Preskočiť na obsah
  |  

Matovič navrhuje hypotekárne prázdniny pre rodiny s deťmi

Hnutie Slovensko chce zaviesť zákonný nárok na hypotekárne prázdniny pre rodiny s malými deťmi. Návrh je súčasťou ankety Prevrat 2027, z ktorej má vzniknúť budúci volebný program hnutia.

Igor Matovič uviedol, že opatrenie reaguje na zhoršenú finančnú situáciu mnohých rodín po narodení dieťaťa. Podľa návrhu by rodičia s dieťaťom do šiestich rokov mohli požiadať banku o odklad splátok hypotéky podľa svojej aktuálnej situácie, a to až do dovŕšenia šiesteho roku veku dieťaťa.

Líder hnutia zdôraznil, že nejde o odpustenie dlhu, ale len o presunutie splátok na neskoršie obdobie. Banky by podľa neho neutrpeli škodu, keďže nehnuteľnosť by zostala v zálohe a splácanie by pokračovalo neskôr. Opatrenie by zároveň nemalo zaťažiť štátny rozpočet.

(tasr, bak)

  |  

Drucker: Za Slovensko.sk zodpovedá Migaľ

Za agendu portálu Slovensko.sk zodpovedá minister investícií Samuel Migaľ. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker, poverený riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy. Odmietol špekulácie, že koalícia Migaľa pri opozičnom odvolávaní nepodrží.

Drucker pripomenul, že z plánu obnovy v rámci technickej revízie stiahol 80 miliónov eur, takže Slovensku podľa neho nehrozí strata týchto peňazí. O prípadnom financovaní portálu má rozhodnúť minister financií.

Minister školstva zároveň uviedol, že sa nevedel stotožniť s posudkom o stave portálu, ktorý bol predložený vláde. Závery o riziku jeho pádu či veľkých škodách označil za neprimerane vážne, preto trval na nezávislej kontraanalýze.

Stav portálu mali posúdiť Národný bezpečnostný úrad, Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba aj z hľadiska kybernetických rizík. Podľa Druckera správa týchto inštitúcií pôvodné závery spochybnila. Dodal, že ak minister Migaľ s výsledkom nesúhlasí, môže konať a brániť sa.

(tasr, bak)

  |  

Trump: Ak sa Teherán nebude správať podľa dohody, útoky sa vrátia

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že predbežná dohoda s Iránom ešte nie je konečná a Washington môže obnoviť bombardovanie, ak nebude spokojný s jej plnením alebo ak sa Teherán nebude správať podľa očakávaní.

Na okraj samitu G7 vo Francúzsku zdôraznil, že ide zatiaľ len o memorandum o porozumení. Zároveň potvrdil, že dokument neobsahuje okamžité zrušenie sankcií voči Iránu.

Šéf Bieleho domu rámcovú dohodu ocenil ako veľmi silnú a vyjadril presvedčenie, že ju pozitívne prijali aj finančné trhy. Podľa neho by neúspech rokovaní mohol mať vážne hospodárske dôsledky.

Trump zároveň predpovedal ďalší pokles cien ropy. Tie sa v stredu pohybovali blízko trojmesačných miním.

(reuters, bak)

  |  

Rutte: NATO zaplnilo medzery po amerických škrtoch

Členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky do aliančných krízových síl a vo veľkej miere tak zaplnili medzery, ktoré vznikli po obmedzení amerických záväzkov. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Mark Rutte pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany v Bruseli.

Podľa neho zostávajú oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu prácu, celkový obraz je však priaznivý. Téma nadobúda na význame pred júlovým summitom NATO v Ankare, keďže Washington minulý mesiac informoval spojencov o znížení časti vojenských kapacít určených pre potreby Aliancie v krízových situáciách.

Americké škrty sa týkajú viacerých druhov síl a techniky vrátane stíhačiek, tankovacích lietadiel, dronov, lodí či strategických bombardérov. Podľa zdroja agentúry Reuters sa počet stíhačiek F-15 a F-15E určených pre NATO zníži o tretinu, počet dronov MQ-4 a MQ-9 Reaper klesne na polovicu a obmedzia sa aj kapacity námorných a vzdušných síl.

Vrchný veliteľ síl NATO v Európe Alexus Grynkewich už skôr vyzval európskych spojencov a Kanadu, aby urýchlene zvýšili počet lietadiel a lodí zapojených do obranných plánov Aliancie. Niektoré európske krajiny zároveň vyjadrujú obavy z možného ďalšieho obmedzovania americkej prítomnosti v NATO.

(reuters, bak)

  |  

Dánsko vyšle do Lotyšska 850 vojakov

Severská krajina posilní svoju prítomnosť na východnom krídle NATO. Na jeseň vyšle do Lotyšska prápor s približne 850 vojakmi, ktorý nahradí švédsky kontingent pôsobiaci v tejto pobaltskej krajine.

Dánsky minister obrany Jeppe Bruus po rokovaní s poslancami uviedol, že cieľom je prispieť k odstrašeniu Ruska. Podľa neho je vývoj bezpečnostnej situácie vážny a spojenci musia prevziať svoj diel zodpovednosti.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď európske štáty preberajú väčšiu úlohu pri zabezpečovaní vlastnej obrany. Súvisí to aj s kritikou amerického prezidenta Donalda Trumpa voči európskym členom NATO a s jeho oznámením o znížení počtu amerických vojakov v Nemecku.

(reuters, bak)

  |  

Česká televízia a rozhlas vyhlásili výstražný štrajk

Pracovníci Českej televízie a Českého rozhlasu vstúpia v pondelok 22. júna do jednodňového výstražného štrajku na protest proti vládou schválenej zmene financovania verejnoprávnych médií. Protest sa dotkne všetkých televíznych a rozhlasových staníc okrem detských kanálov Déčko a Rádio Junior.

Zástupcovia iniciatívy Verejnoprávne tvrdia, že vládna koalícia ignoruje výzvy na odbornú diskusiu. Obávajú sa prepúšťania, zhoršenia pracovných podmienok a oslabenia nezávislosti médií.

Štrajk sa prejaví vo vysielaní, na weboch, sociálnych sieťach aj v teletexte. Súčasťou bude aj protestné zhromaždenie pred budovou spravodajstva ČT. Podporu vyjadrí aj Symfonický orchester Českého rozhlasu.

Vláda Andreja Babiša tento týždeň schválila novelu financovania, podľa ktorej by Česká televízia prišla približne o miliardu korún a Český rozhlas o 350 miliónov korún. Premiér odmieta tvrdenia o snahe ovládnuť verejnoprávne médiá a tvrdí, že v oboch inštitúciách existuje priestor na úspory.

Diskusiu vyvolal aj výrok poslanca SPD Josefa Nerušila, ktorý po zmene financovania navrhol posilniť kontrolu médií vrátane ich obsahu. Minister kultúry Oto Klempíř sa od jeho slov dištancoval a zdôraznil, že politici nemajú zasahovať do obsahu ani do riadenia médií.

(tasr, bak)