Vojny medzi veľmocami, či už zástupné, alebo otvorené, sa najneskôr v poslednej dekáde vyznačujú hrôzostrašnou rétorikou o potenciálnom použití jadrových zbraní. V prípade, že by niektorá jadrovo vyzbrojená krajina tieto zbrane skutočne použila, spustila by reťazovú reakciu, ktorej výsledkom by bolo nukleárne zhorenie atmosféry a zničenie celého povrchu Zeme.

To aspoň očakávali vedci okolo technického riaditeľa projektu Manhattan Juliusa Roberta Oppenheimera, ktorí v americkej púšti neďaleko Los Alamos skonštruovali prvú atómovú bombu nazvanú podľa hlavného podprojektu – Trinity.

Tieto obavy sa očividne nestali skutočnosťou. Po konci druhej svetovej vojny – ktorú ukončili práve jediné dve použité atómové zbrane v histórii ľudstva – Spojené štáty a neskôr aj Sovietsky zväz a Čína pokračovali aspoň v testovaní výbuchov, ktoré fungovali aj ako vzájomné odstrašovanie.

Následne sa pridali Briti, Francúzi, India a Pakistan a dokonca aj Južná Afrika, ktorá však neskôr svoj obohatený materiál odovzdala Medzinárodnej organizácii pre atómovú energiu (MAAE). Spoločne konvertovali jadrové hlavice na produkty civilného charakteru a v roku 1995 Pretória pristúpila k Skupine jadrových dodávateľov (NSG).