Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých na celom Slovensku a prezenčnú výučbu len pre materské školy a prvý stupeň základných škôl.

Epidemická situácia na Slovensku je podľa odborníkov kritická a dosahuje úroveň humanitárnej krízy. Chorobnosť na ochorenie COVID-19 je podľa nich vyššia ako na vrchole druhej vlny pandémie. Uviedli to v stanovisku, ktoré v stredu zaslali TASR.

Navrhujú tiež obmedziť pohyb obyvateľov najmä na cestu do práce v režime OTP pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z domu. Neočkovaných zamestnancov a tých, ktorí neprekonali COVID-19, treba podľa odborníkov testovať minimálne dvakrát týždenne. Pohyb obyvateľstva by sa mal obmedziť aj o cestu do prevádzok a služieb nevyhnutných pre život.  

Zachovať by sa mala len prezenčná výučba na prvom stupni ZŠ a v materských školách. Od 25. novembra do 3. decembra by sa podľa odborníkov nemali prezenčne učiť žiaci druhého stupňa základných, stredných a vysokých škôl. Zrušiť by sa mali aj všetky mimoškolské aktivity detí.

Po zlepšení situácie by sa podľa názoru odborníkov mali uvoľňovať opatrenia hlavne pre zaočkovaných občanov a tých, ktorí  ochorenie COVID-19 prekonali.

Poukázali na to, že nemocnice kolabujú a nie sú schopné  poskytovať zdravotnú starostlivosť nielen pacientom s ochorením COVID-19, ale ani pacientom s inými ochoreniami. „Situácia si vyžaduje prijatie a plnenie účinných opatrení s cieľom zlepšiť súčasný stav zdravotnej starostlivosti,“ uviedli.

Súhlasia tiež s kontrolou navrhovaných opatrení. Apelujú na ľudí, aby sa dali očkovať.

(tasr)

Minúta  |  

Lipšic: Výroky o Sime Magušinovej sú nemorálne, ale neboli trestným činom

Daniel Lipšic nepovažuje výroky na adresu známej speváčky za trestný čin, ale vníma ich ako nemorálne. Lipšic je známym zástancom slobody prejavu a bol proti reforme minulej vlády, ktorá umožnila stíhanie za široké spektrum verejných výrokov.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic po preskúmaní výrokov týkajúcich sa podozrenia zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia voči speváčke Sime Magušinovej dospel k záveru, že nebol spáchaný trestný čin. Výroky dal preveriť generálny prokurátor Maroš Žilinka. Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Lipšic vo vysvetlení svojho rozhodnutia zdôraznil, že právo na slobodu prejavu nechráni len obsah prejavu, ale aj jeho formu, teda jeho emotívnu zložku. "Preskúmavané výroky podozrivých môžu byť a mali by byť predmetom morálneho odsúdenia, ale rozhodne nie sú trestným činom," uviedol.

Uznal, že preskúmavané výroky sú prejavom nevkusu a intolerancie k iným názorom. "Rovnako je poľutovaniahodné, keď sa vo verejnom priestore objavujú výroky, ktoré posilňujú predsudky voči iným skupinám obyvateľov. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní však nie je kultivovať verejnú diskusiu, na to má demokratická spoločnosť iné inštitúcie, medzi ktoré rozhodne nepatria orgány polície a prokuratúry," dodal Lipšic.

Žilinka dal v novembri prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) preveriť, či výrokmi komentátora denníka SME na adresu speváčky Magušinovej nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

"Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje za absolútne neakceptovateľné hanobiace útoky pre vierovyznanie, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu, a to zvlášť, ak sa k takému konaniu uchýlia novinári," uviedol šéf prokurátorov na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa stretne s Alijevom a Pašinjanom. Po minulotýždňovom konflikte vznikla dohoda o horúcej linke

Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom neutícha, o trvalejšiu dohodu o prímerí usiluje Rusko aj Európska únia.

Je to presne týždeň, čo Štandard informoval o ďalšom vypuknutí násilia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď Azeri podľa pôvodných správ zabili 15 arménskych vojakov a 12 zajali. Čísla boli neskôr z arménskej strany upravené, zabitých malo byť 6 a zajatých 32 arménskych vojakov. Azerbajdžan oznámil, že zabitých bolo sedem jeho vojakov. Celá situácia má viacero dôsledkov, Azerbajdžan je zjavne stále po tohtoročnej vojne pri chuti, podmienky prímeria sa mu mália a Rusku – ako jedinému spojencovi Arménska – hrozí v regióne strata prestíže. Písali sme o tom tu.

Najhoršie sú na tom Arméni, oslabení po vojne, zároveň vojensky zaostávajúci za vyzbrojeným Azerbajdžanom, ktorý má otvorenú podporu Turecka a vďaka petrodolárom aj ďalších štátov. Arméni preto v tejto situácii usilujú jednak o stabilitu a jednak zvýšenú podporu a rolu Ruska v regióne. Zdá sa, že po týždni s miernym úspechom.

Arménsko totiž dosiahlo s Azerbajdžanom dohodu o zriadení horúcej linky medzi veliteľmi ozbrojených síl oboch krajín. Dohodu uzavreli po minulotýždňových krvavých zrážkach vojakov na spoločnej hranici. V utorok to oznámil arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Pašinjan na online tlačovej konferencii povedal, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi musia byť častejšie, lebo to "pomôže stabilizovať situáciu, nájsť riešenia a vyhnúť sa krízam". Samozrejme, predpokladom tejto konštrukcie je, že k útokom nedochádza koordinovane. Minulý týždeň išlo o najhorší útok Azerbajdžanu od ostatnej vojny.

Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o región Náhorného Karabachu, ktorý má veľký historický a náboženský význam pre Arménov a nachádza sa v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom. Situácia sa zhoršila po tom, ako azerbajdžanská armáda na jeseň 2020 porazila arménske sily v krutých bojoch, ktoré sa skončili mierovou dohodou vyrokovanou Ruskom. Na základe dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad značnou časťou Náhorného Karabachu a získal aj všetky oblasti ovládané arménskymi silami mimo spomínaného separatistického regiónu.

Rusko do regiónu následne vyslalo takmer 2 000 príslušníkov mierových síl na najmenej päť rokov a ich úlohou je monitorovať dodržiavanie mierovej dohody. Mierová dohoda bola v Azerbajdžane oslavovaná ako triumf, ale opozícia v Arménsku ju naopak vníma ako zradu. Premiér Pašinjan dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ktorý zabráni tomu, aby arménske sily stratili kontrolu nad úplne celým regiónom Náhorného Karabachu.

Ruský prezident Vladimir Putin má v piatok v ruskom meste Soči hostiť na rozhovoroch Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Pašinjan aj Alijev sa majú stretnúť aj v Bruseli 15. decembra na rozhovoroch pod záštitou Európskej únie.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Z newyorskej radnice odstránili sochu Thomasa Jeffersona. Bol otrokárom

Z radnice mesta New York v pondelok odstránili sochu bývalého amerického prezidenta Thomasa Jeffersona v súvislosti s jeho spojitosťou s obchodovaním s otrokmi. Skulptúra z roku 1833 sa na magistráte nachádzala viac než jedno storočie. K opatreniu došlo po októbrovom hlasovaní.

Miestna inštitúcia New York City Public Design Commission sa rozhodla demontovať túto vyše dvojmetrovú bronzovú sochu po tom, ako prehodnotila odkaz tohto otca-zakladateľa, ktorý však bol aj otrokárom, informovala v utorok stanica Sky News.

Výzvy na odstránenie sochy sa začali opätovne šíriť po minuloročnej vražde Afroameričana Georgea Floyda v Minneapolise. Ten zomrel 25. mája 2020 po policajnom zásahu. 

https://www.youtube.com/watch?v=nd_25hAWx-k

Jefferson je historicky tretím prezidentom USA a jeho podobizeň možno nájsť aj na dvojdolárovej bankovke či na súsoší Mount Rushmore. V prezidentskom úrade pôsobil v rokoch 1801 – 1809.

Bol jedným z hlavných autorov Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, kde sa píše, že "všetci ľudia boli stvorení ako rovnoprávni". Jefferson však zotročil viac než 600 osôb a splodil najmenej šesť detí so svojou otrokyňou, píše Sky News.

Jeffersonova socha USA bude premiestnená do inštitúcie New York Historical Society, kde zostane na dlhodobú výpožičku.

Táto socha, ktorá krášlila newyorskú radnicu od roku 1915, je replikou bronzovej sochy od francúzskeho sochára Pierra Jeana Davida d'Angersa, ktorá sa nachádza vo washingtonskom Kapitole.

Podobné monumenty sa v ostatných rokoch stali terčom protirasistických protestov. Niekoľko ďalších Jeffersonových sôch demonštranti zničili alebo odstránili, napríklad v amerických štátoch Oregon a Georgia.

(tasr)

Minúta  |  

Zdá sa, že lockdown zatiaľ nebude. Do práce OTP režim, školy ostanú otvorené, reštaurácie a služby čakajú obmedzenia

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa s návrhom tvrdého lockdownu pravdepodobne nepresadil, SaS získala malé ústupky pre zaočkovaných. Koalícia sa blíži k dohode, o návrhu má rozhodnúť vláda. Navrhované obmedzenia by mali trvať dva týždne. Prezidentke sa to nepáči a žiada tvrdý lockdown.

Slovensko čaká sprísnenie doterajšieho covidového režimu, v nemocniciach leží 3 182 pacientov, čo je len 18 osôb pod hranicou, keď prestáva platiť COVID automat. Vláda rieši, ako znížiť záťaž nemocníc a obmedziť šírenie vírusu.

V poslednom týždni zaznelo viacero návrhov, od okamžitého lockdownu po povinné očkovanie. To druhé je zatiaľ mimo hry, rieši sa akútnejšia téma – lockdown. Ten podporoval najmä minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO), ale tiež minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

V pondelok večer o téme rokovala koaličná rada, v stredu by o nových obmedzeniach mala rozhodnúť vláda. Partneri sa dohodli, že výsledok oznámi premiér Heger po rokovaní vlády. Žiadne oficiálne vyjadrenia zatiaľ nie sú k dispozícii. Podľa kuloárnych správ by mali byť zatvorené reštaurácie a kaviarne (otvorenou otázkou je zatiaľ predaj cez okienko), zatvoriť sa majú viaceré služby, najmä kaderníctva, fitká a hotely, informuje o tom Denník N.

To rozhodujúce sa ale meniť nemá. Ďalej sa bude chodiť do práce aj do školy, vyžadovať sa ale bude väčšia kontrola OTP opatrení aj systematickejšie testovaní detí v školách. Kým budú otvorené školy a bude sa chodiť do práce, o lockdowne nemožno hovoriť.

Paradoxne, prísnejší režim sa má opäť týkať aj kostolov, čo je téma, ktorú začínajú kritizovať viacerí kňazi. Monsignor Ján Duda zo Spišskej diecézy vyzval kresťanov vo vláde a parlamente, aby to nepripustili:

Naďalej pokračuje prísnejší režim pre nezaočkovaných. Budú môcť ísť len do potravín, lekárne či drogérie. Zaočkovaní majú mať výhodu, že okrem týchto obchodov môžu chodiť aj do obchodov s oblečením či do predajní obuvi. Postihnuté prevádzky by mali byť odškodnené.

Zaviesť sa má aj zákaz nočného vychádzania, vláda tiež plánuje zaviesť výnimočný stav kvôli situácii v nemocniciach a ľahšej organizácii, presunom a nasadeniu zdravotníckeho personálu.

S týmito návrhmi ostro nesúhlasí prezidentka Čaputová. Žiada ostrý lockdown pre zaočkovaných aj nezaočkovaných, vláda má podľa nej vypočuť hlas odborníkov.

Čaputová dnes povedala: „Boj s covidom prehrávame, neviem, čo viac ešte treba počuť a vidieť, aby sme zmenili prístup. Čo viac treba počuť a vidieť ako preplnené nemocnice, ako ľudí, ktorí zomierajú na pľúcnej ventilácii a väčšina z nich sa už domov nevráti. Čo viac treba vidieť ako vyčerpaný zdravotnícky personál, čo viac treba vidieť ako ľudí, ktorí zomierajú v iných oblastiach alebo s inými diagnózami, lebo sa na nich kapacitne nedostane.“

Prezidentka mala pritom rozrušený hlas. Koaliční politici pri všetkých verejných vyjadreniach naopak hovoria veľmi pokojne, od ministra Lengvarského po politikov SaS.

(fed)

Minúta  |  

Heger na samite V4: Nevidíme iný nástroj, ako postaviť plot. Nie je to akt voči Bielorusom

Správanie bieloruského režimu je neakceptovateľné, povedal predseda vlády SR Eduard Heger v utorok v Budapešti po mimoriadnej schôdzke premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) o migračnej situácii na hraniciach Poľska s Bieloruskom. Heger zdôraznil, že Slovensko podporuje akékoľvek sankcie voči Bielorusku.

"Treba čo najskôr sankcionovať letecké spoločnosti, ktoré sa zapájajú do obchodu s ľuďmi," podčiarkol Heger, ktorý dodal, že táto situácia sa týka celého regiónu – Litvy, Lotyšska a v utorok sa premiéri V4 intenzívne venovali situácii v Poľsku.

O stretnutie predsedov vlád vyšehradského zoskupenia – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska – v súvislosti s migračnou situáciou na hraniciach s Bieloruskom požiadal v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Účastníci schôdzky vyjadrili plnú solidaritu Poľsku, ktorému ponúkli pomoc. Podľa slov Hegera o nej budú koncom novembra rokovať predstavitelia hraničných služieb Česka, Slovenska a Poľska.

Momentálna reakcia na zneužívanie migrantov

"Nevidíme iný nástroj, ako postaviť tam plot, ale z dlhodobého hľadiska podporujeme investície do moderných technológií, aby sme zabezpečili vonkajšie hranice európskeho priestoru. Na druhej strane treba veľmi jasne komunikovať, že postavenie plota nie je akt voči občanom Bieloruska, pretože s nimi prežívame solidaritu, a že je to len momentálna reakcia na zneužívanie migrantov na politické účely zo strany Bieloruska," povedal slovenský premiér.

Predseda poľskej vlády Morawiecki, končiaci český premiér Andrej Babiš, maďarský ministerský predseda Viktor Orbán a slovenský premiér Heger hovorili aj o celkovom migračnom tlaku, ktorý pôsobí na Európu z juhu, smerom zo západného Balkánu, ale aj z východu na poľské hranice, ako aj o ďalších aktuálnych otázkach vrátane rastu cien energií.

Orbán: Chránime nielen svoje hranice, ale aj celú Európu

Orbán kritizoval Európsku úniu za podľa jeho slov chybnú politiku, v rámci ktorej Brusel financuje všetko, čo spôsobuje rast migračného tlaku, avšak na fyzickú ochranu schengenskej hranice nedáva peniaze. "Chránime nielen svoje hranice, ale aj celú Európu," zdôraznil maďarský premiér a opakovane vyzval Brusel na uhradenie aspoň polovice nákladov Maďarska vynaložených na stráženie vonkajších hraníc Únie.

Podľa slov Morawieckeho je migračná kríza vlastne novou politickou krízou, v ktorej bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v spolupráci s mafiou a prevádzačmi zneužíva ľudí na vyvíjanie nátlaku na EÚ.

Babiš pripomenul, že v roku 2015 každý kritizoval Maďarsko za to, že postavilo hraničné zábrany, dnes už však viacerí lídri európskych krajín tvrdia, že EÚ by mala podporovať fyzickú ochranu hraníc.

Čo sa deje na bielorusko-poľských hraniciach

Migranti, väčšinou z Blízkeho východu, sa niekoľko týždňov zhromažďujú na bielorusko-poľských hraniciach v snahe dostať sa do Európskej únie. Tá obvinila režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že podnecuje prílev migrantov a využíva ich v rámci odvety za sankcie EÚ.

Bielorusko popiera, že by organizovalo migračnú krízu. Lukašenko však pred niekoľkými dňami v rozhovore pre BBC pripustil, že bieloruské bezpečnostné sily pomáhali migrantom prechádzať hranice do Poľska. Odmietol však tvrdenia, že bieloruský režim nalákal migrantov a dokonca vyhlásil, že nechce, aby prechádzali cez Bielorusko.

Únia navrhuje čiernu listinu dopravcov

Európska komisia (EK) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok navrhli opatrenia na predchádzanie a obmedzenie dopravných činností, ktoré uľahčujú obchodovanie s ľuďmi alebo ich prevádzanie do EÚ.

Ide o súčasť jednotnej odozvy EÚ na štátom podporované zneužívanie ľudí na politický boj na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom. Únia tým získa nástroj na podporu členských štátov zasiahnutých takýmito hybridnými útokmi.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že snahy o využívanie ľudí ako nástroja na destabilizáciu EÚ sa nevydaria. "EÚ je jednotná a na vyriešenie situácie na svojich hraniciach s Bieloruskom prijala rôzne opatrenia. Predkladáme návrh na vytvorenie čiernej listiny dopravcov zapojených do obchodovania s ľuďmi. Nebudeme akceptovať zneužívanie ľudských bytostí na politické účely," uviedla v správe pre médiá.

Komisia pripomenula, že k migračnej kríze na hraniciach s Bieloruskom by nedošlo, keby určití dopravcovia vedome či nevedome neprispeli k zneužívaniu ľudí. To malo kruté humanitárne následky, ohrozilo bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj stabilitu v regióne.

ňExekutíva EÚ navrhla vytvoriť nový právny rámec, ktorý umožní zasiahnuť proti dopravcom vo všetkých druhoch dopravy (pozemnej, leteckej, riečnej a námornej), ktorí sa zapájajú do obchodovania s ľuďmi alebo ich prevádzania do Únie. Tieto opatrenia môžu zahŕňať: obmedzenie operácií na trhu Únie, pozastavenie licencií a povolení, pozastavenie práv na tankovanie alebo údržbu v EÚ, zákaz tranzitu alebo preletu ponad EÚ, technických prestávok a zastavení v prístavoch Únie.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.