Muž útočil na ženu aj v minulosti

Podľa obvinenia muž manželku dobodal viac než tridsiatimi ranami vreckovým nožom, pričom poranenia sa nachádzali v oblasti brucha, oboch horných končatín, chrbta a krku. Po útoku, ktorý sa vraj odohral okolo obeda, z miesta činu ušiel a polícia ho zadržala v ten istý deň podvečer na poli aj s jeho autom v katastri obce Čaňa.

Celý incident údajne odštartovala hádka manželov po tom, ako si muž chcel vyzdvihnúť veci z chaty v Gelnici. Manželka mu povedala, aby odišiel, a chcela volať políciu, čo muža vyprovokovalo k útoku nožom.

Žena išla volať políciu zrejme zo strachu, pretože jej manžel bol krátko pred tragédiou odsúdený za jej napadnutie a nebezpečné vyhrážanie. Vo februári 2026 ju pod vplyvom alkoholu chytil pod krk a vyhrážal sa jej, pretože ju podozrieval z nevery.

Súd zamietol zákaz priblíženia pre väzobné stíhanie

V danom čase žena dokonca podala na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči manželovi, podľa ktorého mal mať zákaz priblíženia sa k manželke a mal byť vylúčený z užívania jej bytu. Dôvodom bolo aj jeho opätovné užívanie alkoholu, ku ktorému sa ako abstinujúci alkoholik vrátil po 23 rokoch abstinencie.

Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel z dôvodu, že muž bol vzatý do väzby, a teda sa k nej nemohol priblížiť.

Polícia muža pre útok vo februári 2026 obvinila z trestného činu nebezpečného vyhrážania a súd ho vzal do väzby. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi ho 9. júna 2026 odsúdil na osemmesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na pätnásť mesiacov a prepustil ho z väzby.

Jedenásť dní po prepustení muž nožom dobodal ženu v Gelnici.

Znalec nevidel v páchateľovi nebezpečenstvo

Podstatnou okolnosťou v celom prípade bol znalecký posudok z odboru psychiatrie, podľa ktorého muž nepredstavoval žiadne riziko. Súdny znalec konštatoval, že „obvinený netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou a jeho pobyt na slobode nebol pre spoločnosť nebezpečný“.

Vzhľadom na znalecký posudok súd neuložil mužovi žiadne opatrenia vo vzťahu k ochrane už napadnutej manželky a považoval za neštandardné, aby sa pri podmienečnom treste udeľoval aj zákaz priblíženia.

V celom prípade je zarážajúce, ako mohol súdny znalec konštatovať v prípade muža, ktorý bol odsúdený za útok na manželku, jeho bezpečnosť pre spoločnosť, keď ten následne brutálne dobodal už v minulosti napadnutú manželku.

Muž bol navyše stíhaný väzobne, pretože existovala dôvodná obava, že nemôže byť ponechaný na slobode pre riziko pokračovania v trestnej činnosti.

Napriek všetkým týmto varovným signálom súdny znalec ako odborník na psychiatriu konštatuje, že muž odsúdený za nebezpečné vyhrážanie nie je nebezpečný pre spoločnosť ani pre svoju manželku.

Rozpor znalca s realitou

Zjavný rozpor s realitou tak otvára otázku, na základe čoho vlastne znalec dospel k svojmu záveru a či vôbec dostatočne preveril všetky skutočnosti okolo osoby muža, dnes už obvineného z vraždy.

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ukladá povinnosť objektívne zhodnotiť posudzovaný stav tak, aby bol nielen preskúmateľný, ale aj založený na objektívnych a odborne podložených skutočnostiach. V tomto prípade znalec trestuhodne zle odhadol charakter násilníka, výsledkom čoho bola smrť ženy.

Možno preto konštatovať, že znalec buď zlyhal po odbornej stránke a nedostatočne sa venoval všetkým náležitostiam skúmania psychického stavu manžela, alebo bol obvinený a väzobne stíhaný muž natoľko schopný klamár, že dokázal znalca presvedčiť o svojej duševnej pohode.

Obe možnosti však poukazujú na zlyhanie znalca, ktorého posudok bol podkladom na nedostatočné obmedzenia zo strany súdu pri prepúšťaní odsúdeného násilníka z väzby.

Namieste je potom otázka, či nie je potrebné skúmať postup znalca a v prípade pochybení aj vyvodzovať zodpovednosť. Verejnosť sa totiž musí zákonite pýtať: ak sa tento znalec dopustil hrubej chyby s takým tragickým koncom, môže sa to zopakovať aj v iných podobných prípadoch?

Problém so znalcami v medializovaných kauzách

Problémy pri znaleckom dokazovaní pritom nie sú ojedinelé.

Verejnosť si môže spomenúť na prípad únosu študentky Sone v Bratislave, ktorú uniesol záchranár. Záchranár bol obvinený zo znásilnenia a z obmedzovania osobnej slobody, no prokuratúra musela zastaviť trestné stíhanie.

Znalkyňa z odboru psychiatrie uňho konštatovala nepríčetnosť v čase spáchania skutku, hoci k väzneniu študentky došlo počas celého jedného dňa. Znalkyňa zároveň konštatovala, že obvinený v čase spáchania oboch skutkov v dôsledku duševnej choroby, ktorou trpel, nevedel ovládať svoje konanie ani rozpoznať nebezpečenstvo svojho protiprávneho konania.

Záchranár skončil na psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice v Ružinove. Tamojší ošetrujúci lekári však zistili, že obvinený muž svoju nepríčetnosť iba simuloval a pri pozorovaní na psychiatrii nejavil žiadne známky psychického ochorenia. Naopak, počas pobytu sa usmieval a neužíval žiadne lieky, pričom mal problematické správanie pri ženskom personáli.

Muž bol následne opätovne obvinený a vzatý do väzby, čím sa pôvodné znalecké skúmanie ukázalo ako chybné. Práve vďaka nemu by pritom páchateľ unikol trestu.

Kauza Mýtnik a zlý znalecký posudok vo výške 45 miliónov eur

Podobný príklad fabulácií v znaleckom posudku mohla verejnosť vidieť v prípade trestného stíhania v kauze Mýtnik. Znalec v ňom vyčíslil škodu na astronomických 45 miliónov eur, aby neskôr priznal, že tieto údaje nie sú pravdivé. Škoda zmizla a znalec dostal za svoje chyby pri závažnej kauze iba pokutu štyristo eur. Pôvodne vedené trestné stíhanie znalca bolo zastavené, pretože nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť škodu.

Problém so znaleckým ohodnotením možno zjavne badať aj v prípade mediálne známom ako „slayáda“. Kauza sa týka kúpy bývalého Outletu Voderady, ktorý znalec ocenil na 19,3 milióna eur, hoci ho v minulosti štát nevedel predať za trojnásobne nižšiu cenu.

V tomto prípade začal prokurátor trestné stíhanie pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v prípade kúpy Outletu Voderady.

Všetky tieto prípady ukazujú minimálne podozrenia zo závažných zlyhaní znalcov. Tí nevedeli odhadnúť objektívny stav vecí v prípadoch, v ktorých sa na ich závery spoliehajú súdy či iné orgány.

Otázne je, prečo by znalci aj mali mať snahu postupovať s odbornou starostlivosťou, ak za ich vážne zlyhania nič vážne nehrozí. Učebnicovým príkladom bola kauza Mýtnik.

V prípade zavraždenej ženy je už stav nezvratný, no napriek mnohým podobným prípadom nevidno žiadny posun k tomu, aby sa obdobné zlyhania neopakovali.

Policajná prezidentka Jana Maškarová nariadila kontrolu postupu polície v tragickom prípade z Gelnice, ktorá nepreukázala žiadne pochybenie. Hovorí aj o zmene v trestných kódexoch pre lepšiu informovanosť obetí trestných činov a podobné legislatívne zmeny pripustil aj minister spravodlivosti Boris Susko.

Sudca Šamko poukázal na chýbajúce intervenčné centrá

Sudca krajského súdu Peter Šamko v súvislosti s prípadom vraždy ženy poukázal na to, že v podobných prípadoch „chýbajú intervenčné centrá, kde by sa mohli obete obrátiť a informovať či dostať vhodné poradenstvo – či už právne, sociálne alebo aj to, akým spôsobom fungovať, keď je páchateľ už vonku“.

Sudca Šamko hovorí aj o tom, že v podobných prípadoch nemožno odhadnúť správanie násilníkov ani po prepustení, hoci sa „dá vyšperkovať“ séria následných opatrení, ako povinnosť nosiť ochranný náramok alebo povinnosť hlásiť sa na polícii.

Ako príklad uvádza sudca prípad z Česka, kde sa muž po rokoch strávených vo väzení za vraždu dostal na slobodu, keď boli uňho konštatované dobré správanie a náprava, no následne okamžite vraždil.

Kritika sudcu Šamka smerovala aj k tomu, že „celá spoločnosť sa venuje trestnému právu, ale nikto sa nevenuje takýmto veciam, lebo to nebolo nejaké populárne. Keď si zoberiete vládnu koalíciu, tá sa venuje najmä kajúcnikom. Keď si zoberiete opozíciu, tá sa venuje najmä tomu, aby sa zriadil Úrad špeciálnej prokuratúry. Takže každý sa venoval niečomu inému ako tomuto. A teraz sú zrazu všetci múdri, že čo tu zlyhalo a čo tu nezlyhalo, ale nejako systematicky sa tomu nevenoval nikto“.

Ku kritike sudcu možno pridať aj záver o tom, že rozsiahla ochrana obetí trestných činov je obsiahnutá v mnohých právnych, vnútroštátnych či európskych normách, ale aj v medzinárodných dohovoroch. Je otázne, či sa pridávaním paragrafov niečo zmení.

Zásadný problém nie je čo najviac špecifické znenie zákona, ale nedostatočná snaha kompetentných ľudí dodržiavať už zavedené normy, a to aj pri zjavných prípadoch násilia v domácnosti.

Je to práve ľudské zlyhanie, hoci možno neúmyselné, ktoré stojí ako rozhodujúci faktor za podobnými tragédiami.

V tomto prípade sa ako rozhodujúci element javí znalecké posúdenie, ktoré nemalo s odbornosťou či so samotnou znalosťou špecifík prípadu znalca nič spoločné.