V predposledný júlový deň neskoro večer poľská Televízia Republika zverejnila na svojom portáli rozhovor s bývalým premiérom a ešte nedávno podpredsedom najsilnejšej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Mateuszom Morawieckim.
Ten v rozhovore označil postup poľských úradov a bezpečnostných zložiek pri narušení vzdušného priestoru krajiny raketou z východu za fatálne zlyhanie a zodpovednosť nesie podľa neho priamo premiér Donald Tusk (Občianska koalícia, KO).
Proti vlastným
Hoci kritika súčasnej vlády nie je žiadnou novinkou a je nepísanou povinnosťou opozičného politika, Morawiecki zaujal v posledných dňoch predovšetkým tým, že sa vyhranil voči vedeniu opozičnej PiS na čele s predsedom Jarosławom Kaczyńským.
Strana vládla v rokoch 2005 až 2007 a následne v rokoch 2015 až 2023 – pričom od roku 2017 bol premiérom práve Morawiecki – a po posledných voľbách sa dostala so 191 poslancami do opozície. Ešte pred niekoľkými dňami mala strana 186 kresiel, avšak po 24. júli odišlo zo strany na čele s Morawieckim 40 poslancov, traja europoslanci a jeden senátor, spolu 44 straníkov.
Nezostali však nezaradení – stali sa zakladajúcimi členmi poslaneckého klubu Rozvoj Plus (R+). Vytvorili politické združenie s názvom Stowarzyszenie Rozwoju Gospodarka Przyszłość (Združenie pre rozvoj hospodárstva budúcnosti). Pre zložitý názov vystupuje toto združenie častejšie ako Rozvoj Plus – založil ho Morawiecki v apríli tohto roku ešte ako podpredseda PiS. Združenie či iniciatívu vtedy podporilo 50 členov strany.
Začínajúci rozkol bol súčasťou sporu medzi Morawieckim a Kaczyńským. Maciej Ruczaj, poľský politológ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a niekdajší veľvyslanec na Slovensku, sa pre portál iDnes.cz vyjadril, že pôvodcu tohto dlhodobého konfliktu nemá zmysel hľadať. Viedol však k odchodu viacerých členov zo strany.
„Oficiálne rezignovali sami a teraz prebieha procedúra ich vylúčenia z poslaneckého klubu a strany... Je to rozhodne najväčšia kríza, ktorú táto strana zažila v priebehu svojich 25-ročných dejín,“ uviedol Ruczaj s tým, že váhu celému rozkolu pridáva skutočnosť, že na čele odídencov stojí jedna z najvýznamnejších tvárí strany.
Dva tábory
Do 23. júla mali sympatizanti Morawieckeho iniciatívy čestne vyhlásiť, že nebudú členmi iných politických združení. Keďže tak neurobili, Kaczyński deň nato ohlásil, že niekoľko desiatok poslancov sa zrieklo svojho členstva v strane.
Následne, 29. júla po niekoľkých dňoch rozpakov a nejasností zvolalo združenie R+ tlačovú besedu, na ktorej jeho predseda Morawiecki ozrejmil, že 40 poslancov Sejmu zakladá nový poslanecký klub, hoci sú podľa neho naďalej členmi PiS.
„Nedávno sme boli svedkami veľmi zvláštnych, úplne zbytočných straníckych hier. Skutoční schizmatici nás chcú prinútiť sústrediť sa na stranícky život, sústrediť sa na seba, zatiaľ čo my sa chceme posúvať vpred, pozerať sa do budúcnosti,“ povedal predseda R+.
Iní členovia sa však vyjadrili, že hoci môžu niektoré formality ešte istý čas trvať, de facto už nie sú členmi PiS, čo vyplýva zo slov Kaczyńského. Naopak, podľa Morawieckého sú ešte členmi, ale je im znemožnené vykonávať v rámci PiS svoje poslanecké povinnosti.
Rošáda nevyšla
Kritika PiS a Morawieckeho spočíva v tom, že v čase svojej vlády strana zmenila spôsob obsadzovania členov Národnej súdnej rady (KRS), ktorá zohrávala kľúčovú úlohu pri nomináciách sudcov. Po zmene zákona priamo PiS vyberala lojálnych sudcov voči sebe a prezident ich vymenúval.
Vďaka využívaniu práva veta zo strany posledných dvoch prezidentov, ako aj pre právnu neistotu okolo prípadných zmien nedokáže nová vláda tento stav dlhodobo zmeniť. V postoji k zákonu o KRS sa však Morawiecki s Kaczyńským nerozchádzajú – na druhej strane Tuskova vláda označuje konanie PiS na čele s Morawieckim za osemročné dobývanie štátnych ustanovizní.
Spor vnútri PiS však tkvie v inom. Morawiecki chcel vidieť PiS liberálnejšiu v sociálnych otázkach, viac zameranú na trh a mladého voliča. Predseda strany však chcel jemne pootáčať kormidlom ďalej doprava, čo v marci potvrdil tým, že za kandidáta na budúceho premiéra označil Przemysława Czarneka, predstaviteľa radikálneho krídla strany.
Czarnek na čele kandidátky mal zastaviť odliv voličov k radikálnejším stranám, ako sú Konfederácia a Konfederácia koruny Poľskej (KKP). „Samotná myšlienka nebola hlúpa,“ hodnotí Kaczyńského krok profesor Marek Migalski, politológ z Inštitútu politológie Sliezskej univerzity.
V polovici mája sa Tusk pochválil, že zatiaľ čo v roku 2023 – teda v poslednom roku vlády koalície na čele s PiS – prekročilo poľsko-bieloruskú hranicu 12-tisíc nelegálnych migrantov z Afriky a Ázie, v roku 2026 ju neprekročil ani jeden.
Tusk svojím úspechom na východe odobral časti svojich odporcov vietor z plachiet a po tom, ako v porovnaní s predošlou vládou znížil aj počet legálnych migrantov prijatých v krajine, si o čosi rozšíril svoju voličskú základňu aj o pravicových voličov. A svojou rétorikou opäť potvrdil, že poľský volič sa otáča doprava a politici sa prispôsobujú.
Podobné kroky zamerané na pravicového voliča robil aj predseda PiS a označenie Czarneka za budúceho premiéra bolo korunou týchto snažení. Nepriniesli však želané plody, čo badať tak na sociálnych sieťach, ako aj v prieskumoch.
Zatiaľ čo v decembri 2025 vyjadrilo podporu PiS 31 percent opýtaných, v júni 2026 to bolo 26 percent. Politologička Daria Krotoska sa však domnieva, že rozkol spočíval skôr v spore o nástupníctvo vo vedení strany ako o ideológiu.
„K rozkolu došlo výlučne pre vnútorné spory v rámci strany PiS. Morawiecki predložil Kaczyńskému ultimátum: buď sa stane Kaczyńského politickým dedičom a prvým podpredsedom strany, alebo sa vydá inou cestou. Kaczyński túto požiadavku odmietol,“ povedala Krotoska pre Euractiv.
Nový program
Morawiecki svojím odchodom zrejme zasadil PiS silnú ranu, keďže môže spôsobiť odklon časti umiernených voličov od Kaczyńského strany. Tá má však v rukáve ešte obľúbeného prezidenta Karola Nawrockého, ktorý kandidoval s jej podporou a porazil kandidáta z vládneho tábora. Do volieb v novembri 2027 sa však toho môže ešte nemálo zmeniť.
R+ vstupuje do politického boja s 10-bodovým programom rozvoja Poľska. Podľa Morawieckeho ide o 10 pilierov, na ktorých bude združenie budovať základy svojej predstavy o štáte. Okrem Severoatlantickej dohody by sa mala krajina podľa nového poslaneckého klubu spoliehať aj na Medzimorie.
Krajina má podľa neho viesť autonómnu migračnú politiku, čím nadväzuje na postoj súčasnej vlády k novému Paktu o migrácii a azyle. Morawiecki tiež navrhuje prísnejší systém zdaňovania a vyjadruje sa skepticky voči Zelenej dohode a ďalším opatreniam, ktoré „poškodzujú priemysel, poľnohospodárstvo a peňaženky občanov“.
„Bezpečnosť. Rozvoj. Zvrchovanosť. Ambície. Identita. Vlastenectvo. To nie sú volebné slogany, ale základy štátu, ktorý chceme spolu s vami vytvoriť,“ napísal Morawiecki na sociálnej sieti 28. júla.