 66 percent, čím prekonala odhady trhu.

Spoločnosť podľa žaloby vysvetľovala slabší rast Azure a vyššie výdavky obmedzeniami kapacít spôsobenými presunom zdrojov do vývoja umelej inteligencie a četbota Copilot. Microsoft patrí medzi najväčších investorov do spoločnosti OpenAI.

Medzi žalovanými sú generálny riaditeľ Satya Nadella, finančná riaditeľka Amy Hoodová a ďalší predstavitelia firmy. Žaloba sa týka obdobia od mája 2025 do januára 2026.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.