Nové pravidlá transparentného odmeňovania sa netýkajú len platov v práci. Podľa odborníkov môžu výrazne ovplyvniť aj výšku materských dávok, najmä pri ženách vracajúcich sa na druhú materskú po rodičovskej dovolenke. Zároveň však otvárajú otázniky nad dlhoročnými praktikami, ktorými si budúce matky zvyšovali materskú tesne pred nástupom na dávku.
Od 7. júna začal na Slovensku platiť zákon o transparentnosti odmeňovania, ktorý prináša nové pravidlá pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Hoci sa väčšina pozornosti sústredila na zverejňovanie platov v pracovných inzerátoch či právo zamestnancov pýtať sa na odmeňovanie kolegov, odborníci upozorňujú aj na menej viditeľné dôsledky.
Jedným z nich môže byť výška materskej dávky. Na tú si čoraz častejšie siahajú aj otcovia.
Podľa bývalého ministra práce a experta na pracovné a sociálne právo Jozefa Mihála môže nový zákon zásadne pomôcť ženám, ktoré nastupujú na druhú materskú priamo z rodičovskej dovolenky pri takzvanom reťazovom pôrode.
Druhá materská nemusí zostať rovnaká ako prvá
Pri reťazovom pôrode sa výška druhej materskej neurčuje zo skutočnej mzdy, pretože žena sa po rodičovskej dovolenke často do práce ani nestihne vrátiť. Sociálna poisťovňa preto vychádza z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu, teda z hypotetickej mzdy, ktorú by zamestnankyňa dosahovala v čase nástupu na ďalšiu materskú.
Práve tu podľa Mihála vstupuje do hry nový zákon.
„Podľa zákona o rovnakom odmeňovaní je však diskrimináciou menej priaznivé zaobchádzanie v súvislosti s odmeňovaním pri uplatňovaní práv vyplývajúcich zo zosúlaďovania rodinného a pracovného života, z dôvodu tehotenstva, materskej či rodičovskej dovolenky,“ upozorňuje Mihál.
Ak kolegom na rovnakých či podobných pozíciách počas materskej alebo rodičovskej dovolenky rástli platy, zamestnávateľ by s tým mal počítať aj pri určovaní mzdy pracovníčky vracajúcej sa naspäť na pozíciu po období starostlivosti o dieťa.
„Ak sa počas materskej či rodičovskej dovolenky zvyšovali mzdy a odmeny iným zamestnancom, musí sa primerane zvýšiť mzda aj zamestnankyne, ktorá bola doma s dieťaťom,“ tvrdí Mihál.
V praxi by to mohlo znamenať citeľne vyššiu druhú materskú.
Situáciu ukazuje na príklade ženy, ktorá pred prvou materskou zarábala 1 200 eur mesačne. Ak sa mzdy v podniku medzičasom zvýšili o 25 percent, zamestnávateľ by mal pri výpočte druhej materskej vychádzať zo sumy 1 500 eur.
Výsledkom by bola materská vo výške približne 1 125 eur namiesto pôvodných 900 eur mesačne. Za celé obdobie poberania dávky by tak žena získala takmer 1 800 eur navyše.
Otázkou zostáva, či takýto výklad bude v plnom rozsahu akceptovať aj Sociálna poisťovňa. Spomínaný zákon totiž výšku materskej priamo neupravuje, no princíp zákazu diskriminácie pri odmeňovaní môže vytvoriť nový právny rámec na posudzovanie podobných prípadov.
Koniec jednoduchých ciest k vyššej materskej?
Nová legislatíva však môže mať aj opačný efekt. Kým niektorým ženám môže pomôcť získať vyššiu dávku, pri iných môže spochybniť postupy, ktoré sa v praxi využívali roky.
Jednou z najznámejších stratégií bolo uzatvorenie nového pracovného pomeru približne tri mesiace pred nástupom na materskú s výrazne vyššou mzdou, než akú mala žena dovtedy.
Podmienkou bolo, aby z tejto mzdy bolo najmenej 90 dní platené nemocenské poistenie. Následne sa vyšší príjem premietol aj do výpočtu materskej dávky.
Podľa Mihála však po prijatí zákona o rovnakom odmeňovaní vzniká nová otázka. „Je takýto postup a rozdiel v odmeňovaní v súlade so zákonom o rovnakom odmeňovaní?“ pýta sa.
Ako príklad uvádza situáciu, keď tri administratívne pracovníčky vo firme zarábajú 1 500 eur mesačne a nová zamestnankyňa prijatá krátko pred nástupom na materskú dostane mzdu tritisíc eur.
„Aké objektívne dôvody na takýto rozdiel v odmeňovaní dokáže zamestnávateľ preukázať? Má nová zamestnankyňa lepšie vzdelanie, dlhšiu prax, vyššie mäkké zručnosti, vykonáva náročnejšiu prácu, má väčšiu zodpovednosť? Alebo je za rozdielom v odmene len snaha získať vyššiu materskú?“ upozorňuje daňový poradca.
Práve schopnosť objektívne zdôvodniť rozdiely v odmeňovaní totiž patrí medzi základné piliere novej legislatívy.
Nové pravidlá preverí až prax
Odborníci sa zhodujú, že skutočný dosah zákona ukáže až jeho aplikácia v konkrétnych prípadoch. Zatiaľ čo pri transparentnosti platov sa pravidlá dajú pomerne jednoducho opísať, otázka „rovnakej práce“ a „práce rovnakej hodnoty“ zostáva otvorená. Práve tá bola jednou z najväčších tém aj pri príprave zákona.
Právnik Jozef Onačilla prednedávnom upozornil, že „za problematické možno považovať zavedenie štruktúr odmeňovania, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie práva na rovnakú odmenu“. Podľa neho možno očakávať, že jednotliví zamestnávatelia budú nové pravidlá vykladať rozdielne, čo môže viesť k sporom o to, ktoré pracovné pozície sú skutočne porovnateľné.
Rovnako otvorené zostáva aj to, ako sa nové pravidlá premietnu do sociálneho poistenia a rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne. Ak totiž zamestnávateľ pri výpočte hypotetickej mzdy zohľadní rast platov počas rodičovskej dovolenky alebo, naopak, odmietne zdôvodniť výrazne vyšší plat tesne pred nástupom na materskú, môže sa dostať do situácie, ktorú zákonodarcovia pri prijímaní legislatívy vôbec nepredpokladali.
Isté je zatiaľ len jedno. Zákon o rovnakom odmeňovaní nebude mať dosah iba na pracovné pohovory, interné mzdové tabuľky či firemné reporty. Môže zasiahnuť aj do oblastí, ktoré sa na prvý pohľad s odmeňovaním nespájajú – vrátane výšky materských dávok a pravidiel, podľa ktorých sa vypočítavajú.
A práve tam môžu vzniknúť jedny z prvých praktických testov toho, čo v skutočnosti znamená zákaz diskriminácie pri odmeňovaní.