Preskočiť na obsah
  |  

Z newyorskej radnice odstránili sochu Thomasa Jeffersona. Bol otrokárom

Z radnice mesta New York v pondelok odstránili sochu bývalého amerického prezidenta Thomasa Jeffersona v súvislosti s jeho spojitosťou s obchodovaním s otrokmi. Skulptúra z roku 1833 sa na magistráte nachádzala viac než jedno storočie. K opatreniu došlo po októbrovom hlasovaní.

Miestna inštitúcia New York City Public Design Commission sa rozhodla demontovať túto vyše dvojmetrovú bronzovú sochu po tom, ako prehodnotila odkaz tohto otca-zakladateľa, ktorý však bol aj otrokárom, informovala v utorok stanica Sky News.

Výzvy na odstránenie sochy sa začali opätovne šíriť po minuloročnej vražde Afroameričana Georgea Floyda v Minneapolise. Ten zomrel 25. mája 2020 po policajnom zásahu. 

https://www.youtube.com/watch?v=nd_25hAWx-k

Jefferson je historicky tretím prezidentom USA a jeho podobizeň možno nájsť aj na dvojdolárovej bankovke či na súsoší Mount Rushmore. V prezidentskom úrade pôsobil v rokoch 1801 – 1809.

Bol jedným z hlavných autorov Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, kde sa píše, že "všetci ľudia boli stvorení ako rovnoprávni". Jefferson však zotročil viac než 600 osôb a splodil najmenej šesť detí so svojou otrokyňou, píše Sky News.

Jeffersonova socha USA bude premiestnená do inštitúcie New York Historical Society, kde zostane na dlhodobú výpožičku.

Táto socha, ktorá krášlila newyorskú radnicu od roku 1915, je replikou bronzovej sochy od francúzskeho sochára Pierra Jeana Davida d'Angersa, ktorá sa nachádza vo washingtonskom Kapitole.

Podobné monumenty sa v ostatných rokoch stali terčom protirasistických protestov. Niekoľko ďalších Jeffersonových sôch demonštranti zničili alebo odstránili, napríklad v amerických štátoch Oregon a Georgia.

(tasr)

  |  

Zdá sa, že lockdown zatiaľ nebude. Do práce OTP režim, školy ostanú otvorené, reštaurácie a služby čakajú obmedzenia

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa s návrhom tvrdého lockdownu pravdepodobne nepresadil, SaS získala malé ústupky pre zaočkovaných. Koalícia sa blíži k dohode, o návrhu má rozhodnúť vláda. Navrhované obmedzenia by mali trvať dva týždne. Prezidentke sa to nepáči a žiada tvrdý lockdown.

Slovensko čaká sprísnenie doterajšieho covidového režimu, v nemocniciach leží 3 182 pacientov, čo je len 18 osôb pod hranicou, keď prestáva platiť COVID automat. Vláda rieši, ako znížiť záťaž nemocníc a obmedziť šírenie vírusu.

V poslednom týždni zaznelo viacero návrhov, od okamžitého lockdownu po povinné očkovanie. To druhé je zatiaľ mimo hry, rieši sa akútnejšia téma – lockdown. Ten podporoval najmä minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO), ale tiež minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

V pondelok večer o téme rokovala koaličná rada, v stredu by o nových obmedzeniach mala rozhodnúť vláda. Partneri sa dohodli, že výsledok oznámi premiér Heger po rokovaní vlády. Žiadne oficiálne vyjadrenia zatiaľ nie sú k dispozícii. Podľa kuloárnych správ by mali byť zatvorené reštaurácie a kaviarne (otvorenou otázkou je zatiaľ predaj cez okienko), zatvoriť sa majú viaceré služby, najmä kaderníctva, fitká a hotely, informuje o tom Denník N.

To rozhodujúce sa ale meniť nemá. Ďalej sa bude chodiť do práce aj do školy, vyžadovať sa ale bude väčšia kontrola OTP opatrení aj systematickejšie testovaní detí v školách. Kým budú otvorené školy a bude sa chodiť do práce, o lockdowne nemožno hovoriť.

Paradoxne, prísnejší režim sa má opäť týkať aj kostolov, čo je téma, ktorú začínajú kritizovať viacerí kňazi. Monsignor Ján Duda zo Spišskej diecézy vyzval kresťanov vo vláde a parlamente, aby to nepripustili:

Naďalej pokračuje prísnejší režim pre nezaočkovaných. Budú môcť ísť len do potravín, lekárne či drogérie. Zaočkovaní majú mať výhodu, že okrem týchto obchodov môžu chodiť aj do obchodov s oblečením či do predajní obuvi. Postihnuté prevádzky by mali byť odškodnené.

Zaviesť sa má aj zákaz nočného vychádzania, vláda tiež plánuje zaviesť výnimočný stav kvôli situácii v nemocniciach a ľahšej organizácii, presunom a nasadeniu zdravotníckeho personálu.

S týmito návrhmi ostro nesúhlasí prezidentka Čaputová. Žiada ostrý lockdown pre zaočkovaných aj nezaočkovaných, vláda má podľa nej vypočuť hlas odborníkov.

Čaputová dnes povedala: „Boj s covidom prehrávame, neviem, čo viac ešte treba počuť a vidieť, aby sme zmenili prístup. Čo viac treba počuť a vidieť ako preplnené nemocnice, ako ľudí, ktorí zomierajú na pľúcnej ventilácii a väčšina z nich sa už domov nevráti. Čo viac treba vidieť ako vyčerpaný zdravotnícky personál, čo viac treba vidieť ako ľudí, ktorí zomierajú v iných oblastiach alebo s inými diagnózami, lebo sa na nich kapacitne nedostane.“

Prezidentka mala pritom rozrušený hlas. Koaliční politici pri všetkých verejných vyjadreniach naopak hovoria veľmi pokojne, od ministra Lengvarského po politikov SaS.

(fed)

  |  

Heger na samite V4: Nevidíme iný nástroj, ako postaviť plot. Nie je to akt voči Bielorusom

Správanie bieloruského režimu je neakceptovateľné, povedal predseda vlády SR Eduard Heger v utorok v Budapešti po mimoriadnej schôdzke premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) o migračnej situácii na hraniciach Poľska s Bieloruskom. Heger zdôraznil, že Slovensko podporuje akékoľvek sankcie voči Bielorusku.

"Treba čo najskôr sankcionovať letecké spoločnosti, ktoré sa zapájajú do obchodu s ľuďmi," podčiarkol Heger, ktorý dodal, že táto situácia sa týka celého regiónu – Litvy, Lotyšska a v utorok sa premiéri V4 intenzívne venovali situácii v Poľsku.

O stretnutie predsedov vlád vyšehradského zoskupenia – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska – v súvislosti s migračnou situáciou na hraniciach s Bieloruskom požiadal v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Účastníci schôdzky vyjadrili plnú solidaritu Poľsku, ktorému ponúkli pomoc. Podľa slov Hegera o nej budú koncom novembra rokovať predstavitelia hraničných služieb Česka, Slovenska a Poľska.

Momentálna reakcia na zneužívanie migrantov

"Nevidíme iný nástroj, ako postaviť tam plot, ale z dlhodobého hľadiska podporujeme investície do moderných technológií, aby sme zabezpečili vonkajšie hranice európskeho priestoru. Na druhej strane treba veľmi jasne komunikovať, že postavenie plota nie je akt voči občanom Bieloruska, pretože s nimi prežívame solidaritu, a že je to len momentálna reakcia na zneužívanie migrantov na politické účely zo strany Bieloruska," povedal slovenský premiér.

Predseda poľskej vlády Morawiecki, končiaci český premiér Andrej Babiš, maďarský ministerský predseda Viktor Orbán a slovenský premiér Heger hovorili aj o celkovom migračnom tlaku, ktorý pôsobí na Európu z juhu, smerom zo západného Balkánu, ale aj z východu na poľské hranice, ako aj o ďalších aktuálnych otázkach vrátane rastu cien energií.

Orbán: Chránime nielen svoje hranice, ale aj celú Európu

Orbán kritizoval Európsku úniu za podľa jeho slov chybnú politiku, v rámci ktorej Brusel financuje všetko, čo spôsobuje rast migračného tlaku, avšak na fyzickú ochranu schengenskej hranice nedáva peniaze. "Chránime nielen svoje hranice, ale aj celú Európu," zdôraznil maďarský premiér a opakovane vyzval Brusel na uhradenie aspoň polovice nákladov Maďarska vynaložených na stráženie vonkajších hraníc Únie.

Podľa slov Morawieckeho je migračná kríza vlastne novou politickou krízou, v ktorej bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v spolupráci s mafiou a prevádzačmi zneužíva ľudí na vyvíjanie nátlaku na EÚ.

Babiš pripomenul, že v roku 2015 každý kritizoval Maďarsko za to, že postavilo hraničné zábrany, dnes už však viacerí lídri európskych krajín tvrdia, že EÚ by mala podporovať fyzickú ochranu hraníc.

Čo sa deje na bielorusko-poľských hraniciach

Migranti, väčšinou z Blízkeho východu, sa niekoľko týždňov zhromažďujú na bielorusko-poľských hraniciach v snahe dostať sa do Európskej únie. Tá obvinila režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že podnecuje prílev migrantov a využíva ich v rámci odvety za sankcie EÚ.

Bielorusko popiera, že by organizovalo migračnú krízu. Lukašenko však pred niekoľkými dňami v rozhovore pre BBC pripustil, že bieloruské bezpečnostné sily pomáhali migrantom prechádzať hranice do Poľska. Odmietol však tvrdenia, že bieloruský režim nalákal migrantov a dokonca vyhlásil, že nechce, aby prechádzali cez Bielorusko.

Únia navrhuje čiernu listinu dopravcov

Európska komisia (EK) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok navrhli opatrenia na predchádzanie a obmedzenie dopravných činností, ktoré uľahčujú obchodovanie s ľuďmi alebo ich prevádzanie do EÚ.

Ide o súčasť jednotnej odozvy EÚ na štátom podporované zneužívanie ľudí na politický boj na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom. Únia tým získa nástroj na podporu členských štátov zasiahnutých takýmito hybridnými útokmi.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že snahy o využívanie ľudí ako nástroja na destabilizáciu EÚ sa nevydaria. "EÚ je jednotná a na vyriešenie situácie na svojich hraniciach s Bieloruskom prijala rôzne opatrenia. Predkladáme návrh na vytvorenie čiernej listiny dopravcov zapojených do obchodovania s ľuďmi. Nebudeme akceptovať zneužívanie ľudských bytostí na politické účely," uviedla v správe pre médiá.

Komisia pripomenula, že k migračnej kríze na hraniciach s Bieloruskom by nedošlo, keby určití dopravcovia vedome či nevedome neprispeli k zneužívaniu ľudí. To malo kruté humanitárne následky, ohrozilo bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj stabilitu v regióne.

ňExekutíva EÚ navrhla vytvoriť nový právny rámec, ktorý umožní zasiahnuť proti dopravcom vo všetkých druhoch dopravy (pozemnej, leteckej, riečnej a námornej), ktorí sa zapájajú do obchodovania s ľuďmi alebo ich prevádzania do Únie. Tieto opatrenia môžu zahŕňať: obmedzenie operácií na trhu Únie, pozastavenie licencií a povolení, pozastavenie práv na tankovanie alebo údržbu v EÚ, zákaz tranzitu alebo preletu ponad EÚ, technických prestávok a zastavení v prístavoch Únie.

(tasr, sita)

  |  

WHO: Európa môže do jari zaznamenať až dva milióny obetí covidu

Počet obetí covidu v Európe môže do marca 2022 presiahnuť hranicu dvoch miliónov, ak nebudú čo najskôr prijaté dostatočné protipandemické opatrenia, upozornila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Európsky región WHO, do ktorého patrí až 53 štátov, už teraz eviduje viac než 1,5 milióna úmrtí na COVID-19. Táto pľúcna choroba, ktorú v danom regióne spôsobuje v drvivej väčšine prípadov variant delta koronavírusu SARS-CoV-2, je v súčasnosti hlavnou príčinou smrti v celej Európe a strednej Ázii, informoval inštitút pre zdravotnícke ukazovatele a nalýzu, ktorý spolupracuje s WHO.

Prístup očkovanie plus

Európska pobočka tohto zdravotníckeho orgánu OSN navyše očakáva, že v 25 krajinách dôjde k veľkému až extrémnemu preťaženiu, čo sa týka kapacít nemocničných lôžok. Vysoké až extrémne zaťaženie jednotiek intenzívnej starostlivosti (JIS) navyše zažije až 49 z 53 štátov.

Kumulatívny počet úmrtí v európskom regióne WHO môže podľa súčasného tempa prekročiť do jari hranicu 2,2 milióna.

"Aby sme mohli s týmto vírusom žiť a pokračovať v našich životoch, musíme praktizovať prístup 'očkovanie plus". To znamená dať sa zaočkovať štandardnými dávkami (proticovidových) vakcín, dať si aj posilňovaciu dávku, ak je to možné, a zároveň dodržiavať preventívne opatrenia" - nosenie rúšok, umývanie rúk, vetranie a podobne," povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.

Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge. Foto: TASR/AP

Tri hlavné dôvody

WHO v správe ďalej predstavila tri hlavné dôvody pre súčasné mimoriadne rýchle šírenie koronavírusu. Prvou z nich je dominancia variantu delta, ktorý je v každej krajine európskeho regiónu WHO aktuálne zodpovedný za najmenej 99 percent prípadov covidu.

Ďalším faktorom je skutočnosť, že mnohé vlády svojim obyvateľom naznačili, že COVID-19 už nie je taká veľká hrozba a uvoľnili mnohé protiepidemické opatrenia vrátane povinnosti nosiť rúška či udržovať odstupy.

Tretí dôvod je stále nedostačujúca miera zaočkovanosti a klesajúca miera ochrany pred infekciou a miernym priebehom ochorenia u zaočkovaných osôb. V európskom regióne WHO je plne zaočkovaných 53,5 percenta obyvateľstva, pričom niektoré krajiny dosiahli viac než 80 percentnú zaočkovanosť, kým iné ani len 10 percentnú.

Podľa štúdie zverejnenej minulý týždeň nosenie rúšok znižuje výskyt COVID-19 o 53 percent. Ak by od dnes začalo nosiť rúška 95 percent obyvateľov regiónu, podľa WHO by sa dalo predísť viac než 160-tisícom úmrtiam.

(tasr)

  |  

Prieskum: Ochota dať sa na Slovensku zaočkovať stúpa s výškou platu

Spomedzi jednotlivých mzdových skupín je podiel zástancov očkovania proti ochoreniu COVID-19 najvyšší medzi najlepšie zarábajúcimi Slovákmi. Ukázal to prieskum portálu Platy.sk, ktorý spadá pod pracovný portál Profesia.sk.

Hovorkyňa Profesie.sk Nikola Richterová vyčíslila, že v skupine najlepšie zarábajúcich ľudí bolo 90 percent naklonených očkovaniu, pri ľuďoch so strednými platmi to bolo 75 percent a pri Slovákoch s najnižšími platmi to bolo 62 percent.

Naopak sa to odzrkadlilo pri odporcoch očkovania, tých bolo zase najviac v skupine Slovákov s najnižšími platmi (15 percent). Pri skupine so strednými platmi bolo proti očkovaniu desať percent a v skupine s vysokými platmi štyri percentá.

Vakcináciu najviac podporujú IT-čkári a novinári

Čo sa týka konkrétnych pracovných oblastí, najviac zástancov vakcíny pracuje v oblasti vývoja a technológií, žurnalistiky, zákazníckej podpory či v chemickom priemysle a IT.

"Spomedzi úrovní pracovného zaradenia bol najvyšší podiel zástancov očkovania v top manažmente. Za vakcínu tu bolo 84 percent opýtaných. Nasleduje nižší a stredný manažment, kde išlo o 82 percent," skonštatovala hovorkyňa.

Naopak, najmenej zástancov očkovania je medzi nekvalifikovanými robotníkmi (za vakcínu je 61 percent). "Medzi týmito pracovníkmi navyše vidíme 14 percent úplných odporcov očkovania proti COVID-19," dodala Richterová. Druhý najnižší podiel zástancov očkovania je medzi kvalifikovanými robotníkmi a zamestnancami v službách.

Najmenej fanúšikov má v strojárstve, automotive a v cestovnom ruchu

Spomedzi jednotlivých sfér je najmenej zástancov očkovania v oblasti strojárstva, bezpečnosti a ochrany, výroby, automobilového priemyslu a v cestovnom ruchu.

Podľa portálu je paradoxom, že sa v tomto rebríčku medzi poslednými umiestnil cestovný ruch, ktorý bol práve najviac zasiahnutý pandémiou nového koronavírusu.

Hovorkyňa vyzdvihla, že podobné výsledky vykazujú aj prieskumy v zahraničí. "Výsledky v Českej republike, Maďarsku a Bulharsku potvrdili rovnaký trend ako na Slovensku. U respondentov z najvyššej platovej kategórie bol zaznamenaný vždy najpozitívnejší postoj k očkovaniu," uzavrela Richterová.

Prieskum realizovali od 13. októbra do 9. novembra tohto roka. Zúčastnilo sa na ňom 3 314 respondentov.

(tasr)

  |  

Pri nehode autobusu v Bulharsku zahynulo až 45 ľudí vrátane 12 detí

Najmenej 45 obetí na životoch si vyžiadala havária autobusu, ku ktorej došlo v utorok nadránom v západnom Bulharsku.

Podľa agentúry DPA sú medzi obeťami aj deti – agentúra TASS uviedla, že evidujú 12 detských obetí. Niekoľko ľudí utrpelo zranenia a previezli ich do nemocnice v Sofii.

Ako informovala agentúra Reuters, autobus s evidenčnými značkami Severného Macedónska havaroval a začal horieť na diaľnici v západnej časti Bulharska.

Podľa DPA k nehode došlo krátko po 02.00 h miestneho času. Jej presné okolnosti zatiaľ nie sú známe, ale všetko nasvedčuje tomu, že autobus zo zatiaľ neznámych príčin narazil do diaľničného zvodidla, prevrátil sa a začal horieť.

V autobuse bolo približne 50 cestujúcich a dvaja vodiči, uviedla DPA s odvolaním sa štátny rozhlas a políciu. Podľa rozhlasovej správy sú obeťami najmä Albánci.

Nikolaj Nikolov, vedúci jednotky požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany na bulharskom ministerstve vnútra, pre  verejnoprávnu televíziu BNT povedal, že "zachrániť sa podarilo sedem cestujúcich".

Bulharská tlačová agentúra BTA uvádza, že podľa expertky Diany Rusinovej mal daný úsek diaľnice množstvo problémov a výtlky sa na ňom opravovali celé leto.

(tasr/tod)