Fórum medziregionálnej spolupráce Ruska a Kazachstanu sa uskutočňuje každoročne od roku 2003 a zúčastňujú sa na ňom kazašský aj ruský prezident. Tohtoročné XXII. fórum sa koncom júla konalo v juhoruskom Omsku, vzdialenom od hraníc s Kazachstanom necelých 70 kilometrov, a kazašský prezident na ňom mnohých prekvapil.
Kasym-Žomart Tokajev, po Nursultanovi Nazarbajevovi druhý kazašský prezident, sa v Omsku vyjadril, že rusko-ukrajinskú vojnu treba „zmraziť“. Vladimir Putin sľúbil, že bude „informovať Tokajeva o vývoji diania na ukrajinskom fronte“ a rozpravu ukončil.
Neprijateľné podmienky?
„Povaha tohto konfliktu nie je pre mnohých úplne zrozumiteľná vrátane nás... Podľa môjho skromného názoru by možno stálo za to tento konflikt zmraziť a vrátiť sa k istanbulskej formule 2.0. Tam sa podarilo dosiahnuť významný pokrok,“ navrhol Tokajev.
Mier alebo prímerie vychádzajúce z druhých istanbulských rokovaní by znamenali, že súčasná frontová línia by slúžila ako východiskový bod pre doplňujúce rokovania o možných ústupkoch alebo prípadných územných zmenách. V apríli 2025 však Kremeľ požadoval ako podmienku ukončenia vojny stiahnutie ukrajinskej armády z neokupovanej časti Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.
Je však známe, že na okupovaných častiach týchto oblastí – rovnako ako na Kryme a v úplne obsadenej Luhanskej oblasti – dochádza aj na základe prezidentského dekrétu Vladimira Putina z jesene 2025 k násilnému porušťovaniu miestneho obyvateľstva. Kyjev aj preto s možnosťou ústupu kategoricky nesúhlasí.
V roku 2026 sa ruské požiadavky nezmenili, hoci hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kladie dôraz na stiahnutie Ukrajincov aspoň z Donbasu, teda z posledného kúska neokupovanej časti Doneckej oblasti. Po Tokajevovom vyhlásení však Peskov 25. júla povedal, že zastavenie bojov je nemožné, kým Kyjev nepristúpi na podmienky spred dvoch rokov.
Nebolo to prvý raz
„Je mi, samozrejme, ľúto, že zomierajú mladí ľudia. Je to genofond bratských národov Ruska a Ukrajiny. Celé to treba zastaviť, pretože to, čo sa deje, je podľa môjho pevného presvedčenia na prospech a na radosť protivníkom Ruska aj ukrajinského štátu,“ vysvetlil v Omsku kazašský prezident.
Prímerie má podľa neho byť uzavreté s bezpečnostnými zárukami zo strany veľmocí, a to vrátane Ruska. „A potom pokračovať smerom k dlho očakávanému mieru,“ dodal Tokajev. Putinovi neboli jeho slová očividne príjemné, čo ani neskrýval.
Čosi podobné pritom už raz kazašský líder spôsobil na jeseň 2023 na XIX. rusko-kazašskom fóre. Niekoľko sekúnd po tom, ako Putin dvakrát nesprávne prečítal Tokajevovo meno, prezident jazykovo výrazne porušteného Kazachstanu privítal ruskú delegáciu nečakane po kazašsky. Video, na ktorom si zaskočení predstavitelia Ruska vrátane jeho prezidenta narýchlo vkladajú do ucha slúchadlo s tlmočením, sa stalo virálnym.
Hoci je fórum venované otázkam obojstrannej spolupráce s cieľom zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva Ruska a Kazachstanu prostredníctvom „rozvoja obchodno-ekonomických, humanitárnych, kultúrnych a vedeckých vzťahov“, Tokajev využil stretnutie s Putinom na vyjadrenie oficiálneho stanoviska k ruskému vojnovému ťaženiu.
V rámci možného vytyčovania nového rámca rusko-kazašských vzťahov Tokajev nekritizoval Kremeľ ani jeho snahu o obsadenie ukrajinského územia. Odvolával sa na pragmatizmus. Okrem ním spomenutých strát na genofonde bojujúcich krajín mu veľmi pravdepodobne záleží aj na energetickej bezpečnosti Strednej Ázie, ktorá je od vojnou zmietaného Ruska priamo závislá.
Pripomeňme, že ukrajinské vzdušné útoky na ruskú infraštruktúru viedli tento rok k obmedzeniu vývozu palív do Strednej Ázie, čo spôsobilo ich dočasný nedostatok v regióne. Išlo o prvý prípad od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď si Rusko nedokázalo v plnom rozsahu splniť svoju úlohu hlavného dodávateľa palív pre krajiny v tejto oblasti.
Samotný Kazachstan by si dokázal vystačiť s vlastnou ropou, avšak Astana môže na vojnu doplatiť jej prebytkom. Vnútrozemský Kazachstan patrí do desiatky najväčších svetových vývozcov ropy a až 80 percent jej vyťaženého objemu vyváža cez ruský čiernomorský prístav Novorossijsk.
Dňa 27. júla však denná produkcia kazašskej ropy klesla na polovicu, keďže vývozný terminál v Novorossijsku bol v dôsledku ukrajinských útokov vyradený z prevádzky. Deň predtým zasa pre vyradenie spracovateľského závodu v Orenburgu. Aj takýmto stratám na národnom hospodárstve by sa Tokajev rád vyvaroval zmrazením rusko-ukrajinskej vojny.
Spojenec s niekoľkými výhradami
Na jeseň 2025 predstavil prezident Kazachstanu na moskovskom samite medzinárodnej organizácie Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ) iniciatívu s názvom „SNŠ plus“. Tento nový formát má podľa neho slúžiť ako základ na rozširovanie a posilňovanie regionálnych vzťahov medzi členskými štátmi.
„Bielorusko víta iniciatívu našich kazašských kolegov o vytvorení formátu ‚SNŠ plus‘ ako novej platformy mnohostrannej spolupráce štátov – účastníkov Spoločenstva s medzinárodnými partnermi,“ chválil iniciatívu bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Iniciatíva sa v októbri 2025 prerokúvala na zasadnutí Rady hláv štátov SNŠ v Tadžikistane a bola prijatá.
Kazašský prezident sa takisto zúčastnil na vojenskej prehliadke pri príležitosti výročia porážky Nemecka 9. mája 2026 na Červenom námestí v Moskve, za čo mu Putin vyjadril vďaku. Tokajev sa však pôvodne zúčastniť neplánoval a jeho prítomnosť na prehliadke bola prekvapením, rovnako ako účasť jeho uzbeckého náprotivku Šavkata Mirzijojeva.
Tokajevov vzťah ku Kremľu tak pripomína politiku prvého uzbeckého prezidenta Islama Karimova. Ten sa voči Rusku správal ako spojenec, no kládol dôraz na národnoštátne záujmy a neváhal presadzovať postoje, na ktoré sa v Moskve pozerali s nevôľou.
Na domácej scéne sa Tokajev počas protestov a snahy o štátny prevrat v roku 2022 šikovne dostal z tieňa svojho predchodcu a zbavil sa viacerých Nazarbajevovi verných ľudí a príbuzných. Za snahou o prevrat mal podľa jednej verzie stáť Tokajev, podľa druhej Nazarbajev a podľa tretej Putin. Nezhodnú sa na tom ani samotní Kazaši.
Začiatkom tohto roka Tokajev posilnil svoje postavenie vďaka úspešnému referendu, ktoré prepísalo 80 percent ústavy. Kritici hovoria o približovaní sa čínskemu modelu potláčania ľudských práv a o odklone od hodnôt súčasného Západu. Pripomeňme, že ústavný súd v Astane v júli rozhodol „vynulovaním“ prezidentského mandátu o tom, že Tokajev môže kandidovať aj v najbližších voľbách v roku 2029.