Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opäť pribudlo vyše 6 500 infikovaných a tiež 39 obetí. Hospitalizácie sa už vyšplhali na dvetisíc ľudí

Na Slovensku odhalili v piatok (5. 11.) PCR testy 6 502 prípadov nákazy koronavírusom, keď sa celkovo vykonalo vyše 21,3 tisíca testov. Pribudlo 39 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

Zo všetkých ľudí s pozitívnym PCR testom nebolo takmer 68 percent zaočkovaných. Pri 25,4 tisíca antigénnych testoch pribudlo za piatok 1 566 pozitívnych, 71 percent z nich sa doteraz nezaočkovalo proti ochoreniu COVID-19.

"Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Prešovskom kraji (1 080), nasledujú Žilinský kraj (1 064), Košický (1 028), Banskobystrický kraj (997), Bratislavský (801), Trenčiansky (677), Trnavský (448) a Nitriansky (407)," spresnilo ministerstvo zdravotníctva na svojom webe. Je medzi nimi 3 084 mužov a 3 418 žien. Celkový počet pozitívne testovaných mužov je 244 320 a žien 268 977.

Pacienti v nemocniciach narastajú

V nemocniciach je hospitalizovaných 2 051 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. Naposledy bolo v slovenských nemocniciach viac ako dvetisíc pacientov infikovaných covidom v polovici apríla.

Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 80,7 percenta ľudí. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je 177 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 183 osôb.

Rekord tretej vlny

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 39 osôb, čo je rekord tretej vlny pandémie na Slovensku. Vyšší počet denných zomretých na koronavírus bol naposledy v prvej májovej dekáde. Celkový počet úmrtí "na covid" je 13 205 a celkový počet úmrtí "s covidom" je 2 551," spresnil rezort zdravotníctva.

Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny proti COVID-19 na Slovensku je 2 518 603. Za predchádzajúci deň pribudlo 2 739 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 314 372 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 2 532 ľudí.

V Česku pribudlo 9 200 prípadov nákazy

V Českej republike odhalili testy počas piatka 9 208 ľudí nakazených koronavírusom, čo je 800 viac ako vo štvrtok. V nemocniciach v krajine je aktuálne 2 611 infikovaných, o tisíc viac než pred týždňom, z nich 364 je vo vážnom stave alebo na jednotkách intenzívnej starostlivosti, informuje spravodajský server iDnes.cz.

Nové čísla potvrdzujú nárast počtu prípadov nákazy, keď ich pred týždňom v Česku zaznamenali 5 740 a vo štvrtok 8 437, píše server Novinky.cz. Piatkový údaj je však nižší než 9 913 prípadov z utorka.

V krajine pribúdajú aj úmrtia ľudí s potvrdenou nákazou, ktorých celkový počet od začiatku pandémie dosiahol 30 985, vyplýva z informácií ministerstva zdravotníctva. V piatok podľa zatiaľ neúplných údajov zomrelo 26 ľudí.

Za posledných sedem dní pripadá v Česku v prepočte na 100-tisíc obyvateľov 490 potvrdených prípadov nákazy, čo je o 32 viac ako predošlý deň. Najhoršie je na tom okres Prostějov s 1 048 infikovanými na 100-tisíc obyvateľov, nasledujú Šumperk a České Budějovice.

Česká vláda sa snaží šírenie koronavírusu obmedziť postupnými reštrikciami. V piatok schválila ďalšie opatrenia a predstavila novú "brutálnu" kampaň, ktorá má ukázať reálny vplyv covidu na zdravie človeka. Chce ňou presvedčiť ľudí, aby sa dali zaočkovať, čo označuje za jediné východisko z epidémie. V súčasnosti je v ČR zaočkovaných niečo nad 57 percent ľudí.

Nemecko hlási 34-tisíc nových prípadov

V Nemecku znova výrazne stúpla sedemdňová incidencia koronavírusu. Tento počet prípadov nákazy na 100-tisíc obyvateľov za uplynulý týždeň sa zvýšil na 184, uviedol v sobotu ráno Inštitút Roberta Kocha (RKI).

V piatok ráno dosahoval tento ukazovateľ 170, pred týždňom bol ešte na hodnote 145 a pred mesiacom na úrovni 62, informuje agentúra DPA.

Zdravotnícke úrady v Nemecku hlásili za posledný deň celkovo 34-tisíc nových prípadov nákazy koronavírusom, ukazujú tiež údaje RKI zo sobotňajšieho rána. Deň predtým v krajine pribudlo 37-tisíc infikovaných, čo je najvyšší počet od začiatku pandémie. Pred týždňom to bolo 21,5 tisíca prípadov.

Za posledných 24 hodín evidujú v Nemecku tiež ďalších 142 úmrtí v súvislosti s covidom, čo je nárast oproti 90 úmrtiam spred týždňa.

(tasr, sita, im)

Minúta  |  

Prezident Zeman má cirhózu a bol podvyživený. Za premiéra vymenuje Fialu

Český prezident Miloš Zeman má do žalúdka zavedenú vyživovaciu sondu a v nemocnici bude ešte najmenej tri týždne. Keď ho 10. októbra hospitalizovali, bol ťažko podvyživený. Pre rozhlasovú stanicu Rádiožurnál to uviedol kardiochirurg Pavel Pafko, ktorý je členom lekárskeho konzília skúmajúceho Zemanov stav.

Pafko zároveň potvrdil, že Zeman má chronické ochorenie pečene. Na otázku moderátora, že podľa rôznych špekulácií ide o cirhózu, odpovedal: "Áno, takže všetko je jasné." Následne vysvetlil, že cirhóza má dlhé roky minimálne alebo žiadne príznaky.

Zemanov stav sa v nemocnici výrazne zlepšil. "Keď som videl tie laboratórne výsledky v čase, keď prišiel do nemocnice, tak bol ťažko podvyživený. Pokiaľ ide o nechutenstvo, je to súčasť príznakov jeho ochorenia pečene," uviedol Pafko. Podľa lekára má prezident ČR momentálne do žalúdka zavedenú vyživovaciu sondu, čo bolo z jeho pohľadu veľmi rozumné. Sondu lekári prezidentovi zaviedli hneď 10. októbra, teda v deň, keď ho hospitalizovali.

Zeman, ktorého vo štvrtok presunuli z jednotky intenzívnej starostlivosti na bežné lôžko, v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1 povedal, že sa cíti normálne, no dodal, že to s ním nevyzeralo dobre. Konzílium, ktoré sa zišlo v piatok, oznámilo, že stav Zemana sa v nemocnici zlepšil, no stále sa nemôže naplno venovať svojej práci. Okrem toho uviedlo, že nemožno stanoviť ďalšiu prognózu, pretože prezidentovo ochorenie "je samo ťažko liečebne ovplyvniteľné". Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral mal Pafkovi povedať, že Zeman v nemocnici "bude určite ešte aspoň tri či štyri týždne".      

Členovia konzília Zemana v piatok osobne vyšetrili a oboznámili sa tiež s jeho zdravotnou dokumentáciou od začiatku minulého týždňa. Zhodli sa, že prezident dostáva v pražskej Ústrednej vojenskej nemocnici, kde je od 10. októbra, špičkovú zdravotnú starostlivosť. Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou. V piatok sa telefonicky spojil s úradujúcim premiérom Andrejom Babišom a poskytol tiež rozhovor rádiu Frekvence 1, v ktorom povedal, že za nového premiéra plánuje vymenovať Petra Fialu, lídra víťaznej koalície SPOLU. S Fialom sa má spojiť prostredníctvom videokonferencie v sobotu.

Všetky strany formujúcej sa novej koalície už schválili návrh koaličnej dohody, jedinou výnimkou sú Piráti, ktorí o nej budú rokovať až po nedeli.

Dnes dohodu odsúhlasili dve zo strán SPOLU – KDU-ČSL a TOP 09. Už predtým bola schválená orgánmi ODS a hnutia STAN. Zo strán tvoriacej sa koalície už chýba len súhlas Pirátov, ktorí by mali zmluvu ratifikovať až po tom, ako ju v pondelok podpíšu stranícki lídri. V piatok podvečer schválila koaličnú zmluvu a program budúcej vlády aj celoštátna konferencia KDU-ČSL a krátko nato aj výkonný výbor strany TOP 09.

V 200-člennej Poslaneckej snemovni majú obe koalície 108 mandátov. Bez Pirátov 104 poslancov.

Senátny výbor má rokovať 9. novembra o ďalšom postupe pri možnom odňatí prezidentských právomocí Zemanovi v súvislosti s jeho zdravotným stavom.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Infarkt či porucha sluchu. Štát eviduje tisíc podozrení na vážne nežiaduce účinky vakcín

Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nahlásili v súvislosti s očkovaním proti koronavírusu k strede (3. novembra) dokopy 8 869 podozrení na nežiaduce účinky. Z nich 1 088 vyhodnotil ako závažné.

Pri vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech išlo o 600 závažných hlásení, z toho tri úmrtia. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky sa objavili pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, a to zväčša u pacientov liečených na hypertenziu, prekolapsový stav, kolaps, zlyhanie očkovania, ale hlásili napríklad aj náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, artritídu, perikarditídu, hypertenznú krízu či poruchu sluchu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, polyneuropatiu či hyperpyrexiu.

Pri vakcíne od spoločnosti Moderna išlo o 119 závažných účinkov, z toho jedno úmrtie. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky boli dočasná paralýza, pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, trombóza, kolaps, strata vedomia, pľúcna embólia a napríklad aj náhla cievna mozgová príhoda.

Týka sa to všetkých vakcín

Pri vakcíne od spoločnosti AstraZeneca hlásili 321 závažných účinkov, z toho tri úmrtia. Najčastejšie išlo o krátkodobú stratu vedomia, kolaps, trombózu, ale aj o parézu tvárového nervu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, pľúcnu embóliu, náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu či napríklad hypertenznú krízu.

Nežiaduce účinky nahlásili aj pri vakcíne od spoločnosti Johnson & Johnson, z toho 38 závažných. Išlo o stratu vedomia, kolaps, halucinácie a hyperpyrexiu.

Pri neregistrovanej vakcíne Sputnik V zaznamenali tri závažné hlásenia. Ide o pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi a flebotrombózu.

Sedem súvisiacich úmrtí

Ďalších sedem závažných účinkov bolo pri vakcínach s neuvedeným názvom, informácie ústav dožiadal. ŠÚKL zaznamenal aj ďalších šesť závažných reakcií po vakcíne. Úrad k nim dožiadal bližšie informácie.

Do štvrtka (4. novembra) evidoval ústav spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach od konzorcia Pfizer/BioNTech, od spoločnosti Moderna a od spoločnosti AstraZeneca) a v troch ako pravdepodobný (po vakcíne od spoločnosti AstraZeneca). Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.

Na Slovensku bolo do stredy zaočkovaných prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 2 513 527 osôb, druhou dávkou 2 310 101 osôb a treťou dávkou 74 333 osôb.

(tasr, est)

Minúta  |  

Pandémia praje obchodníkom. Ich tržby boli v septembri výrazne vyššie ako pred koronakrízou

Tržby v maloobchode v septembri boli skoro o 12 percent vyššie ako pred pandémiou koronavírusu. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR v rámci predbežných výsledkov tržieb za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode za mesiac september.

Maloobchodné tržby boli vyššie i medziročne, avšak vlaňajší vývoj bol špecifický, preto štatistici porovnávajú súčasný rok aj s rokom 2019.

"Podielovo najvýznamnejší predaj v nešpecializovaných predajniach (hyper- a supermarkety) dosiahol vyššie tržby ako pred pandémiou až o desať percent, pričom medziročne boli tržby na približne rovnakej úrovni," skonštatovali štatistici. V porovnaní so septembrom 2019 najvýznamnejší rast zaznamenal predaj mimo predajní, stánkov a trhov (ktorý zahŕňa aj zásielkový a internetový predaj), a to o viac ako tretinu. Medziročne tržby tejto zložky maloobchodu boli vyššie o 13,2 percenta.

"Z jednotlivých činností maloobchodu sa pod úrovňou tržieb pred pandémiou nachádzali len dve podielovo menej významné zložky – predaj v špecializovaných predajniach s potravinami, nápojmi a tabakom a predaj v stánkoch a na trhoch," dodali štatistici.

Veľkoobchodu sa darí mimoriadne

Najvyšší rast tržieb oproti vlaňajšiemu septembru zaznamenal veľkoobchod, ktorý rastom prekonal aj obdobie pred pandémiou o viac ako tretinu. "Tržby v maloobchode sa v septembri 2021 oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšili o 5,3 percenta," vyčíslil úrad.

Jedinou činnosťou v rámci maloobchodu s medziročným poklesom tržieb bol špecializovaný obchod so zariadeniami pre informačno-komunikačné technológie (-15 percent), táto zložka obchodu však podľa štatistikov minulý rok dosiahla výrazné zvýšenie tržieb, a aj aktuálna hodnota tržieb bola približne na úrovni pred pandémiou.

Čo sa týka ostatných zložiek obchodu, tržby medziročne rástli pri predaji a oprave motorových vozidiel (o 6,1 percenta), zatiaľ však nedosiahli predpandemickú úroveň. Vo veľkoobchode tržby v septembri medziročne vzrástli o 29,1 percenta a v porovnaní s obdobím pred pandémiou vzrástli viac než o tretinu.

Tržby v ubytovaní stále zaostávajú za predpandemickým rokom

Medziročne rástli tržby aj v ubytovaní (o 23,2 percenta), za rokom 2019 však zaostávajú o 13 percent. V reštauráciách a pohostinstvách sa tržby medziročne zvýšili o 3,3 percenta, oproti roku 2019 sa zvýšili tiež, a to o sedem percent.

V porovnaní s augustom sa tržby v septembri zvýšili v maloobchode (o 3,7 percenta), vo veľkoobchode (o 2,5 percenta) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 0,4 percenta). V ubytovaní sa tržby za vlastné výkony a tovar nezmenili. Na druhej strane, v predaji a oprave motorových vozidiel klesli (o 1,4 percenta).

Za deväť mesiacov boli tržby medziročne vyššie vo veľkoobchode o 18,4 percenta, v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 14,6 percenta, a v maloobchode o jedno percento. V ubytovaní sa za deväť mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roka tržby znížili takmer o 27 percent. Pri reštauráciách a pohostinstvách medziročný pokles dosiahol 15,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Analytika, ktorý svedčil o Trumpovom spojení s Rusmi, zadržali za falošnú výpoveď

Americké orgány činné v trestnom konaní zadržali ruského politológa a analytika Igora Dančenka. Ten bol v minulosti označovaný za jeden z hlavných zdrojov informácií o možnej tajnej dohode medzi volebným štábom bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa s ruskými oficiálnymi predstaviteľmi.

Podľa agentúry AP bol Dančenko po zadržaní obvinený, že klamal americkému Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI), keď sa ho jeho agenti pýtali na jeho prácu.

Veľká porota na federálnom súde v americkom štáte Virgínia obviňuje Dančenka z piatich nepravdivých vyhlásení, spresnila AP.

Podľa agentúry RIA Novosti Dančenko bol obvinený, lebo pred FBI zatajil svoje kontakty s osobou spojenou s americkou Demokratickou stranou.

RIA Novosti dodala, že podľa ministerstva spravodlivosti USA Dančenko v čase od júna do novembra 2017 päťkrát falošne svedčil FBI o zdrojoch informácií, ktoré poskytol britskej firme. Dančenkovo falošné svedectvo zohralo podľa obžaloby kľúčovú úlohu vo vyšetrovaní FBI.

Dôkazy o úlohe Trumpa chýbajú

Dančenkova kauza je súčasťou vyšetrovania špeciálneho prokurátora Johna Durhama, ktoré sa týka možného prepojenia medzi Trumpovým volebným štábom s Ruskom.

Trump obviňuje vtedajšiu administratívu Baracka Obamu, že ho špehovala ako politického protivníka.

Špeciálny prokurátor Robert Mueller už za Trumpovej éry dva roky vyšetroval údajné prepojenie Ruska a predvolebného štábu Donalda Trumpa v roku 2016.

Vyšetrovanie Mueller ukončil 22. marca 2019, pričom dospel k záveru, že zasahovanie Ruska bolo "rozsiahle a systematické", nenašiel však dôkazy o tajnom spolčení Trumpovho volebného štábu s Ruskom.

Samotný Trump tieto obvinenia dlhodobo odmieta a vidí v nich pokus o podkopanie dôveryhodnosti svojho vtedajšieho volebného víťazstva. Vyšetrovanie Muellera označoval tiež ako politicky motivovaný "hon na čarodejnice".

Durham bol americkým ministerstvom spravodlivosti poverený preskúmaním vyšetrovania údajných ruských zásahov do amerických prezidentských volieb v roku 2016, ktoré svojho času viedol Mueller.

Demokrati kritizujú Durhamovo vyšetrovanie ako politicky motivované, no administratíva prezidenta Joea Bidena ho nezastavila.

Kto je Igor Dančenko?

Igor Dančenko je Rus, ktorý žije a pracuje v Spojených štátoch. Je považovaný za jeden z hlavných zdrojov spisu kompromitujúceho Trumpa, ktorý bol zverejnený v roku 2017 po tom, čo vyhral prezidentské voľby, ale ešte pred jeho prísahou.

Podľa AP Dančenko fungoval ako zdroj pre Christophera Steela, bývalého agenta britskej tajnej služby MI6, ktorý bol platený demokratmi za skúmanie väzieb medzi Ruskom a Donaldom Trumpom počas prezidentskej kampane v roku 2016.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová a klíma: Súkromný tryskáč využila 18-krát. Letela aj z Viedne do Bratislavy

Predsedníčka Európskej komisie na väčšine oficiálnych ciest do zahraničia použila súkromné lietadlo. Letela dokonca aj 50 kilometrov medzi Viedňou a Bratislavou.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová čelí kritike za to, že pri svojich 34 oficiálnych cestách mimo Bruselu použila až 18-krát súkromné lietadlo. Uviedol to vo štvrtok bruselský denník The Brussels Times s odkazom na tohtotýždňový článok britských novín The Telegraph, ktorý v posledných dňoch prebrali viaceré európske médiá.

Článok bol zverejnený po začiatku klimatického samitu OSN v Glasgowe (COP26). Von der Leyenová na podujatí vyhlásila, že ľudstvo by malo vynaložiť všetku svoju snahu na obmedzenie globálneho otepľovania na maximálne 1,5 °C oproti stavu z predindustriálnej éry.

Čo u nás robila šéfka EK?

Let do Bratislavy, ktorý zmienili britské noviny, bol súčasťou pracovnej návštevy Von der Leyenovej po členských krajinách EÚ. V pondelok 21. júna priletela do Viedne, kde počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Rakúska oznámila schválenie tamojšieho národného plánu obnovy.

O niekoľko hodín nato – taktiež s oznamom o schválení plánu obnovy a v sprievode eurokomisára Maroša Šefčoviča – priletela do Bratislavy, kde absolvovala stretnutia s predsedom vlády Eduardom Hegerom, prezidentkou Zuzanou Čaputovou a šéfom parlamentu Borisom Kollárom.

Z Bratislavy sa následne súkromným lietadlom premiestnila do Rigy, kde sa na druhý deň stretla s najvyššími predstaviteľmi Lotyšska.

Čaputová komerčnou linkou, Leyenová tryskáčom

The Brussels Times v tejto súvislosti citoval hovorcu Európskej komisie, podľa ktorého podobné zahraničné cesty nie sú uskutočniteľné bežnými komerčnými letmi. "Letecké taxi" podľa neho šéfka EK využíva iba vtedy, keď sa musí presúvať na rôzne miesta a má veľmi "nabitý" program.

Na klimatický samit mnohí svetoví lídri a podnikatelia pricestovali súkromnými lietadlami.

Niektorí lídri si však zvolili šetrnejší spôsob dopravy, napríklad vlakové spojenie. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová do Škótska odletela z Viedne bežnou komerčnou linkou, argumentovala nižšou uhlíkovou stopou oproti vládnemu špeciálu.

The Brussels Times v tejto súvislosti pripomenul štúdiu poprednej európskej neziskovej organizácie bojujúcej za čistejší spôsob dopravy Transport & Environment (T&E), ktorá v máji tohto roku upozornila, že jedno súkromné lietadlo môže za hodinu vyprodukovať až dve tony CO2. Priemerný človek žijúci v EÚ pritom za celý rok vyprodukuje okolo 8,2 tony ekvivalentu CO2.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.