Vývoj ukázal, že počas uplynulého roka sa popularita strán u voličov menila. V prieskume agentúry AKO vlani vo februári Smer dosiahol podporu 8,5 percenta a Hlas 25 percent opýtaných. Vo vlaňajšom novembrovom prieskume AKO pre TV JOJ zverejnenom v diskusnej relácii Na hrane mala strana Hlas podporu 18,5 percenta a Smer 13 percent respondentov.

„Ak som sa pozrel na čísla, ako sa vyvíjajú preferencie týchto dvoch strán mimo oficiálnych prieskumov, pretože to, čo sa publikuje, sú ilustračné veci, nie analytické, vyzerá to tak, že Smeru sa darí preskupovať na svoju stranu väčšiu časť z bývalých voličov pôvodného Smeru, než sa to darí Hlasu. Zo začiatku to bolo presne naopak,“ priblížil Haulík. Podľa neho Smer má určitý potenciál okrem pôvodných voličov oslovovať aj voličov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) a Sme rodina, „ale či to bude stačiť na Hlas, si dnes netrúfam povedať“.

Podľa Haulíka je situácia v tejto veci komplikovaná a ak by procesy preskupovania podpory od Hlasu k Smeru pokračovali alebo aj akcelerovali, tak Hlas by mohol mať problém s vedúcim postavením, „ale to je otvorené“.

Sociológ poukázal na to, že všetky koaličné strany sú na zostupnej tendencii, možno s výnimkou SaS, ktorej tiež odchádzajú voliči. Ako jediná z vládnych strán však dokáže pozbierať aj iné, či už koaličné, alebo mimoparlamentné hlasy. Haulík naznačil, že „ľpenie“ na dokončení volebného obdobia môže urýchliť ďalší pokles popularity koalície, čo dospeje až do kritickej roviny. „Vtedy sa začne panika, a tam je potom možné čokoľvek,“ uzavrel sociológ.

(sita)