Zamestnanec starajúci sa o dieťa do 15 rokov môže čerpať ešte ďalších sedem dní na jeho sprevádzanie. V praxi tak môže získať až 21 dní pracovného voľna s plnou náhradou mzdy.
Špecifická je situácia, keď ide o pravidelných darcov krvi. Tí totiž majú nárok na pracovné voľno počas odberu, cesty aj následného zotavenia, ak ho určí lekár. Pri maximálnom počte odporúčaných odberov môže jednotlivec získať až 16 dní plateného voľna ročne.
Ak teda zamestnanec využije všetky zákonné možnosti na návštevy lekára, sprevádzanie rodiny a zároveň pravidelne daruje krv, môže sa dostať až na 37 pracovných dní voľna s náhradou mzdy. To predstavuje takmer dva mesiace pracovného času.
Nároky majú aj otcovia, študenti či pozostalí
Prekážky v práci sa pritom ani zďaleka nekončia pri návštevách lekára. Zákonník práce pamätá aj na viaceré životné situácie, ktoré sa počas života dotknú väčšiny zamestnancov.
Významné postavenie získali v posledných rokoch najmä otcovia. Okrem pracovného voľna potrebného na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť môžu využiť aj otcovskú dovolenku. Tá trvá 14 kalendárnych dní a otec si ju môže uplatniť počas prvých šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Dávku počas tohto obdobia vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 75 percent denného vymeriavacieho základu.
Nárok na pracovné voľno vzniká aj pri úmrtí blízkeho človeka. Pri úmrtí manžela, manželky alebo dieťaťa musí zamestnávateľ poskytnúť dva dni voľna a ďalší deň na účasť na pohrebe. Pri rodičoch alebo súrodencoch patrí jeden deň na pohreb a ďalší deň v prípade, že zamestnanec zabezpečuje pohrebné záležitosti.
Menej známe sú nároky súvisiace so vzdelávaním. Zamestnanci, ktorí si so súhlasom zamestnávateľa zvyšujú kvalifikáciu, môžu získať desiatky dní pracovného voľna. Na prípravu a vykonanie každej skúšky patria dva dni, na záverečnú alebo maturitnú skúšku päť dní.
Najväčší rozsah voľna však získavajú vysokoškoláci študujúci popri práci – na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky môžu čerpať až 40 dní a ďalších desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej či dizertačnej práce.
„Náhrada mzdy v tomto prípade nie je povinná. Zamestnávateľ môže, ale nemusí takéto pracovné voľno s náhradou mzdy poskytnúť,“ upozorňuje Martina Švaňová, odborníčka na mzdy poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Práve tieto menej známe nároky ukazujú, že systém prekážok v práci nie je postavený iba na návštevách lekára. Čísla znejú na prvý pohľad veľkoryso, no zamestnávatelia ich väčšinou nespochybňujú. Riešia skôr otázku, ako zabezpečiť fungovanie prevádzky počas neprítomnosti pracovníkov.
Kde vznikajú najväčšie problémy
Najvýraznejšie sa absencie prejavujú vo výrobe, v logistike alebo službách. Kým v kancelárii možno návštevu lekára vyriešiť home officom alebo presunutím úloh, pri výrobnej linke podobná flexibilita často neexistuje.
Práve preto sa najčastejšie spory netýkajú nároku na voľno, ale jeho rozsahu. „V potvrdení vie lekár definovať celkový čas voľna potrebného na absolvovanie ošetrenia či vyšetrenia. Okrem času stráveného v čakárni sa započítava aj čas potrebný na cestu z bydliska zamestnanca k lekárovi a späť vrátane prípadných komplikácií,“ vysvetľuje Švaňová.
Práve potvrdenia od lekárov patria medzi najčastejšie zdroje konfliktov. Niektorí zamestnávatelia odmietajú uznať celodenné vyšetrenie alebo od zamestnancov vyžadujú viacero potvrdení od rôznych lekárov.
„Ak však zdravotnícke zariadenie potvrdí priepustku a uvedie čas trvania prekážky v práci – čiže nielen samotného vyšetrenia, ale aj vrátane cesty či povinného odpočinku –, zamestnávateľ nemá právo toto potvrdenie rozporovať či napadnúť,“ upozorňuje mzdová expertka s tým, že sa dá obrátiť na inšpektorát práce.
V moderných firmách sa péčka stávajú formalitou
Úplne iná situácia je v IT sektore, vo financiách alebo v profesionálnych službách. Mnohé spoločnosti dnes fungujú na flexibilnom pracovnom čase a práci na diaľku.
Zamestnanec si lekára vybaví počas dňa, chýbajúce hodiny si odpracuje neskôr alebo pracuje z domu. Viaceré firmy navyše poskytujú sick days, wellbeing days či ďalšie voľno nad rámec zákona.
Tradičné „paragrafy“ sa tak v týchto odvetviach postupne menia skôr na administratívnu formalitu než významný zamestnanecký benefit. Aj preto sa diskusia medzi zamestnávateľmi väčšinou nesústreďuje na rušenie nárokov, ale na organizáciu práce a nastavenie interných pravidiel.
Odbory upozorňujú na opačný problém
Zatiaľ čo firmy hovoria najmä o plánovaní práce, odbory dlhodobo upozorňujú na prípady, keď sa zamestnávatelia snažia zamestnancov presvedčiť, aby si namiesto zákonného pracovného voľna čerpali dovolenku.
Podľa odborníkov je takýto postup neprípustný. „Ak ide o zákonnú prekážku, dovolenku nemôžu zamestnancovi prikázať,“ vysvetľuje Švaňová. Práve preto odporúča, aby firmy mali vo vnútorných predpisoch presne definované pravidlá oznamovania a preukazovania prekážok v práci.
„Popri povinných dôvodoch, ktoré definuje Zákonník práce, by mal zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve presne definovať, za aké prekážky v práci poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy nad rámec zákona,“ odporúča.
Západ diskutuje o nových benefitoch
Slovenská diskusia o péčkach pôsobí v porovnaní so západnou Európou čoraz konzervatívnejšie. Kým doma sa stále rieši sedem dní na lekára alebo rozsah sprievodu rodinného príslušníka, v mnohých krajinách sa debata presúva k platenému voľnu na duševné zdravie, starostlivosť o starnúcich rodičov či ďalším formám podpory zamestnancov.
Aj preto dnes prekážky v práci nepredstavujú kontroverzný benefit, ale skôr základný štandard pracovného života.
Otázkou do budúcnosti zrejme nebude, či ich zachovať. Oveľa pravdepodobnejšie bude hľadanie odpovede na to, či súčasný systém ešte zodpovedá meniacemu sa svetu práce a rodinného života a či zamestnanci v budúcnosti nebudú potrebovať viac voľna na riešenie problémov, ktoré Zákonník práce pred desaťročiami vôbec nepoznal.
