Vo väzniciach začali od júla platiť viaceré zmeny, ktoré majú odsúdeným priniesť dôstojnejšie podmienky výkonu trestu. Nevyplývajú však len z novely zákona, ale aj z novej vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR.
„Naše pripomienky k právnym predpisom, ktoré sa menia od 1. júla 2026, podporili humanizáciu väzenského systému na Slovensku,“ povedal pre Štandard Róbert Dobrovodský, ktorý ako verejný ochranca práv rieši podnety občanov a skúma, či orgány verejnej správy neporušili ich základné práva.
Tretí rok vykonáva aj mandát Národného preventívneho mechanizmu, na základe ktorého osobne navštevuje miesta, kde sú ľudia obmedzení na slobode, aby predchádzal mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Systematicky monitoruje zariadenia, v ktorých sú osoby obmedzené na slobode – väznice, zariadenia na výkon väzby a trestu odňatia slobody, detenčné ústavy, azylové zariadenia, cely policajného zaistenia či zariadenia na zaistenie cudzincov.
„Ako ombudsman v teréne vidím veľký zmysel aj vo vykonávaní neohlásených návštev väzníc. Dodržiavanie základných práv a slobôd viem skontrolovať hneď na mieste, nie z písomností a od stola,“ vraví Dobrovodský.
Cieľom jeho zásahov je podporiť humánnejšie a sociálne citlivejšie nastavenie väzenského systému. Ako dodáva, je dôležité chodiť do terénu, rozprávať sa s bežnými ľuďmi, ale aj so zamestnancami, a zisťovať veci, ktoré nie sú uvedené v stanoviskách a predložených dokladoch.
Dobrovodský podmienky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody posudzuje z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti a rešpektovania základných práv osôb obmedzených na osobnej slobode.
Prípady, ktoré viedli k zmene pravidiel
Ako Dobrovodský opisuje vo svojich správach, zameriaval sa na spôsob používania donucovacích prostriedkov príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) voči väzneným osobám.
Verejný ochranca práv pracoval na prípade mladistvého obvineného, ktorý nastúpil do výkonu väzby bez akýchkoľvek zranení. Počas pobytu vo väzbe mu však lekár diagnostikoval zlomenú ruku. Mladík tvrdil, že ho po nástupe do väzby zbili príslušníci ZVJS, no zo strachu to pôvodne nepovedal ani lekárovi.
Ombudsman preveril zdravotnú dokumentáciu, kamerové záznamy aj výpovede svedkov, pričom ústav podľa neho nevedel vierohodne vysvetliť, ako k zraneniu došlo.
Dobrovodský uvádza aj ďalší prípad, keď obvineného podľa jeho slov fyzicky napadli v ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody. „Príslušníci ZVJS ho údajne odviedli do miestnosti, v ktorej nebolo možné vyhotoviť kamerový záznam. V nej ho vraj bili železnou tyčou po rukách a nohách a spôsobili mu zlomeniny končatín,“ uvádza Dobrovodský.
Preskúmaním však ombudsman zistil, že medzi tvrdeniami podávateľa a stanoviskom ústavu existoval zásadný rozpor. Jediným objektívne overiteľným podkladom zostávali lekárske správy, ktoré potvrdili viaceré zranenia podávateľa v čase po namietanom incidente.
Čo sa po novom mení vo väzniciach
Práve na základe podobných zistení presadzoval verejný ochranca práv viaceré legislatívne zmeny, ktoré začali platiť od 1. júla.
Zatiaľ čo doposiaľ sa nevyžadovalo, aby boli pri prijatí obvineného či odsúdeného pri nástupe do väzby alebo do výkonu trestu podrobne zdokumentované viditeľné stopy po fyzickom násilí alebo zranenia na jeho tele, dnes sa z dôvodu možného zlého zaobchádzania a použitia neprimeranej sily voči väzneným osobám budú detailne evidovať všetky zranenia.
„Zranenia sa budú zaznamenávať do osobitnej pomôcky – takzvanej mapy tela – a tieto informácie budú následne postupované prokuratúre,“ spresňuje Dobrovodský a dodáva, že týmto je posilnená ochrana práv osôb umiestnených v ústavoch.
Život v cele
Doteraz sa nočné kontroly ciel vykonávali podľa interného režimu. V súčasnosti sa tieto rutinné kontroly, ktoré budia odsúdených, rušia a zostanú len tie nevyhnutné a potrebné z bezpečnostných dôvodov.
„Zároveň sa zavádzajú technické riešenia, ktoré môžu obmedziť potrebu rušivého otvárania ciel a dverí počas nočných hodín,“ vyjadruje sa ombudsman pri šetrnejšom výkone nočných kontrol.
Čo sa týka ciel, novela nemení minimálnu ubytovaciu plochu na jedného odsúdeného. Naďalej platia najmenej štyri štvorcové metre v trvalo uzamykanej cele alebo izbe a 3,5 štvorcového metra v neuzamykanej cele alebo izbe.
Čo však novela doplnila, je to, že ak riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru rozhodne o dočasnom uzamknutí neuzamykanej cely alebo izby, na takýto prípad sa neuplatní ustanovenie o minimálnej ubytovacej ploche
Kontakt s rodinou
Verejnému ochrancovi práv sa zároveň podarilo presadiť, aby nová vyhláška naďalej výslovne počítala s čakárňami a detskými kútikmi pre návštevníkov. Počas prípravy novej vyhlášky totiž hrozilo, že táto povinnosť z nej vypadne alebo sa oslabí. Podľa ombudsmana zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní rodinných väzieb odsúdených.
Na podporu udržiavania rodinných väzieb dôležitých na resocializáciu sa v zákone prijala ešte ďalšia zmena. Doteraz bolo odsúdenému možné uložiť zákaz telefonovania ako disciplinárny trest.
Táto sankcia sa z dôvodu zachovania kontaktu odsúdených s rodinou a blízkymi ruší. Zákon zároveň ruší zákaz telefonovania aj počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu.
Umiestnenie do väznice bližšie k rodine
Do zákona o výkone trestu pribudol aj záujem odsúdeného ako jedno z kritérií pri umiestnení do konkrétneho ústavu. ZVJS tak môže pri rozhodovaní prihliadnuť aj na to, že odsúdený chce vykonávať trest bližšie k rodine.
„Zachovanie rodinných väzieb má významný vplyv nielen na psychickú pohodu odsúdených, ale aj na ich návrat do spoločnosti po výkone trestu,“ približuje Dobrovodský.
Neznamená to však, že si odsúdený bude môcť väznicu vybrať sám. Jeho záujem je len jedným z kritérií, ktoré môže ZVJS zohľadniť. Naďalej sa prihliada aj na ďalšie zákonné hľadiská, najmä na bezpečnosť, profiláciu ústavov, kapacitné možnosti či iné zákonné dôvody.
Odsúdený môže aj počas výkonu trestu požiadať o premiestnenie do iného ústavu. O takejto žiadosti však individuálne rozhoduje riaditeľ ústavu a na jej kladné vybavenie nevzniká právny nárok.
Psychický stav odsúdeného a disciplinárny trest
Ombudsman presadzoval, aby sa pri ukladaní disciplinárnych trestov zohľadňoval psychický stav odsúdeného a aby osoby, ktoré sa sebapoškodzujú v dôsledku zjavného nevedomého konania, neboli za tento čin disciplinárne trestané.
Ako vo svojej správe uvádza, podnet na ktorom pracoval, sa týkal väzneného, voči ktorému bol uložený disciplinárny trest aj za to, že sa sebapoškodzoval prehltnutím čepelí. „Za uvedené konanie mu ústav udelil disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na desať dní,“ dodáva Dobrovodský.
Ako vraví, medzinárodné štandardy zakazujú trestanie samovražedných prejavov, preto konštatoval porušenie základného práva.
Novela napokon stanovila, že pri rozhodovaní o disciplinárnom treste sa musí prihliadať na psychický stav odsúdeného, ku ktorému sa vyjadruje psychológ alebo lekár.
Novela zákona skracuje aj maximálnu dĺžku celodenného umiestnenia odsúdeného do uzavretého oddielu z 21 na 14 dní. Zároveň sa skracuje aj maximálna dĺžka neprerušeného výkonu viacerých po sebe uložených disciplinárnych trestov z 30 na 21 dní. Cieľom je obmedziť dlhodobú izoláciu odsúdených a podporiť humánnejší výkon trestu.
Doposiaľ o zaradení odsúdeného do minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia rozhodoval súd. Z dôvodu zrýchlenia procesu od 1. júla už o zmene stupňa stráženia nerozhoduje súd, ale riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie. Súd však naďalej rozhoduje o sťažnostiach odsúdených voči tomuto rozhodnutiu.
Každodenný život vo väznici
„Ďalším významným posunom je úprava pravidiel udeľovania disciplinárnych odmien. Tie bude udeľovať pedagóg, ktorý s odsúdenou osobou dlhodobo pracuje a pozná jej správanie,“ spresňuje Dobrovodský. Disciplinárnu odmenu teda už nebude udeľovať len riaditeľ alebo nadriadený podľa doterajšieho modelu, ale pedagóg, ktorý je s odsúdeným v pravidelnom kontakte.
Nové pravidlá hovoria aj o tom, že pri sprchovaní ústav zabezpečí dostupnosť teplej vody. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou.
Právne predpisy doposiaľ neurčovali, dokedy musí byť odsúdenému odovzdaná už skontrolovaná korešpondencia. Nová vyhláška však hovorí o tom, že doručená korešpondencia sa po nahliadnutí riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru bez zbytočného odkladu – najneskôr do troch pracovných dní odo dňa doručenia – odovzdá odsúdenému.