Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Externý audit očistil Gatesovu nadáciu od väzieb na Epsteina

Externá kontrola vykonaná právnickou firmou WilmerHale pre Nadáciu Billa a Melindy Gatesovcov nenašla žiadne dôkazy o finančných platbách pre zosnulého finančníka a odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Audit, ktorý nadácia zadala v marci po januárovom zverejnení e-mailov americkým ministerstvom spravodlivosti, taktiež vylúčil akúkoľvek účasť či vedomosť nadácie o Epsteinových zločinoch spojených s obchodovaním s ľuďmi.

Vyšetrovanie zahrňovalo viac ako 50 rozhovorov so súčasnými aj bývalými zamestnancami a analýzu rozsiahlych dokumentov. Správa potvrdila, že hlavná spolupráca medzi nadáciou a Epsteinom prebiehala v rokoch 2011 až 2014 a týkala sa dvoch projektov: návrhu fondu riadeného darcami a neziskovej organizácie Medzinárodný mierový inštitút.

Aj keď myšlienka fondu nebola realizovaná, Medzinárodný mierový inštitút získal od nadácie prostriedky na podporu boja proti detskej obrne. Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates, ktorý nebol obvinený zo žiadneho trestného činu, opakovane vyjadril ľútosť nad stretnutiami s Epsteinom a dôrazne odmietol, že by bol svedkom jeho nezákonného konania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po škrtoch Trumpa klesol počet liečených detí s HIV

V roku končiacom sa októbrom 2025 dostalo pediatrickú liečbu HIV podporovanú Spojenými štátmi približne o 77-tisíc menej detí než v predchádzajúcom fiškálnom roku, čo predstavuje medziročný pokles o 14 percent. Vyplýva to zo štúdie tímu profesora Kennetha Ngureho prezentovanej na konferencii o AIDS 2026 v Rio de Janeiro.

Výskumníci na základe údajov amerického programu PEPFAR zistili pokles podpory v 20 z 21 analyzovaných krajín, pričom najvýraznejší prepad zaznamenala Južná Afrika (o 30-tisíc detí, teda o 45 percent), nasledovaná Zimbabwe, Keňou a Malawi.

Štúdia sa zameriava výhradne na financovanie z USA a nevylučuje, že financovanie liečby časti detí prevzali národné vlády či iní darcovia.

Americké ministerstvo zahraničných vecí spochybnilo metodiku štúdie s argumentom, že klesajúci trend je naopak prejavom úspechu, keďže počet nakazených detí dlhodobo klesá.

Miestni zdravotnícki aktivisti v Keni potvrdili, že škrty v americkej pomoci viedli k úbytku komunitných podporných skupín a k zavedeniu nových poplatkov za predtým bezplatné testy. Hoci časť výpadkov v súčasnosti zapĺňa kenská vláda, chýbajúci systém podpory naďalej ohrozuje starostlivosť o najzraniteľnejších pacientov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia žiada zvolať Bezpečnostnú radu pre hrozby z Ruska

Progresívne Slovensko, poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí) a mimoparlamentní Demokrati vyzývajú premiéra Roberta Fica (Smer), aby okamžite zvolal Bezpečnostnú radu SR v reakcii na potvrdené kybernetické útoky spájané s ruskými tajnými službami. Podľa PS a Remišovej bola táto sofistikovaná špionážna operácia zameraná na kritickú infraštruktúru, energetiku, automobilový a zbrojársky priemysel.

Opoziční predstavitelia kritizujú premiérovo mlčanie a požadujú, aby minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) predvolal ruského veľvyslanca a pozastavil proces prijatia nového ruského vojenského pridelenca. Demokrati navyše zdôrazňujú potrebu koordinovaného postupu s EÚ a NATO.

Ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že vníma škodlivé aktivity spájané so 16. centrom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby mimoriadne vážne. Poukázalo na to, že Slovensko sa už 13. júla pripojilo k spoločnému vyhláseniu Európskej únie, ktoré tieto aktivity odsúdilo, a podporilo zavedenie sankcií voči zodpovedným osobám a subjektom.

Rezort zároveň spresnil, že konkrétne technické detaily incidentov patria do kompetencie bezpečnostných orgánov. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) potvrdil, že neregistruje žiadnu oficiálnu žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k tejto téme.

(tasr, max)

Minúta  |  

Postrelený vojak žaluje tajnú službu USA za streľbu pri Bielom dome

Právnici 25-ročného vojaka americkej armády Benjamina Del Reala oznámili, že v utorok podajú žalobu o náhradu škody na zdraví proti americkej tajnej službe. Del Real bol 23. mája na dovolenke s rodinou vo Washingtone, keď sa pred Bielym domom prechádzal so sestrou a otcom. V tom čase ozbrojený muž začal strieľať na tamojšie kontrolné stanovište.

Agenti tajnej služby útočníka opätovnou streľbou smrteľne zranili, no podľa advokátskej kancelárie Clifford Law Offices vypálili viacero rán cez rušnú križovatku priamo smerom k nevinným okoloidúcim. Jedna zo striel zasiahla Del Reala do brucha a musel podstúpiť operáciu, ktorá mu zachránila život.

Tajná služba v čase incidentu potvrdila, že pri streľbe zasiahli aj okoloidúceho, no podrobnosti o rozsahu jeho zranení neposkytla.

Právnik Joseph Murphy zdôraznil, že aj keď je prvoradou úlohou agentov ochrana prezidenta a hodnostárov, túto povinnosť musia vykonávať s ohľadom na bezpečnosť verejnosti, pričom neozbrojená rodina nedostala pred streľbou žiadne varovanie.

Poškodený v žalobe zároveň požaduje prísne zachovanie všetkých dôkazov vrátane zbraní, nábojníc a záznamov z bezpečnostných kamier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňákov rezort dostal od ÚVO pokuty takmer dva milióny eur

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) udelil ministerstvu obrany dve neprávoplatné pokuty v celkovej výške približne 1,7 milióna eur. Týkať sa majú nákupu dvoch luxusných lietadiel Bombardier.

Nejde o jednu súhrnnú pokutu v takejto výške, ale o dve samostatne udelené pokuty. Jedna je vo výške niečo viac ako 873-tisíc eur a druhá vo výške takmer 858-tisíc eur. Ide o rozhodnutia zo 16. apríla. „Zdôrazňujem však, že rozhodnutia sú neprávoplatné, keďže kontrolovaný podal voči nim rozklad,“ dodala hovorkyňa úradu Simona Brejová.

Na prípad upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Tvrdí, že rezort pri nákupe dvoch lietadiel Bombardier za desiatky miliónov eur porušil zákon o verejnom obstarávaní. Dospel k tomu ÚVO, ktorý rezortu uložil pokutu. Kontrola spochybnila argumenty ministerstva o výnimke z verejného obstarávania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Súdom odvolaný opozičný turecký líder zakladá novú stranu

Líder tureckej opozície Özgür Özel v utorok oznámil rezignáciu na svoj post a zámer založiť novú stranu. Tento krok prehlbuje krízu v Republikánskej ľudovej strane (CHP), ktorú pred storočím založil Mustafa Kemal Atatürk.

Očakáva sa, že Özelova nová strana vyvolá masívny odchod poslancov aj voličov z CHP. Samotného Özela zbavil funkcie predsedu májový verdikt súdu, ktorý anuloval zjazd strany z roku 2023 pre nezrovnalosti a na čelo hnutia vrátil menej populárneho bývalého lídra Kemala Kiličdaroglua. Özel aj opoziční kritici označili toto súdne rozhodnutie za politicky motivovaný „prevrat“.

Prehlbujúci sa tlak na opozíciu, v rámci ktorého je istanbulský starosta Ekrem Imamoglu už viac ako rok vo väzení a stovky komunálnych úradníkov čelia stíhaniu, výrazne oslabuje oponentov prezidenta Tayyipa Erdogana. Özel vo svojom príhovore v parlamente zdôraznil, že odchod jeho tímu nie je kapituláciou, ale začiatkom nového spôsobu opozičného boja, pričom deklaroval trvajúcu podporu Imamogluovi aj starostovi Ankary Mansurovi Yavasovi.

Roztrieštenie opozičného tábora v krátkodobom a strednodobom horizonte však podľa politických analytikov hrá do kariet vládnucej strane AKP a zvyšuje Erdoganove šance na upevnenie moci a prípadné vyhlásenie predčasných volieb pred rokom 2028.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.